Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/51/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209211643 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209211643.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N.. G. G., X. W. XXA, X., adresa pre doručovanie: Q.B. XX, X., proti odporkyni: N.. T.. H. G., X. W. XX/A, X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu H. G.S., B.. XX. X. XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, zo dňa 14.12.2011, č.k. 21C/120/2009-271 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, zo dňa 14.12.2011, č.k. 21C/120/2009-271, vo výroku o výživnom na maloletého H. G. p o t v r d z u j e s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. sumou 270,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva od 10. 12. 2010. Výrok o styku otca s maloletým H. počas týždňa s a m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. každý párny kalendárny týždeň, vždy od piatka 16.00 hod. do nedele 19.00 hod.. Vo zvyšku sa výrok o styku otca s dieťaťom p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Andreja sumou 270,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s dieťaťom upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Andrejom takto: každý párny kalendárny týždeň vždy od piatka 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky; každý párny rok 24.12. od 09.00 hod. do 15.00 hod. a od 30.12. od 09.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod.; každý nepárny rok 24.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 9.00 hod.; každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.; každý párny rok od 9.00 hod. prvého dňa jarných prázdnin určených Vyhláškou Ministerstva školstva SR do 18.00 hod. posledného dňa; každý nepárny rok od 9.00 hod. prvého dňa jesenných prázdnin určených Vyhláškou Ministerstva školstva SR do 18.00 hod. posledného dňa; každý rok od 1. 7. kalendárneho roka od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. kalendárneho roka od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého Andreja vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku ho na tom istom mieste odovzdá matke. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom z 13.10.2012 č.k. 21C/120/2009-248, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozsudok v časti výroku o rozvode manželstva, v časti rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa matke a v časti, že obaja manželia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nadobudol právoplatnosť dňa 10.12. 2010. V časti úpravy styku s maloletým a úpravy výživného bol uvedený rozsudok uznesením odvolacieho súdu z 3. 5. 2011 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa zistil, že čo sa týka majetkových pomerov otca, jeho zamestnávateľom sú Železnice Slovenskej republiky a jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2011 bol vo výške 876,- eur. Navrhovateľ je vlastníkom: 1/6 bytu na Estónskej ul. 10 v Bratislave; 7/24 domu s priľahlým pozemkom a 1/6 pozemku - záhrady a rodinného domu v kat. úz. Malý Báb. Je tiež vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia, rok výroby 2001 a prívesného vozíka. Odporkyňa od 15.8.2011 pracuje v spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, s.r.o. ako odborný inžinier. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 8/2011 do 9/2011 bol vo výške 699,89 eur. Odporkyňa je vlastníčkou: dvoch rodinných domov s priľahlými pozemkami v kat. úz. Podunajské Biskupice; spoluvlastníčkou rozsiahlej ornej pôdy o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3. Súd mal tak za preukázané, že zárobkové pomery oboch rodičov sú štandardné, keď príjem otca dieťaťa je priemerne vo výške 876,- eur mesačne a príjem matky vo výške 699,89 eur mesačne. Tvrdenia o ďalšom príjme odporkyne z prenájmu nehnuteľností navrhovateľ nijako a ničím nepreukázal, a preto ich súd do úvahy nevzal. Mal za to, že zárobkové pomery sú u navrhovateľa v porovnaní s