Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/285/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204692 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209204692.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu Ing. Peter Gajdoš - lekáreň OPIUM, Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen IČO: 35 190 779 proti žalovanej DÔVERA, zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava IČO: 35 942 436 o zaplatenie 3717, 72 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/170/2009-192 zo dňa 15. 3. 2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/170/2009 - 192 zo dňa 15. 3. 2011 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3717, 72 eur, s 8% úrokom z omeškania ročne od 3. 12. 2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania sumu 1224,98 - eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia vymáhanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná nezaplatila z faktúry za vydané lieky pre jej poistencov za mesiac október 2007 vymáhanú istinu. Žalovaná v podanom odpore sa bránila tým, že sumu 112 000 - Sk (3717,72 eur) započítala s nezúčtovaným preddavkom za obdobie marec 2007. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca oprávnene fakturoval žalovanej za lieky vydané pre jej poistencov sumu 570 556,92 -Sk (18 940,36 eur) a žalovaná z tejto faktúry zaplatila sumu 458 556,92 Sk (15 221,30 eur). Sporné medzi účastníkmi bolo, či nárok na zaplatenie sumy 112 000 - Sk (3717,72 eur) zanikol započítaním, resp. či žalobca má nárok na jej zaplatenie. Žalovaná tvrdila, že túto sumu započítala voči pohľadávke žalobcu za zálohu za marec 2007, ktorá jej vznikla z poskytnutého preddavku a nebola zúčtovaná. Žalobca v konaní preukázal, že zálohu za marec 2007 zúčtoval s faktúrami za tento mesiac. Z toho dôvodu žiadna pohľadávka žalovanej na započítanie nejestvovala. Za meškanie so splnením peňažného záväzku súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania. Právne vec posúdil podľa zák. č. 581/2004 Z. z., § 517 ods. 2 a § 580 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. S týmto rozhodnutím sa neuspokojila žalovaná a v odvolaní, ktoré podala v zákonnej lehote navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a nesprávne právne posúdil vec. V úvode svojho odvolania sa zaoberala skutkovým stavom veci a závermi súdu, ktoré považuje za nesprávne. Poukázala na to, že súd prvého stupňa mal predmetné konanie zastaviť pre prekážku litispendencie z dôvodu, že žalobca viedol spor na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26C18/2007, ktoré je v súčasnosti síce už zastavené, ale v ňom si uplatnil pohľadávku, ktorá je i predmetom tohto konania. Pritom žaloba na Okresnom súde Bratislava I. bola podaná ako prvá a teda súbežne prebiehali pred súdmi 2 konania o tej istej veci. Namietala, že žalobca nekonal správne a v súlade so zákonom a nedošlo z jeho strany k vyporiadaniu preddavku za marec 2007 a poukazovala na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I. K predmetnému konaniu a k napadnutému rozhodnutiu, ktorého predmetom je priznanie nároku za október 2007 uviedla, že súd zaviazal žalovanú na duplicitnú úhradu vyúčtovanej pohľadávky a žalobca v konaní tvrdenú skutočnosť, že preddavok započítal, nepreukázal, ani žalovanej toto neoznámil. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na jej návrh nespojil obe konania, kde by sa bol skutkový stav riadne preukázal. Súd sa jej návrhom ale nezaoberal, len bez konkrétnejšieho vysvetlenia sa stotožnil s názorom žalobcu, že ide o nesúvisiace konanie. Zdôraznila, že návrh na začatie konania pred Okresným súdom Bratislava I. bol podaný 10. 1. 2008 a konanie pre späťvzatie návrhu bolo zastavené uznesením z 12. 10. 2010 z dôvodu, že v rovnakej veci bol vydaný Okresným súdom Bratislava II dňa 4. 5. 2009 platobný rozkaz (predmetné konanie). Návrh na Okresný súd Bratislava II. bol podaný 8. 4. 2009, teda konanie v tejto veci malo byť zastavené pre litispendenciu. V ďalšej časti odvolania sa zaoberala § 83 a 104 ods. 1 O.s.p. a poukazovala na rozhodovanie Ústavného súdu SR v otázke litispendencie. Záverom namietala výšku priznaného cestovného účastníkovi na strane žalobcu osobným motorovým vozidlom a naviac Trebišov - Bratislava a späť, hoci miesto podnikania žalobcu je Zvolen. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vyjadril sa k svojmu uplatňovanému nároku a uviedol, že nikdy netvrdil, že preddavok 3 117,72 eur (112 000 - Sk) započítal. Dňa 3. 4. 