Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/308/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205220 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209205220.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: WETRAD, a. s., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 708 841, proti odporcovi: IMEXIM TS, a. s., so sídlom Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, IČO: 31 614 353, zastúpenému advokátkou Mgr. Elenou Šabíkovou, so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 130 565, o zaplatenie 5.569,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05. 05. 2011 č. k. 23Cb/283/2009-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 102,86 Eur na účet právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 131,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12. 06. 2007 do zaplatenia, vo zvyšku konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.126,80 Eur s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania platne uzatvorili zmluvu o podnájme, v zmysle ktorej navrhovateľ odporcovi prenechal nebytové priestory do užívania a odporca bol povinný uhradiť navrhovateľovi podľa dohody účastníkov konania v zmluve o podnájme. Z príjmového dokladu č. 35 vystaveného navrhovateľom bolo preukázané, že k úhrade faktúry č. 27037 znejúcej na sumu 163.834,80 Sk došlo ešte pred podaním návrhu na začatie konania, čím dlh odporcu voči navrhovateľovi v tejto výške zanikol, a preto návrh na začatie konania v tejto časti nebol dôvodný. Vzhľadom na späťvzatie žalobného návrhu súd konanie v tejto časti uplatneného nároku zastavil, vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa na doplatenie rozdielu nájomného považoval za dôvodný. Odporcu, ktorý sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku tým, že svoj dlh riadne a včas neplnil, zaviazal na zaplatenie zvyšnej časti dlžného nájomného spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 06. 2007 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že odporcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko odporca bol v konaní účastníkom, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti vzhľadom na to, že navrhovateľom uplatňovaný nárok bol v späťvzatej časti nedôvodne podaný. Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa zmeny jeho výroku o trovách tak, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania a súčasne navrhol rozhodnúť tak, že odporca je povinný zaplatiť na účet navrhovateľa 334,- Eur za zaplatený súdny poplatok. Poukázal na to, že už v návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil dôkazy, podľa ktorých odporca svojim listom zo dňa 17. 05. 2007 jednoznačne zo svojej strany skonštatoval neplatnosť všetkých dokladov týkajúcich sa sporu, vyhlásil akýkoľvek nárok navrhovateľa za právne neopodstatnený a odmietol akceptovať akékoľvek plnenia na základe uvedených dokladov. Naopak svojim jednostranným zápočtom zo dňa 18. 01. 2008 použil tú istú sumu predmetného hotovostného výberu na úhradu iných svojich záväzkov. Týmto svojim konaním dostal odporca navrhovateľa do stavu právnej neistoty, ktorú musel riešiť podaním žalôb na súde, a to nielen v tomto spore, ale aj v spore o úhradu iného záväzku odporcu vyvolanom spomínaným jednostranným zápočtom odporcu. Ďalej uviedol, že odporca v otázke platby za predmet sporu až na pojednávaní zmenil svoje dovtedajšie stanovisko, keď neuznával platnosť úhrady faktúry č. 27037 na základe pokladničného dokladu č. 35 a túto sumu medzitým použil na úhradu svojich iných záväzkov. Navrhovateľ sa až na tomto základe bude môcť v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II účinne brániť tvrdeniam odporcu o úhrade svojich iných záväzkov z predmetnej sumy výberu. Tiež tvrdil, že Okresný súd Bratislava II vo svojom rozhodovaní nesprávne posúdil mieru úspešnosti a neúspešnosti účastníkov sporu. Pokiaľ odporca až na pojednávaní vyslovene uznal hotovostnú úhradu faktúry č. 27037 za svoju úhradu, má následné rozhodnutie súdu o zastavení konania v hodnote 5.438,32 Eur po výslovnom súhlase odporcu charakter zmieru. Navyše, ak prvostupňový súd posúdil rozsudok ako úspech odporcu, bol mu podľa O.s.p. a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch povinný vrátiť súdny poplatok prvostupňový súd a nie navrhovateľ. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku úspešnosti vo veci podľa ust. § 142 O.s.p. a čiastočného zmieru podľa ust. § 146 O.s.p. K podanému odvolaniu podal odporca vyjadrenie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku v časti trov konania ako vecne správny potvrdiť, pričom uviedol, že účastníkom konania, na ktoré navrhovateľ poukazuje, je O.. A. G. ako fyzická osoba a nie navrhovateľ ako právnická osoba. Uvedené konania preto vzájomne nesúvisia. Zároveň zápočet, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, a ktorý ako dôkaz nepredložil, bol urobený odporcom voči O.. A. G. ako osobe fyzickej a nie voči spoločnosti navrhovateľa. Ďalej poukazoval na to, že pred podaním návrhu na začatie konania zo dňa 17. 04. 2009 došlo k čiastočnému zaplateniu žalovanej sumy, t. j. návrh na začatie konania v zastavenej časti bol od začiatku konania v tejto časti nedôvodný, nakoľko dlh zanikol. Skutočnosť, že navrhovateľ spochybňoval pred začatím konania výber a použitie finančných prostriedkov O.. A. G., nedostala navrhovateľa do právnej neistoty, nakoľko počnúc od 23. 03. 2007 disponoval žalovanou sumou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odporca toho názoru, že svojim správaním ohľadne zastavenej časti nedal dôvod na začatie konania. Nakoľko k zastaveniu konania dňa 01. 03. 2011 v časti 5.438,35 Eur nedošlo v súlade s § 167 O.s.p., odporcovi vznikol nárok na trovy konania z celej zastavenej časti. Ďalej navrhol, aby odvolací súd odporcovi priznal trovy odvolacieho konania vyčísleného v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (vyjadrenie k odvolaniu) bez DPH, t. j. celkom vo výške 102,86 Eur (1 x 190,89 Eur, t. j. 95,44 Eur + režijný paušál 7,41 Eur). Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 17. 04. 2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 5.569,32 Eur, ako aj úrokov z omeškania titulom neuhradenia štvrťročného nájomného určeného na základe dohody účastníkov konania v zmluve o nájme nebytových priestorov na rok 2007, prílohou č. 11, pričom išlo o 3 neuhradené faktúry (č. 27037, č. 27060, č. 27061). Nakoľko bolo v priebehu konania preukázané, že k úhrade faktúry č. 27037 znejúcej na sumu 5.438,32 Eur na základe pokladničného dokladu č. 35, došlo dňa 16. 04. 2007, t. j. ešte pred podaním návrhu na začatie konania, návrh na začatie konania v tejto časti nebol od začiatku dôvodný, teda čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom v časti nezaplatenia faktúry č. 27037 vo výške 5.438,32 Eur a následné zastavenie konania v tejto časti súdom z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ, a preto je povinný podľa § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá uhradiť odporcovi trovy konania. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď odporca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a to v časti návrhu týkajúcej sa zvyšnej časti dlžného nájomného vo výške 131,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa a prvostupňový rozsudok v napadnutej časti, ako vecne správny, potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške 102,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (vyjadrenie k odvolaniu podľa ust. § 14 ods. 3 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení) v sume 95,45 Eur spolu s režijným paušálom v sume 7,41 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.