odporkyňou o niečo lepšie. Podľa súdu odôvodnené výdavky maloletého predstavujú sumu cca 700,- eur mesačne, z toho na potraviny 89,85 eur, oblečenie 52,55 eur, hračky a knihy 9,8 eur, drogéria 33,52 eur, lekáreň 25,66 eur, kultúrne a športové podujatia 9,64 eur, detské jasle 410,20 eur, náklady na bývanie 96,30 eur, sporenie a poistenie 56,13 eur. Tieto sú štandardné a primerané potrebám detí v jeho veku. Keďže majetkové pomery rodičov umožňujú vytvárať maloletému aj úspory do budúcnosti, za odôvodnené potreby dieťaťa považoval aj náklady na dieťa vo výške 56,13 eur mesačne. Navrhovateľ nikdy nenamietal skutočnosť, že dieťa navštevuje súkromné jasle a túto skutočnosť vníma pozitívne, preto súd nemal dôvod vylúčiť ani tento mesačný výdavok z odôvodnených potrieb dieťaťa. S poukazom na § 24, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd rozhodol o vyživovacej povinnosti k maloletému tak, že navrhovateľa zaviazal na úhradu výživného vo výške 270,- eur mesačne s tým, že zohľadnil aj možnosť 14Co/51/201 odporkyne získavať aj ďalšie príjmy (z prenájmu nehnuteľností), ako aj to, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Hoci dieťa navštevuje detské jasle, odporkyňa mu poskytuje osobnú starostlivosť v rozsahu väčšom než navrhovateľ. Preto jej vyživovacia povinnosť je čiastočne vyčerpaná osobnou starostlivosťou o maloletého. Pri úprave styku otca s dieťaťom súd prihliadol najmä na skutočnosť, že zdravotný stav dieťaťa je dobrý a nevylučuje možnosť stretávať sa s otcom a v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by vylučovala starostlivosť otca o dieťa v určenom čase. Súd však nevyhovel žiadosti navrhovateľa, aby sa s maloletým stretával okrem víkendov aj dva dni týždni od 16.00 hod. do 20.00 hod. keď mal za to, že styk maloletého s otcom v priebehu týždňa nie je v záujme dieťaťa, takýto čas je nevyhovujúci, keďže dieťa by si líhalo na nočný odpočinok až v čase okolo 21.00 hod., čo je v jeho veku neprijateľné a bolo by neprimeraným zásahom do denného režimu dieťaťa. Súd zohľadnil aj argument odporkyne, že je zamestnaná, a teda zabezpečenie styku otca s dieťaťom v tomto čase by bolo pre ňu problematické. Preto súd rozhodol tak, že styk otca s dieťaťom nariadil každý párny kalendárny týždeň vždy od piatka 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky. Styk otca s dieťaťom počas sviatkov a prázdnin nariadil tak, ako bol navrhnutý navrhovateľom, nakoľko ho súd považoval za vhodný a primeraný veku dieťaťa. Návrhom navrhovateľa na určenie striedavej starostlivosti sa súd nezaoberal s tým, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bolo právoplatné už dňa 10.12.2010. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ, aj odporkyňa. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním napadol výrok o výživnom 270,- eur mesačne s tým, že táto výška výživného prekračuje jeho schopnosti a možnosti, keďže má mesačný príjem zo závislej činnosti priemerne vo výške 875,-eur a iný príjem nemá. Stanovené výživné tiež považuje za nadhodnotené, nezodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého. Výpočet mesačných nákladov na dieťa vyčíslených matkou vo výške 727,52 eur namietal už pred súdom prvého stupňa. Súd však nesprávne posúdil otázku odôvodnených potrieb maloletého, za ktoré považuje aj výdavok na súkromné predškolské zariadenie, do ktorého matka maloletého umiestnila a tvorbu úspor. Pri výdavku na súkromné predškolské zariadenie nejde o výdavok, ktorý je treba vynaložiť. Ak matka mala záujem zaradiť sa do pracovného procesu, bol by s dieťaťom až do uplynutia troch rokov jeho veku a zostal by na rodičovskej dovolenke on. Čo sa týka výdavku na sporenie, na takéto rozhodnutie nemal súd preukázané zákonné predpoklady, pričom sám súd v odôvodnení uvádza, že majetkové pomery navrhovateľa sú priemerné. Nie je potom zrejmé, ako súd dospel k záveru, že majetkové pomery navrhovateľa umožňujú tvorbu úspor a že za odôvodnené potreby dieťaťa súd považuje aj tvorbu