Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/45/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209208348 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209208348.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: T.. B. C., bytom C. X, K., zastúpenej JUDr. Dionýzom Stehlíkom, advokátom spoločnosti BARRISTER, s.r.o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, proti odporcovi: M. Č. K. - P., so sídlom M. XX, K., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. septembra 2010 č.k. 21C 164/2009-70, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Dionýza Stehlíka, konateľa Advokátskej kancelárie BARRISTER, s.r.o., vedený v Č., a.s., pobočka K., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke XXX,XX eur s X,X% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, čím v celom rozsahu vyhovel jej návrhu na náhradu škody. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca porušením svojej zákonnej povinnosti v zmysle Z. I. M. A. K. (čl. X ods. X písm. N.)), ako aj v zmysle zák. č. 543/2000 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (§ 47) spôsobil vznik škody na osobnom motorovom vozidle navrhovateľky značky E. R. ev. č. K. XXX O. dňa XX.XX.XXXX v čase medzi XX:XX hodinou a XX:XX hodinou tým, že riadne neošetroval a neudržiaval dreviny pozdĺž miestnej komunikácie 3. triedy pri parkovisku na C. ulici č. X v K., ktorú mal v zmysle Z. I. M. A. v správe, z ktorého dôvodu došlo k odlomeniu konára stromu, ktorý pri páde poškodil predmetné vozidlo navrhovateľky, keď mal rovnako preukázané aj príčinnú súvislosť medzi porušením uvedenej zákonnej povinnosti odporcu a vznikom škody na tomto vozidle. V konaní nebolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že by v deň prechádzajúci dňu, kedy došlo k vzniku škody mala byť v K. víchrica, resp. nepriaznivé počasie, ktoré by poškodili vetvy stromy, keď z meteorologického posudku mal preukázané, že v K. bol v tom čase silný vietor, ktorý však nebol schopný lámať konáre, keďže k takému následku dochádza až pri rýchlosti vetra XX km/h a viac, čoho dôkazom bola aj fotodokumentácia, ktorá preukazovala, že v danom prípade sa neodlomili len tenké vetvy stromy, ale išlo o hrubý konár, ktorý pri uvedenej rýchlosti vetra nemohol byť odlomený v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok. O. išlo o zavinenie odporcu ustálil, že toto bolo vo forme nedbanlivosti, teda zanedbaním zákonných povinností spôsobil škodu, pričom musel vedieť, že ku škode môže dôjsť. Pokiaľ išlo o výšku škody, táto predstavoval rozdiel medzi tým, čo navrhovateľke vyplatila poisťovňa a skutočnou škodou. Právne posúdil vec podľa § 420 ods. 1,3, § 442 ods. 1,3, § 443 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Keďže odporca uvedený dlh nezaplatil navrhovateľke napriek jej výzve doručenej mu dňa XX.XX.XXXX, keď lehota na plnenie uplynula XX.XX.XXXX, priznal jej úrok z omeškania vo výške X,X % z istiny ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, keď základná úroková sadzba G. bola vo výške X,XX% a to podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. . O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 podľa zásady úspechu v konaní a priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia určených v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu, tvrdiac, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z., resp. z § 17 ods. 3 a 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. XX/XXXX Z.z., čo vyplývalo z výpovede svedkyne T.. O., ktorá uviedla, že ohliadka predmetného stromu bola vykonaná asi mesiac pred udalosťou a nebol tak splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a ku vzniku škody teda nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti. Uviedol, že sa nesprával nedbanlivostne, ale s náležitou starostlivosťou vykonával prostredníctvom zamestnancov kontrolu drevín a v prípade potreby vykonával orezy. Namietal, že súd prvého stupňa teda vec nesprávne právne posúdil a vyhodnotil ju len v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď podľa nej v konaní pred súdom prvého stupňa boli na základe vykonaného dokazovania dostatočne a nepochybne preukázané všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti odporcu za škodu na jej majetku podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. a tvrdenia odporcu o tom, že neporušil svoje právne povinnosti, resp. sa nesprával nedbanlivostne, považovala za nepravdivé, keď opak bol preukázaná napr. výpoveďou svedka