Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212538 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209212538.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: W.. Š. E., bytom E. A.. Č.. XX, T., zast, advokátom JUDr. Martinom Abrahámom, Koceľova ul. č. 25, Bratislava, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská ul. č. 30, Bratislava, o 2 036,94 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 6. októbra 2011 č. k. 17C/156/2009- 138, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2 036,94 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalovanej a ustanovenému právnemu zástupcovi žalobcu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 21. 12. 2001 uzavrel so žalovanou zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru 600 000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy na základe zmluvy o stavebnom sporení a súčasne po dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver č. 198 101 2301 vo výške cca 298 500 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola určená vo výške 8,5 % p.a., pričom po transformácii mimoriadneho medziúveru na stavebný úver bola úroková sadzba určená vo výške 4,7 % p.a. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalobca zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru v splátkach po 4 250 Sk mesačne. V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení platných v čase uzavretia zmluvy stavebná sporiteľňa môže od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité vrátenie stavebného úveru, ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvomi splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obch. zák. Dňa 21. 12. 2001 bola spísaná notárska zápisnica č. N 616/2001, Nz 614/2001 o vyhlásení žalobcu o súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 21. 12. 2001. Listom z 22. 6. 2005 žalobca požiadal žalovanú o odklad splácania úveru z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Žalovaná mu listom z 22. 6. 2005 oznámila, že jeho žiadosti nevyhovuje. Opätovnú žiadosť žalobcu o odklad splátok a zníženie mesačného predpisu žalovaná listom z 9. 5. 2006 zamietla. Listom z 2. 10. 2006, ktorý bol žalobcovi doručený 14. 10. 2006, žalovaná odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z dôvodu, že žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru s viac ako dvomi splátkami. Dňa 25. 1. 2007 podala žalovaná ako oprávnená proti žalobcovi ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice na vymoženie sumy 1 208 725 Sk so 7,7 % úrokami z omeškania zo sumy 206 542,10 Sk od 18. 1. 2007 do zaplatenia. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 16. 2. 2007, námietky proti exekúcii nepodal. Exekučné konanie sa skončilo dňa 20. 4. 2007 vymožením pohľadávky s príslušenstvom. Žalobca tvrdil, že žalovaná postupovala v rozpore so zákonom a že v súvislosti s exekúciou mu vznikla škoda 61 365 Sk (2 036,94 eur) pozostávajúca z trov exekúcie, ktoré zaplatil. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania a aj z výpovede samotného žalobcu je zrejmé, že žalobca prestal úver splácať v splátkach v dohodnutej výške. Tým sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru. Omeškanie nastáva tak v prípade, ak dlžník neuskutoční plnenie v určenej dobe vôbec, ako aj v prípade, keď ho splní iba čiastočne, teda vadne. Žalovaná neudelila žalobcovi súhlas na zníženie, resp. odklad splátok úveru a žalobca preto nebol oprávnený svojvoľne vykonávať splátky v nižšej sume, resp. prestať ich úplne platiť. Postup žalovanej bol teda správny. V konaní teda nebola preukázaná základná podmienka vzniku nároku na náhradu škody, ktorou je porušenie právnej povinnosti. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že robil všetko pre to, aby úver s úrokami riadne splatil a kvôli tomu predal aj stavebný pozemok. V tom čase splácanie úveru neprerušil, i keď ho splácal v nižšej sume. Svoju živnosť musel pre stratu zákaziek v roku 2004 zrušiť. Po zrušení živnosti sa mu nepodarili predať nehnuteľnosť, k jej predaju došlo až v apríli 2007 v rámci exekučného konania. Námietky proti exekúcii podal, o čom svedčí pripojené uznesenie Okresného súdu Košice I z 2. 3. 2007 č. k. 40 Er 196/2007, ktorým boli jeho námietky proti exekúcii zamietnuté. Žalovaná tým, že od neho dostala nižšie splátky, neutrpela ujmu. Ak by splácal splátky v plnej výške 4 250 Sk mesačne z dôchodku 5 200 Sk, nemal by z čoho žiť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil. Žalobcovi sa odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody v zmysle § 420 Obč. zák. sú 1/ protiprávny úkon škodcu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nimi, 4/ zavinenie. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný protiprávny úkon zo strany žalovanej. Protiprávnym úkonom z jej strany nemôže byť podanie návrhu na vykonanie exekúcie za situácie, keď žalovaná disponovala exekučným titulom a keď v dôsledku riadneho nesplácania splátok úveru zo strany žalobcu (čo v konaní nebolo sporné) platne odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalobca si po podpise notárskej zápisnice obsahujúcej jeho súhlas s jej vykonateľnosťou musel byť vedomý toho, že v prípade riadneho nesplácania úveru mu hrozí exekúcia. Ak teda žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v trovách exekučného konania, za túto škodu žalovaná nezodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože je v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.