úspor vo výške 56,13 eur (z toho sporenie 45,66 eur, poistenie 10,47 eur). Za odôvodnenú potrebu dieťaťa považuje navrhovateľ mesačný výdavok na poistenie vo výške 10,47 eur a túto nenamieta. Rozhodnutie súdu je navyše v tejto otázke aj procesne nesprávne, keď výrok o tvorbe úspor nie je oddelený od výroku o bežnom výživnom. Namietal tiež, že súd nedostatočne zistil príjmy odporkyne, keďže táto má popri materskej, resp. teraz už popri príjme zo závislej činnosti, aj príjem z prenájmu nehnuteľností, ktorý predstavoval cca 980,- eur mesačne. Súd nezohľadnil ani príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230,- eur, pričom odporkyňa v konaní neuviedla, či tento príspevok poberá. Navrhovateľ vytkol súdu, že nevykonal dokazovanie pripojením spisu o určenie výživného na manželku a neoboznámil sa s tvrdeniami odporkyne v danom spise. Podľa navrhovateľa postupoval súd aj procesne nesprávne, keď jeho návrh na vykonanie tohto dôkazu ponechal bez povšimnutia a návrhy na doplnenie dokazovania nezamietol uznesením. So záverom súdu, že zárobkové pomery navrhovateľa sú o niečo lepšie ako odporkyne nesúhlasí, a má za to, že ku dňu vyhlásenia rozsudku treba vychádzať z príjmu odporkyne vo výške 1.200,- eur brutto (cca 915,- eur netto). Pri určovaní výživného mal tak súd vychádzať zo skutočnosti, že matka má vyššie príjmy ako otec, ako aj vyššie majetkové pomery a zo skutočnosti, že odôvodnené potreby maloletého sú len v sume 271,66 eur mesačne. K tejto sume dospel navrhovateľ po odrátaní výdavku na súkromné predškolské zariadenie vo výške 410,20 eur a po odrátaní výdavku na tvorbu úspor vo výške 45,66 eur od sumy 727,52 eur, ktorú odporkyňa vyčíslila ako bežné náklady na maloletého. Podľa navrhovateľa mal súd sumu 271,66 eur rozdeliť pomerom medzi matku a otca s prihliadnutím na to, že vyživovacia povinnosť matky je čiastočne vyčerpaná osobnou starostlivosťou o maloletého. Ako ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľ uviedol, že súd nevyčerpal ani celý predmet konania, keď nerozhodol o jeho návrhu na zmenu rozsudku v časti zverenia maloletého do starostlivosti matky. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletého vo výške 170,- eur mesačne. Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že odvolanie smeruje proti výroku súdu o termíne, odkedy má navrhovateľ začať platiť výživné na dieťa, ako aj proti celému výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom. Poukázala na § 77 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že je dôvodné, aby súd zaviazal navrhovateľa na úhradu príspevkov na výživu maloletého Andreja odo dňa začatia súdneho konania. Navrhovateľ ich opustil dňa 16.7. 2009 v čase, keď malo dieťa iba 4 mesiace. Odvtedy im neprispel na žiadne potreby pre dieťa - kočík, sedačku, plávanie, návštevy lekárov, kontroly u špecialistov a podobne. S dieťaťom bola na materskej dovolenke a následne na rodičovskej dovolenke, od 9.1.2009 do 15.8. 2011, kedy nemohla chodiť do práce a jej miesto bolo zrušené. Aby svojmu dieťaťu mohla zabezpečiť všetko potrebné, nielenže minula všetky úspory, ale sa aj zadĺžila a keď to už bolo neúnosné, musela si hľadať prácu. Keď si našla prácu, musela dieťa umiestniť do jaslí. V súčasnosti neexistujú štátne detské jasle a do štátnej škôlky jej syna neprijali. Preto musela dieťa umiestniť do súkromného zariadenia, v ktorom sú náklady cca 410,- eur mesačne. Dovtedy však bola s dieťaťom viac ako dva a pol roka doma, nakoľko to jeho vek a zdravotný stav vyžadovali a nemohla sa venovať zárobkovej činnosti. Jej majetkové pomery sú také, že aj keď je majiteľkou ornej pôdy, nevyplýva jej z toho žiaden prospech, nakoľko nie sú doriešené spoluvlastnícke vzťahy a sú s tým len výdavky. Čo sa týka jej domu, postavila ho sama ešte ako slobodná bez cudzej pomoci, ale s tým, že v súčasnosti a ešte ďalších 20 rokov bude splácať hypotéku. Okrem platenia účtov a splácania hypotéky, musela za posledné dva roky riešiť aj rôzne opravy