J., ktorý potvrdil, že odporca svoje povinnosti týkajúce sa správy a udržiavanie zelene dlhodobo a sústavne porušoval a nevykonával ohliadky stromov. Uviedla, že v prípade, ak by odporca neporušil svoje povinnosti, nedošlo by k odlomeniu konára stromu, ktorý v tomto prípade poškodil jej motorové vozidlo, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojední s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na náhradu škody na jej motorovom vozidle, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX pádom odlomeného konára zo stromu, ktorý ako súčasť cestnej zelene mal spravovať a udržiavať odporca, ako i na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uviedol na svoju obranu a dokazovanie vykonal v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že odporca je v danom prípade pasívne legitimovaným vychádzajúc zo Z. I. M. A. K., ako aj z informácie M. I. M. A. K. zo dňa XX.XX.XXXX a bolo nepochybne preukázané, že u odporcu boli naplnené všetky zákonnom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., keď odporca nepreukázal, že by sa tejto zodpovednosti zbavil v zmysle ust. § 420 ods. 3 Obč. zák. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Odporca vo svojom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a zotrval na svojich tvrdeniach, že v danom prípade neporušil žiadnu zákonom ani iným právnym predpisom uloženú mu povinnosť pri ošetrovaní drevín, v tom rámci aj predmetného stromu. Právnym posúdením veci sa rozumie činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade však odvolací súd nezistil žiadnu chybnú aplikáciu právnych predpisov na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, keď tento pokiaľ išlo o zisťovanie splnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, aplikoval správne ust. § 420 ods. 1,3 Obč. zák. a v tom rámci pokiaľ išlo o skúmanie porušenia právnej povinnosti odporcu, správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, keď predtým, ako predbežnú vyriešil otázku pasívnej legitimácie odporcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami odporcu, ktoré mali spochybniť, prípadne vyvrátiť vznik jeho zodpovednosti za škodu, najmä pokiaľ išlo o skúmanie porušenia právnej povinnosti ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a tak obsah odvolania odporcu, ktorý v podstate len zopakoval v priebehu konania pred súdom prvého stupňa uplatnené námietky, nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, majúcim všetky náležitosti požadované v § 157 ods. 2 O.s.p., v ktorom sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ išlo o tvrdenie odporcu, že jeho zodpovednosti za škodu vylučovalo výpoveď svedkyne T.. O. o tom, že ohliadka stromu v danom prípade bola vykonaná asi mesiac pred udalosťou, odvolací súd považuje za potrebné uviesť a poukázať na skutočnosť, že uvedená svedkyňa je pracovníčkou odporcu priamo zodpovednou za vykonanie údržby zelene a z tohto hľadiska je potrebné pristupovať aj k hodnoteniu jej svedeckej výpovede z hľadiska dôveryhodnosti a záujmu na veci a zároveň za stavu, keď neexistuje žiadny iný ďalší objektívny dôkaz o vykonanej kontrole vo forme záznamu prípadne protokolu, prípadne časového harmonogramu kontroly, ktorý by odporca navrhol v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať na preukázanie tejto skutočnosti. Výpoveď uvedenej svedkyne však v konaní pred súdom prvého stupňa bola spochybnená výpoveďou svedka J., ktorý uviedol, že odporca starostlivosť o zeleň v danej lokalite zanedbáva a že viackrát s touto svedkyňou o uvedených nedostatkoch telefonoval. Na základe takto zisteného skutkového stavu pri zdôraznení dôkaznej povinnosti odporcu k tomuto jeho tvrdeniu, nebolo tak žiadnym iným spôsobom preukázané, teda odporca neuniesol dôkazné bremeno, že neporušil v zákone č. 543/2002 Z.z., resp. vo Vyhláške č. 24/2002 Z.z. uložené mu povinnosti, resp. že tieto vykonával v súlade s uvedenými predpismi riadne, keď odporca na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil a ani neoznačil žiaden iný dôkaz okrem výsluchu svedkyne T.. O.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal jej náhradu v zmysle vyčíslenia jej právneho zástupcu, a to za X úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu pri sadzbe XX,XX euro za X úkon a X krát tzv. režijný paušál X,XX euro, zvýšená o DPH XX % vo výške X,XX eur, v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3), ktorú náhradu uložil odporcovi povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.