Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/393/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209213991 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209213991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti odporcovi: M. C., E. K. E. XXX/XX, K., o zaplatenie istiny 221,90 eur s príslušenstvom, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23. 6. 2010, č.k. 52C/77/2010-31 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23. 6. 2010, č.k. 52C/77/2010-31 v zamietajúcej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 221,90 eur od 29. 6. 2007 do 23. 12. 2009. Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 221,90 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 24. 12. 2009 až do zaplatenia, a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28. 8. 2006 vznikla riadna poistná zmluva č. 1060249419, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla FORD SCORPIO, EVČ: K.-XXXOV. Poistná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. V poistnej zmluve bolo dojednané, že ročné poistné bude platené formou štvrťročných splátok. Keďže odporca nezaplatil žiadnu splátku poistného, poistná zmluva zanikla jeden mesiac po splatnosti štvrtej, poslednej splátky poistného, t. j. dňa 28. 6. 2007. Poisťovateľ má preto nárok na poistné od 28. 8. 2006 až do zániku poistenia, t. j. dňa 28. 6. 2007, čo predstavuje sumu 221,90 eur. Navrhovateľ žiadal i úrok z omeškania 8,5 % z istiny ročne od 29. 6. 2007 do zaplatenia a trovy konania. Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril, na pojednávania súdu sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Predvolanie mal doručené v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p., a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodoval v neprítomnosti odporcu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za zistené, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol poistný vzťah dňa 28. 8. 2006, pričom odporca sa zaviazal uhrádzať ročné poistné v sume 8.000,- Sk, s výškou štvrťročnej splátky 2.000,- Sk (66,39 eur). Odo dňa vzniku poistného vzťahu odporca neuhradil ani jednu zo splátok poistného. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 9 ods. 4, § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 559 ods. 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu 24. 12. 2010) a Všeobecných poistných podmienok (čl. 4 ods. 7, čl. 5 ods. 5), pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti istiny je dôvodný. Súd poukázal na to, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili platnú poistnú zmluvu, a keďže odporca poistné tak, ako bolo v zmluve dohodnuté, nezaplatil, a to ani jednu zo štyroch štvrťročných splátok, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla zaniklo mesiac po splatnosti poslednej štvrťročnej splátky poistného, t. j. 28. 6. 2007. Navrhovateľ ako poistiteľ má preto voči odporcovi nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo, t. j. na poistné za obdobie od 28. 8. 2006 do 28. 6. 2007 (desať mesiacov), spolu vo výške 221,90 eur. Preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel. Odporca do dňa vyhlásenia rozsudku dlžnú sumu neuhradil, a preto sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Podľa súdu však vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal doručenie účinnej výzvy odporcovi na splnenie dlhu, odporca sa dostal do omeškania až dňa 24. 12. 2009, t. j. v deň nasledujúci po dni, kedy bol odporcovi v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. doručený návrh na začatie konania (v deň nasledujúci po dni, kedy sa súdu vrátila zásielka ako nedoručená). Preto súd priznal navrhovateľovi popri nároku na zaplatenie istiny, aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy ročne od 24. 12. 2009 až do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu zamietol (návrh v časti príslušenstva od 29. 6. 2007 do 23. 12. 2009). O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech, pričom jeho neúspech bol v pomerne nepatrnej časti. Preto súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania v sume 16,50 eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca. Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol jeho návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 221, 90 eur od 29. 