domu. Rekonštrukciu starého domu (stavby z nepálenej tehly z r. 1927), financovala v roku 2006 jej mama pomocou úveru a dom sa aj prenajímal. Príjem z prenájmu išiel hlavne na splácanie tohto úveru. V rokoch 2008-2009 prebehla na susednom pozemku rozsiahla výstavba, pri ktorej došlo k takému poškodeniu jej stavby, že sa starý dom stal neobývateľným. Poukázala na to, že navrhovateľ je zo zákona povinný platiť výživné na dieťa v primeranej výške k jeho príjmu a potrebám dieťaťa. Rozhodnutie súdu o úprave styku navrhovateľa s dieťaťom nepovažuje za správne. Keďže pracuje do 17.00 hod. a nedokáže zabezpečiť svoj skorší príchod zo zamestnania, v piatky nemôže dieťa odovzdávať otcovi už o 16.00 hod.. Taktiež nesúhlasí s tým, aby dieťa prespávalo u otca a to vzhľadom na útly vek dieťaťa. Navyše dieťa má problém s vyprázdňovaním inde ako doma. Namieta aj presnú špecifikáciu dátumov a časov, kedy má byť dieťa odovzdávané navrhovateľovi počas prázdnin. Odporkyňa sa musí v zamestnaní prispôsobiť termínom celozávodnej dovolenky, a preto si voľno nemôže čerpať kedy si zmyslí, ale kedy jej to podľa stavu prevádzky a výroby umožní zamestnávateľ. Namieta tiež úpravu styku otca s dieťaťom cez školské prázdniny, ktoré sa však dieťaťa vzhľadom na jeho nízky vek vôbec netýkajú. Navrhuje ho v rozsudku nešpecifikovať s tým, že tento bude riešený dohodou rodičov v čase, keď už bude dieťa chodiť do školy. Považujem za absolútne neprípustné, aby dieťa v tak útlom veku bolo odlúčené od matky na niekoľko dní, navyše keď má k nej vytvorenú obrovskú citovú väzbu. Podľa odporkyne je navrhovateľ psychicky labilný a nedokáže sa postarať ani sám o seba. Jeho správanie ju presviedča o tom, že používa dieťa a celý súdny spor ako nástroj sebarealizácie a nátlaku na jej duševnú pohodu. Po skúsenosti s ním, kedy ju pri stretnutiach tajne nahrával, sa s ním osobne nestretáva a ani nekomunikuje, pretože skoro každú komunikáciu s ňou zneužil. Preto pri jeho styku s dieťaťom zabezpečila vždy náhradnú osobu, ktorá dieťa odovzdala, resp. prebrala. Poukázala tiež na správanie navrhovateľa, ktorý keď mal u seba dieťa, fotografoval ho a bez jej vedomia a súhlasu fotografie uverejňuje a distribuuje, čo odporkyňa považuje za zvlášť nebezpečné konanie, dokonca hraničiace s úchylnosťou, keď dieťa fotografuje nahé alebo vykonávajúce potrebu a potom takéto fotografie zverejňuje. Navrhovateľ trpí ťažkými psychickými problémami, ktoré sú pravdepodobným dôsledkom jeho alkoholizmu a drogovej závislosti. Odporkyňa preto navrhuje odvolaciemu sudu, aby rozsudok zmenil tak, že navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletého Andreja sumou 270,- eur mesačne odo dňa začatia súdneho konania a je oprávnený stretávať sa s maloletým Andrejom každý párny kalendárny týždeň vždy od soboty 10.00 hod. do nedele 19.00 hod., každý párny rok 24.12. od 9.00 hod. do 15.00 hod. a každý nepárny rok 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. s tým, že prevzatie aj odovzdanie dieťaťa musí navrhovateľ potvrdiť svojím podpisom, aby bolo dokázateľné, že mu bol styk umožnený v primeranom a dohodnutom rozsahu. K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa vyjadrila písomne s tým, že k svojim príjmom za predchádzajúce obdobie uvádza nasledovné fakty: dňa 9.1.2009 nastúpila na materskú dovolenku, dovtedy mala ešte príjem od zamestnávateľa. Materská mala trvať od 9.1.2009 do 24.7.2009, no keďže po odchode navrhovateľa dňa 16.7.2009 zo spoločnej domácnosti sa stala osamelou matkou, bola jej materská dovolenka predĺžená z 26 na 37 týždňov - do 24.9. 