2007 zaúčtoval túto sumu ako preddavok k faktúre za marec 2007, o čom je v spise doklad. Žalovaná preto nemohla započítať už vysporiadaný preddavok za plnenie z faktúry za október 2007, ale jednoducho z tejto faktúry časť vo výške vymáhanej istiny nezaplatila. V ďalšej časti sa zaoberal namietanou prekážkou litispendencie a vyjadril sa k trovám konania, ktoré podľa jeho názoru boli účelne vynaložené. K vyjadreniu žalobcu žalovaná svojím podaním reagovala na „zavádzajúce“ vyjadrenie o duplicitnom započítaní sumy vo výške 3 717,22 eur (112 000 - Sk) a zhrnula fakty o sumách, ktoré reálne uhradila žalobcovi, a to v marci 2007 celú uznanú sumu 428 958, 71 - Sk a žalobca po zaplatení tejto sumy jej poslal oznámenie o započítaní platby, z ktorého vyplýva, že si zaúčtoval časť sumy 10 560, 37 na úhradu marcovej faktúry a zostatok vo výške 3 687,45 eur si určil ako úroky z omeškania. V októbri 2007 vystavil žalobca faktúru na 570 597, 42 - Sk a žalovaná po revízii z nej uznala 570 556, 92 Sk a započítala preddavok 112 000 -Sk, teda zaplatila faktúru v sume 458 556, 92 - Sk. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania a po opakovanom vykonaní dokazovania zistil, zhodne so súdom prvého stupňa, že predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy 3 717, 72 EUR, ktorú podľa tvrdenia žalobcu žalovaná neoprávnene nezaplatila z faktúry č. 02200700179. Faktúrou žalobca zúčtoval žalovanej vydané lieky pre jej poistencov v mesiaci október 2007. Faktúra bola vystavená 31. 10. 2007, splatná 30. 11 2007 na sumu 570 597,42 -Sk. Po odsúhlasení vyfakturovanej sumy účastníkmi konania bola upravená na sumu 570 556, 92 - Sk, ktorú sumu považoval i žalobca za správnu. Žalovaná z vyúčtovanej sumy zaplatila v lehote - 29. 11 2007 - sumu 458 556, 92 - Sk a zo zvyšku, t. j. v sume 112 000 - Sk (3717, 72 eur), započítala svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorá jej vznikla z titulu poskytnutého preddavku. Preddavok žalobcovi poukázala na účet 12. 4. 2007 ako zálohu. Záloha podľa nesporného tvrdenia účastníkov bola poukázaná ako záloha za marcovú faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval vydané lieky pre poistencov žalovanej. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zálohu 112 000 - SK odpočítal už z faktúry vystavenej za mesiac marec 2007. Faktúru za mesiac marec 2007 žalobca vystavil 30. 3. 2007 a záloha 112 000 - Sk bola poskytnutá až 12. 4. 2007, teda odpočítanie zálohy vo faktúre za mesiac marec 2007 nie je reálne možné, keďže záloha (preddavok) nebola ešte ani realizovaná. Za obdobie marec 2007 vyúčtoval žalobca žalovanej sumu 430 141, 61 - Sk a suma uznaná žalovanou, ktorú žalobca nerozporoval bola 428 958, 71 - Sk (14 238 eur). Celú túto sumu (teda bez odpočítania zálohy) žalovaná žalobcovi zaplatila. Zaplatenia vyúčtovanej sumy, ktorú vyúčtoval žalobca žalovanej za mesiac marec 2007 sa žalobca domáhal žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I, ktorého konanie bolo vedené pod sp. zn. 26C18/2007. Žalobca síce v petite návrhu požadoval z faktúry za marec 2007 zaplatiť len sumu 318 141, 61 - Sk (zníženú o poskytnutú zálohu), ale svoj návrh vzal v celom rozsahu späť a súd konanie zastavil. V merite veci súd teda nerozhodoval a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na odvolacom súde, faktúru za mesiac marec 2007 zaplatila žalovaná v plnej výške. Žalovaná si preto právom a v lehote započítala svoju pohľadávku z titulu poskytnutej zálohy (preddavku) voči pohľadávke žalobcu, ktorá vyplynula z faktúry vystavenej za vydané lieky pre poistencov žalovanej za mesiac október 2007 a v súlade s § 580 Obč. zák. v započítanej časti 112 000 - Sk (3 717,72 eur) záväzok žalovanej voči žalobcovi zanikol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietol ako podanú bez právneho dôvodu. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že námietka litispendencie uvedená žalovanou nie je správna. Predmetom konania pre Okresným súdom Bratislava I bolo právo na zaplatenie sumy vyúčtovanej za marec 2007 a predmetom v tomto konaní bolo právo na zaplatenie sumy za október 2007. Skutočnosť, že v oboch veciach išlo o zaplatenie peňažného plnenia medzi rovnakými účastníkmi nezakladá litispendenciu ani pre jedno konanie. Prekážku začatého konania (litispendencie) a právne následky z toho vyplývajúce upravuje § 83 O. s. p. O prekážku litispendencie ide vtedy, ak súčasne prebieha konanie o tej istej veci na dvoch alebo viacerých orgánoch. Totožnosť veci je daná totožnosťou subjektov (účastníkov konania) a totožnosťou predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. V danom prípade sa nejedná o totožný skutkový základ v konaniach, a preto nie je daná prekážka litispendencie. O trovách konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a 224 ods. 1 O. s. p. tak, že súd ich prizná úspešnej žalovanej. Žalovaná si trovy konania neuplatnila z dôvodu, že trovy jej nevznikli, a preto súd jej ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.