6. 2007 do 23. 12. 2009 s tým, že rozhodnutie súdu v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že podľa poistnej zmluvy č. 1060249419 je poistné platené ročne v štvrťročných splátkach. Prvá splátka poistného obdobia je splatná v deň začiatku poistenia (28. 8. 2006) a každá ďalšia splátka je splatná v rovnaký deň 3. mesiaca nasledujúceho po mesiaci predchádzajúcej splátky poistného. Odporca tak mal poistné platiť v štyroch štvrťročných splátkach splatných vždy k 28. 8., 28. 11., 28. 2. a 28. 5. kalendárneho roka. Ak mal byť teda dlh splnený riadne a včas (§ 559 OZ), potom mal byť splnený v lehote určenej dohodou účastníkov poistnej zmluvy, t. j. v štyroch splátkach. Už samotným nesplnením splátok poistného sa odporca dostával do omeškania s platením poistného, a to pre každú splátku osobitne. Poukázal na to, že Občiansky zákonník pri platení poistného nevyžaduje výzvu na zaplatenie, ktorá by stanovila lehotu splatnosti. Podľa navrhovateľa tu súd prvého stupňa zjavne mylne považuje výzvu podľa § 801 ods. 2 OZ, ktorej účinkom je zánik poistenia v prípade nezaplatenia už predtým splatného poistného. V danom prípade však išlo o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorom zákon č. 381/2001 Z.z. nepozná zánik poistenia z dôvodu uvedeného v § 801 ods. 2 OZ. V tomto prípade poistná zmluva zaniká púhym uplynutím jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného, t. j. od splatnosti poslednej splátky v predmetnom poistnom období. Vzhľadom na to, že splatnosť poistného bola určená v poistnej zmluve, nie je možné uvažovať ani o subsumpcii pod § 563 OZ, ktorý určenie dňa splatnosti ako dňa nasledujúceho po výzve a contrario vylučuje, ak je medzi stranami dohodnutá splatnosť poistného, alebo ak je určená v zákone (§ 796 ods. 2 OZ). Ak by súd vec po právnej stránke posúdil správne, musel by konštatovať, že odporca sa do omeškania dostal 29. 8. 2006, 29. 11. 2006, 29. 2. 2007 a 29. 5. 2007 vždy pre každú splátku poistného zvlášť. S celou žalovanou sumou bol však určite v omeškaní najneskôr 29. 5. 2007. Keďže však navrhovateľ žiadal úrok z omeškania až od 28. 6. 2007, žiadal menej, než mu patrí. Preto súd viazaný petitom návrhu mal navrhovateľovi priznať úrok z omeškania od tohto dátumu. Vzhľadom na uvedené navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 221, 90 eur od 28. 6. 2007 do 23. 12. 2009. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že vozidlo Ford, ktoré kúpil, sa po prepise pokazilo, ale predávajúci ho odmietol prevziať späť. Preto v zákonnej lehote hneď zrušil poistku pre nepojazdnosť, čo spravil osobne aj písomne. V poisťovni mu povedali, že je všetko v poriadku, no po piatich rokoch ho vydierajú, čo je trestné. Auto v zúfalstve po mesiaci predal, čo opätovne hlásil poisťovni, a tam mu povedali, že ihneď po uzavretí poistky ju zrušili v zákonnej lehote pre dlhodobú závadu, že je to vybavené. Odporca preto žiada o zrušenie rozsudku. K odvolaniu pripojil kópiu kúpnej zmluvy z 22. 11. 2006 a kópie príjmových pokladničných dokladov notára B.. M. E. z 22. 11. 2006 za osvedčenie podpisov p. M. C. a E. L.. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ s tým, že z procesnoprávneho hľadiska je odporcovo odvolanie neprípustné, nakoľko ho opiera o § 205 ods. 2 je písm. e) O.s.p., pričom nie sú splnené podmienky podľa § 205a O.s.p., a odvolací súd by ho mal odmietnuť. Z hmotnoprávneho hľadiska odporca nepredložil jediný dôkaz o tom, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odporca nerozporuje vznik poistnej zmluvy, len sa odvoláva na to, že "zrušil poistku pre nepojazdnosť ". Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla však zaniká výlučne spôsobmi uvedenými v § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 800 a § 802 OZ. Nepojazdnosť motorového vozidla bez súčasného pôsobenia inej právnej skutočnosti uvedenej v § 9 zákona č. 381/2001 Z.z., resp. § 800 alebo § 802 OZ, nespôsobuje zánik poistenia. Poistná zmluva zanikla zo zákona až márnym uplynutím mesačnej lehoty na uhradenie dlžného poistného tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa. Odporca v rozpore s § 205a O.s.p. uvádza až v odvolaní ako novú skutočnosť to, že údajne navrhovateľovi doručil písomný prejav vôle smerujúci k zániku poistnej zmluvy. Navrhovateľovi však nikdy takýto doklad nebol doručený a v spise poistnej zmluvy sa nenachádza. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti je na strane odporcu. Odporca však dôkaz o tejto tvrdenej skutočnosti v prvostupňovom konaní nepredložil a v odvolacom konaní predložiť už nemôže. Odporcom predložená „kúpna zmluva“ je v skutočnosti zmluvou zámennou a nepreukazuje žiadnu zo skutočností spôsobujúcu zánik poistnej zmluvy. Zmienka o povinnosti uskutočniť prepis držiteľa na príslušnom dopravnom inšpektoráte nepreukazuje, že takýto prepis skutočne nastal. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nepožiadal. V ospravedlnení však vzniesol námietku premlčania navrhovateľovho nároku. Navrhovateľ prítomný na odvolacom pojednávaní opravil odvolací petit tak, že žiada, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu aj úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 221, 90 eur počnúc dňom 29. 6. 2007 až do 23. 12. 2009, a to vzhľadom na to, že dňa 28. 6. 2007 bol ešte deň splatnosti poslednej štvrťročnej splátky, kedy ju mohol odporca uhradiť včas. Ďalej sa v celom rozsahu pridržiaval svojho podaného odvolania a súčasne aj vyjadrenia k odvolaniu odporcu. K námietke premlčania vznesenej odporcom dňa 23. 5. 2012 v ospravedlnení z pojednávania, poukázal na vznik poistného ku dňu 28. 8. 2006, kedy nastala splatnosť prvej splátky poistného. Žaloba na súd bola podaná dňa 28. 8. 2009, teda v zákonnej 3 ročnej premlčacej lehote. Aj túto námietku odporcu preto považuje za nedôvodnú. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok v časti napadnutej odvolaním navrhovateľa, a vo zvyšku ho potvrdil. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaniach oboch účastníkov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.). Nárok navrhovateľa na úrok z omeškania však neposúdil správne, keď návrh v časti príslušenstva od 29. 6. 2007 do 23. 12. 2009 zamietol s tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie účinnej výzvy odporcovi na splnenie dlhu, a preto sa odporca dostal do omeškania až dňa 24. 12. 2009 (v deň nasledujúci po dni, kedy bol odporcovi v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. doručený návrh na začatie konania). Odvolacia námietka navrhovateľa je v tomto smere dôvodná. Splatnosť poistného bola určená v poistnej zmluve, podľa ktorej mal odporca platiť poistné v štyroch štvrťročných splátkach splatných vždy k 28. 8., 28. 11., 28. 2. a 28. 5. kalendárneho roka. Čas splnenia bol určený dohodou strán, a navrhovateľ ako veriteľ nemusel odporcu ako dlžníka požiadať o splnenie. Odporca sa do omeškania dostal vždy pre každú splátku poistného zvlášť, t.j. dňa 29. 8. 2006, 29. 11. 2006, 29. 2. 2007 a 29. 5. 2007. Navrhovateľ si žalobou na súde uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 29. 6. 2007, a preto nebol dôvod na to, aby mu tento nebol priznaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 221,90 eur od 29. 6. 2007 do 23. 12. 2009. Čo sa týka odvolania odporcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky odporcu neobstoja, a preto nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel. Počas celého prvostupňového konania bol odporca nečinný, k návrhu navrhovateľa sa nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odporca svoje tvrdenie, že navrhovateľovi doručil písomný prejav vôle smerujúci k zániku poistnej zmluvy nielenže ničím nepreukázal (a navrhovateľ to popiera), ale aj keby tak urobil, vzhľadom na skutočnosť, že túto námietku vzniesol až v odvolacom konaní, nemôžu byť odvolacím dôvodom, keďže nie sú splnené podmienky podľa § 205a O.s.p.. Neobstojí ani námietka odporcu o premlčaní nároku navrhovateľa (ktorú môže dlžník vzniesť kedykoľvek do rozhodnutia odvolacieho súdu). Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V prejednávanej veci nastala splatnosť prvej splátky poistného dňa 28. 8. 2006, žaloba bola na súd podaná dňa 28. 8. 2009, teda v zákonnej 3 ročnej premlčacej lehote. Keďže súd prvého stupňa v prvom výroku, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel, rozhodol správne, odvolací súd rozsudok v tomto výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd náhradu trov nepriznal, keďže ju tento nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.