2009 a výška materského príspevku bola 17,- eur na deň. Od tohto dátumu nastúpila na rodičovskú dovolenku, počas ktorej dostávala 164,- eur mesačne, čo spolu s detskými prídavkami 20,-eur predstavovalo sumu 6,13 eur na deň. Minimalizovala preto hlavne svoje potreby a nedostatočný príjem vykrývala z úspor, ktoré nadobudla v predchádzajúcich rokoch, keď popri hlavnom zamestnaní mala vo voľnom čase ešte dva vedľajšie pracovné pomery. Tieto úspory jej umožnili zabezpečiť synovi všetko potrebné. Nakoľko ani výška jej úspor nebola dostatočná na náhradu dlhodobého výpadku na strane príjmov, v tom istom roku uzatvorila aj prvú zmluvu o pôžičke. V roku 2010 boli jej príjmy z prenájmu a od zamestnávateľa (príspevok na poistné) vo výške 800,- eur. K tomu môže pripočítať aj rodičovský príspevok spolu s detskými prídavkami - cca 2.640,- eur za uvedený rok. Teda v roku 2010 museli s dieťaťom prežiť so sumou 285,- eur na mesiac. V roku 2011 sa vďaka jej starostlivosti výrazne zlepšil zdravotný stav syna a napriek skutočnosti, že s ním mohla ešte 7 mesiacov zostať doma na rodičovskej dovolenke, v auguste nastúpila do práce. Musela si nájsť nové zamestnanie, s horšími pracovnými a platobnými podmienkami, lebo príjem potrebovala a jej pôvodné miesto bolo zrušené. Ďalším dôvodom bolo aj to, že sa v priebehu materskej dovolenky veľmi zadĺžila a musela začať dlhy splácať (druhú zmluvu o pôžičke uzatvorila v roku 2011). Peniaze z oboch pôžičiek použila na potreby pre dieťa, hospitalizácie a splácanie hypotéky, aby neprišla o strechu nad hlavou. Od augusta do decembra mala čistý príjem od zamestnávateľa 5.789,- eur. K týmto príjmom môže započítať aj rodičovský príspevok (neskôr príspevok na opatrovanie dieťaťa), ktorý spolu s detskými prídavkami predstavoval sumu 2.640,- eur za celý rok. Od týchto súm je treba odpočítať poplatok 410,- eur mesačne (za mesiace august - december) na jasličky, do ktorých musela umiestniť syna, aby mohla chodiť do práce. Za rok 2011 tak mala k dispozícii 6.379,- eur, čo je 531,- eur mesačne. Popri tom začala splácať svoje dlhy. Za tieto dva roky tak žili dvaja - ona so synom zo sumy 409,- euro na mesiac. Navrhovateľ sám žil zo sumy cca 950,- eur na mesiac. Poukázala ďalej na novú skutočnosť, že v terajšej práci a s terajším príjmom bude len do konca marca 2012, nakoľko potom nastupuje na materskú dovolenku, pretože čaká svoje druhé dieťa. Navyše rodičovský príspevok, resp. príspevok na opatrovanie syna Andreja jej vo februári 2012 končí. Na opodstatnenosti výdavkov na dieťa trvá. Takisto trvá aj na tom, aby navrhovateľ nad rámec výživného prispieval na poistenie dieťaťa a na sporenie na budúce vzdelávanie dieťaťa. Sporiaci účet dieťaťa existuje od roku 2009 a doteraz navrhovateľ neposlal na daný účet ani jeden cent, všetky peniaze, ktoré tam dieťa má vložené, vložila výlučne ona. Čo sa týka jasličiek, dieťa musí zatiaľ súkromné zariadenie navštevovať aj naďalej, pretože štátne zariadenie - škôlka, by ho mohlo umiestniť po dovŕšení 3. roku, ale musí povinne prednostne umiestňovať deti, ktorým bola odložená školská dochádzka. Vyhliadky na to, aby dostala dieťa do takéhoto zariadenia sú prakticky nulové. Odvolanie navrhovateľa voči stanovenej sume výživného na dieťa vo výške 270,- eur považuje za bezcharakterné, keď sám žil zo sumy 900,- eur mesačne a ona spolu s dieťaťom zo sumy 400,- eur mesačne. Preto trvá na svojom pôvodnom návrhu - 350,- eur mesačne, pričom nad rámec výživného žiada prispievať na poistenie a sporenie dieťaťa, s platnosťou odo dňa podania návrhu na rozvod. Čo sa týka styku navrhovateľa s dieťaťom, treba brať do úvahy, že navrhovateľ je alkoholik a príležitostný narkoman, ktorý sa nikdy netajil tým, že od svojich 16-tich rokov užíva marihuanu a dokonca ju aj pestoval. Ako je to v súčasnosti s jeho závislosťou sa vyjadriť nevie, ale navonok stále trpí nekontrolovateľným trasením rúk a nervozitou. Preto ju desí predstava, že sa navrhovateľ buď opije, alebo bude fajčiť marihuanu práve vtedy, keď bude mať na starosti ich syna. Žiada o dôkladné zváženie, či je vôbec navrhovateľ spôsobilý na to, aby mu bol umožnený styk s dieťaťom v tak útlom veku a to bez toho, aby preukázal, či je na to spôsobilý. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril písomne navrhovateľ s tým, že odporkyňa v ňom neuvádza nič iné, čo by už neuvádzala v priebehu konania. Celé jej odvolanie je plné klamstiev. Neopustil odporkyňu, naopak ona ho vyhodila ešte počas manželstva z domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Nemohol ju voziť s dieťaťom na hospitalizácie, nakoľko s ním prestala komunikovať, styk s dieťaťom mu neumožňovala a neumožňuje ani teraz. Nikdy mu nedala príležitosť k tomu, aby sa o svoje dieťa mohol postarať (aj odvezením k lekárovi). Vždy riadne a pravidelne posielal výživné na dieťa bez ohľadu na to, či existovalo alebo neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu. To nemožno povedať o odporkyni, ktorá styk znemožňovala, aj keď existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti s matkou, ale žije v byte, ktorý patrí v polovici jeho matke a, druhá bola predmetom dedičstva po jeho nebohom otcovi a v ktorom navrhovateľovi patrí spoluvlastnícky podiel. Žije sám, sám uhrádza náklady na domácnosť, jeho matka žije vo svojej nehnuteľnosti na dedine mimo Bratislavy. Pre styk s dieťaťom nie je rozhodujúce, kedy končí odporkyni pracovná doba. Aj navrhovateľ má právo vedieť, kde jeho dieťa chodí do škôlky a porozprávať sa o pokrokoch dieťaťa priamo s učiteľkou. V daných časoch bude chodiť po dieťa do predškolského zariadenia, resp. do školy. Vyprázdňovanie vykonával syn aj u neho. Ani nevedomosť odporkyne o termínoch celozávodnej dovolenky u jej zamestnávateľa nemôže byť prekážkou styku otca s maloletým. Táto otázka nemôže zostať v rozsudku neupravená, keďže odporkyňa od začiatku konania svojím správaním preukazuje, že nielenže nie je schopná sa s otcom dohodnúť, ale odmieta s ním aj akúkoľvek komunikáciu. Preto musia byť pevné termíny určené a obaja rodičia sa musia prispôsobiť. Styk počas prázdnin sa vždy dá upraviť dohodou aj inak, podľa aktuálnych potrieb rodičov a dieťaťa. Vyjadrenie matky dieťaťa, že školské prázdniny treba riešiť dohodou, vychádza z hypotézy, ktorú však matka nie je schopná naplniť a síce, že prejaví ochotu komunikovať s otcom svojho dieťaťa. Predmetom úpravy v rozsudku preto musia byť aj školské prázdniny a je jedno, že v súčasnosti dieťa nie je školopovinné. Nepopiera, že si svoje dieťa fotí, to robí každý hrdý a milujúci rodič. Navrhovateľ je psychicky zdravý, nikdy nepil a nebral drogy. Nevidí dôvod k tomu, aby súd zaviazal navrhovateľa k úhrade výživného spätne odo dňa podania návrhu. Navrhovateľ nemá žiadne zameškané výživné, na syna riadne výživné platil a od začiatku roka 2011 prispieva na syna sumou 170,- eur. Keď odporkyňa vo svojom poslednom návrhu žiadala podstatne vyššie výživné, odôvodnila to zmenou pomerov - platbami za súkromné predškolské zariadenie. Dieťa však toto zariadenie navštevuje od augusta 2011. Pokiaľ ide o úpravu styku, považujeme časy styku za minimálny rozsah času, v rámci ktorého sa môže navrhovateľ podieľať na výchove syna. Vzhľadom na to navrhuje napadnutý rozsudok v časti úpravy styku potvrdiť a v časti výživného rozhodnúť v intenciách jeho odvolania. Na odvolacom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v prítomnosti oboch účastníkov konania, sa navrhovateľ aj odporkyňa v plnom rozsahu pridržiavali svojich podaných odvolaní. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, že je potrebné vychádzať aj z aktuálneho stavu, pretože odporkyňa nastupuje na materskú dovolenku, bude teda doma a nie je dôvod, aby dieťa muselo byť umiestnené v súkromnej škôlke. Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne do úpravy styku každý piatok od 16.00 hod., otec si môže dieťa vyzdvihovať aj v predškolskom zariadení, respektíve u matky doma, keďže táto bude na materskej dovolenke. Úprava styku tak, ako bola stanovená v napadnutom rozsudku, je potrebná, pretože rodičia sa o styku nevedia dohodnúť. Otec bol nútený podať návrh na vydanie predbežného opatrenia, pretože odporkyňa od roku 2011 znemožňuje styk otca s dieťaťom aj napriek tomu, že sa predbežné opatrenie stalo vykonateľným dňa 8.3.2012 a podľa neho už mali prebehnúť 4 stretnutia, ale neuskutočnilo sa ani jedno. Podľa odporkyne by sa mali obaja rodičia podieľať aj na úsporách dieťaťa. Sama mu v roku 2010 založila sporiaci účet na budúce vzdelávanie, na ktorý platí mesačne sumu 40,- eur a za rok 2010 jednorázovo vyplatila celoročné splátky v sume 548,- eur. Tieto splátky zaplatila aj za celý rok 2011 a platí ho naďalej aj v roku 2012. Navrhovateľ ako otec dieťaťa by preto mal nahradiť polovicu z uvedenej čiastky a podieľať sa aj na ďalšej tvorbe úspor. Ďalej odporkyňa namietala, aby bol otec oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý piatok, lebo aj oni chcú mať aspoň jeden týždeň pokoj. V tomto roku opätovne požiadala štátnu škôlku o prijatie syna, avšak odpoveď jej doposiaľ neprišla. Taktiež je toho názoru, že aj keď nastupuje na materskú dovolenku, nie je pre dieťa dobré, aby bolo s ňou zavreté doma, pretože kolektív mu prospieva. Chce, aby naďalej navštevovalo predškolské zariadenie. Pokiaľ ide o úpravu styku s dieťaťom v uznesení Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/14/2012-27 zo 17.2.2012, ktorým bolo uložené predbežné opatrenie o styku navrhovateľa s dieťaťom, navrhovateľ sa voči nemu neodvolal aj napriek tomu, že je v ňom styk upravený úplne inak ako v napadnutom rozsudku. Uznesenie napadla odvolaním len odporkyňa, pretože ho považuje za nevykonateľné vzhľadom na to, že styk je upravený každú sobotu a nedeľu v čase od 14.00 do18.00 hod., kedy dieťa spáva a navyše to úplne narušuje dni voľna a jej kontakt s dieťaťom cez voľné chvíle. Kolízna opatrovníčka navrhla rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť, a to aj ohľadne výšky výživného, pretože toto podľa ich názoru zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. Majú informácie o tom, že odporkyňa má zdravotné problémy a tak dieťa potrebuje byť umiestnené v predškolskom zariadení. Potom, keď sa ho podarí umiestniť do štátnej škôlky, má navrhovateľ možnosť požiadať o zmenu výživného. Odvolací súd po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s dôvodmi jeho rozsudku, s odvolacími námietkami navrhovateľa a odporkyne a po preskúmaní konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a s jednotlivými zistenými skutočnosťami sa v tomto rozsudku aj vysporiadal. Jeho skutkové zistenia potom viedli aj k stanoveniu správnej a primeranej výšky výživného otca k jeho maloletému synovi, a preto odvolacie námietky odporcu nemôžu obstáť. Takto určené výživné je aj podľa názoru odvolacieho súdu oprávnené a zodpovedá skutočne nevyhnutným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam navrhovateľa. Pokiaľ ide o výšku výživného, tu bola rozhodujúcou tá skutočnosť, že súd akceptoval obranu odporkyne, že oprávnené potreby dieťaťa značne zvyšuje položka na súkromnú škôlku. Odporkyňa riadne preukázala, že nebolo vyhovené jej žiadosti, aby dieťa mohlo navštevovať štátne predškolské zariadenie. Vzhľadom na nutnosť zamestnať sa, nemala v zásade inú možnosť, ako umiestniť dieťa do súkromného predškolského zariadenia, a preto súd zohľadnil aj túto položku medzi oprávnené potreby dieťaťa. Položka súvisiaca so sporením a poistením dieťaťa nijako podstatne nezvyšuje náklady maloletého. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s argumentáciou navrhovateľa ohľadne spochybňovania jeho majetkových pomerov umožňujúcich tvorbu úspor dieťaťa. Taktiež nepovažoval za potrebné rozhodnúť oddeleným výrokom o tom, aby sa časť výživného poskytovala na tvorbu úspor maloletému, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporkyňa už zriadila sporiaci účet v prospech maloletého, na ktorý v rámci svojich možností poukazuje peňažné prostriedky. Svedčí to o jej svedomitom prístupe k budúcnosti syna, a preto sa aj dá predpokladať, že prípadnú nespotrebovanú časť výživného bude dobrovoľne odkladať na sporenie maloletého. Nebol ani dôvod, aby tieto náklady boli vyňaté z potrieb maloletého, resp. hľadelo sa na potreby dieťaťa tak, ako ich prezentovala jeho matka, ako na nadhodnotené. Pokiaľ teda boli náklady na odôvodnené potreby maloletého ustálené na sumu cca 700,- eur mesačne, otcovi stanovená suma výživného 270,- eur mesačne sa javí aj odvolaciemu súdu ako plne primeraná tak odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj primeraná preukázaným schopnostiam a možnostiam otca. Na odvolacie námietky navrhovateľa o procesných pochybeniach súdu prvého stupňa odvolací súd neprihliadal, nakoľko nemali žiaden vplyv na správnosť jeho rozhodnutia. Nemôže obstáť ani jeho námietka, že súd nevyčerpal celý predmet konania, keď nerozhodol o jeho návrhu na zmenu rozsudku v časti zverenia maloletého do starostlivosti matky, nakoľko v tejto časti bol už rozsudok súdu prvého stupňa o rozvode manželstva účastníkov právoplatný. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a doplneného dokazovania v odvolacom konaní (odporkyňa objasnila, z akého dôvodu už nemá príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nemá teda vyšší príjem ako navrhovateľ ), dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod na zmenu stanovenej výšky výživného, a preto bol odvolaním napadnutý výrok o výživnom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdený. Len pre spresnenie bol doplnený o údaj, odkedy má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť voči synovi na čas po rozvode manželstva, keďže o výške výživného na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa bolo rozhodnuté už poručenským súdom. Nebolo preto ani možné vyhovieť návrhu odporkyne, aby bola táto vyživovacia povinnosť navrhovateľovi uložená už od podania návrhu na rozvod. K odvolaním napadnutej úprave styku otca s dieťaťom, odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky odporkyne za dôvodné. Neobstojí jej spochybňovanie a obavy, že sa otec o syna nedokáže v danom čase postarať. Ako sama potvrdila pred súdom, stretnutia dieťaťa s otcom už prebiehajú bez problémov, dokonca aj keď dieťa u otca prespí. Odvolací súd nemal dôvod uveriť tvrdeniam odporkyne o zlom psychickom stave navrhovateľa, príp. o jeho negatívnych návykoch a závislostiach, ktoré by mali vplyv na zdravý vývoj ich syna. V takom prípade by bolo logické, keby odporkyňa striktne nesúhlasila so stykom dieťaťa s otcom, a nenamietala by len nevhodnosť času ich stretávania. Dôvod na posun hodín styku odpadol, keďže odporkyňa nastupuje na materskú dovolenku s druhým dieťaťom a tak aj v prípade, že bude maloletý Andrej naďalej celodenne navštevovať predškolské zariadenie, nemôže to matke spôsobovať žiadny problém s prípravou dieťaťa na stretnutie s otcom. Odvolací súd však zohľadnil požiadavku odporkyne, aby aj ona so svojou novou rodinou mala možnosť stráviť so synom nerušený víkend, čo je nielen plne v záujme dieťaťa na vytváranie jeho väzieb k novému súrodencovi a k partnerovi matky, ale aj právom odporkyne ako matky. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok v časti úpravy styku otca s dieťaťom tak, že počas týždňa je otec oprávnený stretávať sa s maloletým Andrejom každý párny kalendárny týždeň vždy od piatka 16.00 hod. do nedele 19.00 hod.. Takáto úprava je plne v záujme dieťaťa a jeho oboch rodičov a vytvára možnosť, aby maloletý Andrej nerušene strávil celý víkend (od piatka do nedele) s každým z rodičov vždy v jednom týždni. Nebude tak narušený jeho bežný denný režim a dieťa nebude zbytočne stresované. Ostatnú úpravu styku otca s dieťaťom cez sviatky a prázdniny nemal odvolací súd dôvod meniť, nakoľko úprava styku po dohode rodičov, tak ako to navrhovala odporkyňa, vzhľadom na vzájomné postoje a správanie sa rodičov dieťaťa, neprichádza do úvahy. Napriek tomu, že dieťa ešte nemá školský vek, nevidí odvolací súd dôvod, prečo by nemala takáto úprava ostať v platnosti s tým, že sa bude uplatňovať, keď bude aktuálna. Z uvedených dôvodov odvolací súd vo zvyšku výrok o styku otca s dieťaťom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. keďže predmetom odvolacieho konania, bola už len úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.