Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/228/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209214440 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209214440.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mondi SCP, a. s., Tatranská cesta 3, Ružomberok, IČO: 31 637 051, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., proti odporcom: 1. Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpenému advokátom Mgr. Tomášom Kulákom, Šuty 21, Bratislava, 2. Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Šmeringaiom, CONSULTA, v. o. s., Šafárikovo námestie 4, Bratislava, IČO: 31 318 495, o zaplatenie istiny 6.508.972,98 Eur s príslušenstvom a istiny 490.374,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/238/2009-325 zo dňa 13. 04. 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/238/2009-325 zo dňa 13. 04. 2011 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 40.357,63 Eur a odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 5.921,24 Eur. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 61.989,35 Eur. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04. 09. 2009 domáhal, aby súd určil povinnosť odporcovi v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6.508.972,98 Eur s príslušenstvom a odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 490.374,12 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Písomným podaním zo dňa 01. 04. 2011 zobral navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť s tým, že navrhovateľ prehodnotil viaceré vecné otázky týkajúce sa predmetu tohto sporu, v dôsledku čoho predstavenstvo navrhovateľa rozhodlo o ukončení predmetného sporu. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá a vzhľadom k tomu, že mal za to, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania navrhovateľ, uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporcom. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti uvedenému uzneseniu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania odporcovi v 1. a 2. rade sa odvolal navrhovateľ, ktorý s touto časťou rozhodnutia nesúhlasil. V odvolaní uviedol, že trovy priznané odporcovi v 1. rade sú priznané v nesprávnej výške. Namietal oprávnenosť náhrady trov konania v časti týkajúcej sa zastupovania na pojednávaniach v dňoch 08. 12. 2010 a 05. 04. 2011 a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že právny zástupcu odporcu v 1. rade bol v oboch prípadoch oboznámený priamo telefonicky právnym zástupcom navrhovateľa o tom, že navrhovateľ podal návrh na odročenie pojednávania spolu s uvedením dôvodov odročenia (07. 12. 2010), resp. že vzal žalobu späť (01. 04. 2011). Skutočnosť, že o návrhu na odročenie pojednávania boli právni zástupcovia informovaní, je uvedená aj v jednotlivých podaniach. Právny zástupca odporcu v 1. rade tak vedel o tom, že právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostaví a že súd pojednávanie na základe návrhu navrhovateľa odročí na neskorší termín. Napriek tejto vedomosti sa na pojednávanie nariadené na deň 08. 12. 2010 dostavil. Druhým dôvodom je skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa v 1. rade sa pojednávania nariadeného na 05. 04. 2011 fyzicky ani len nezúčastnil, napriek tomu však požaduje náhradu za účasť na pojednávaní. Je toho názoru, že v danom prípade nemožno priznať náhradu trov za úkony právnej pomoci spočívajúce v zastupovaní na pojednávaniach odročených bez pojednávania v súhrnnej výške 6.720,46 Eur ako aj náhradu režijného paušálu. Čo sa týka priznaných trov konania voči odporcovi v 2. rade namieta oprávnenosť i tejto priznanej náhrady trov konania a to za 2 úkony právnej pomoci a to za účasť na pojednávaniach konaných dňa 08. 12. 2010 a 05. 04. 2011, ktoré boli odročené bez pojednávania. Tieto trovy namieta z dôvodu, že právny zástupca odporcu v 2. rade bol v oboch prípadoch oboznámený priamo telefonicky právnym zástupcom navrhovateľa o tom, že žalobca podal návrh na odročenie pojednávania s uvedením dôvodov odročenia, t. j. so späťvzatím návrhu v celom rozsahu. Právny zástupca odporcu v 2. rade tak vedel o tom, že právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostaví a že súd pojednávanie na základe návrhu navrhovateľa odročí na neskorší termín. Aj napriek tejto vedomosti sa uvedených pojednávaní zúčastnil a požaduje náhradu. Navrhovateľ je toho názoru, že tieto konania nemožno priznať, nakoľko na úhradu týchto nevznikol podľa názoru navrhovateľa odporcovi v 2. rade nárok. Navrhovateľ zdôrazňuje, že v oboch uvedených prípadoch boli dôvody odročenia, resp. nepojednávania vo veci legitímne a opodstatnené, o čom svedčí aj skutočnosť, že súd pojednávanie dňa 08. 12. 2010 skutočne odročil a vec neprejednal. Taktiež zdôrazňuje, že právny zástupca odporcu v 1. rade ako i v 2. rade boli vopred o uvedených dôvodoch telefonicky informovaní. Navrhovateľ tak svojim konaním nespôsobil vznik trov konania na strane odporcu, naopak vykonal adekvátne úkony na odvrátenie ich vzniku. Má za to, že v danom prípade sa nejedná o účelne vynaložené prostriedky nutné na poskytnutie právnej služby, ale o účelové úkony smerujúce k vzniku zbytočných nákladov v konaní. Navrhovateľ má tiež za to, že návrh vo veci samej bol podaný dôvodne, zastavenie konania nezavinil a vznik trov konania na strane odporcu nespôsobil a preto podľa jeho názoru nie je povinný nahradiť odporcom trovy konania. Naopak je toho názoru, že odporcovia ako dodávatelia energií i tak zjavne dostatočne ekonomicky zvýhodnení nezákonne vykonanou cenovou reguláciou zo strany URSO, sú povinní znášať vlastné trovy konania. Navrhovateľ je presvedčený, že súd tým, že priznal odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov za úkony právnej pomoci, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a trovy konania nepriznať a to s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 16. 06. 2011 vyjadril odporca v 1. rade, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. K dôvodom uvádzaným navrhovateľom v podanom odvolaní uvádza, že hoci právny zástupca odporcu bol telefonicky oboznámený o žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania, tieto telefonické oznámenia uskutočňoval právny zástupca navrhovateľa zásadne tesne pred konkrétnym pojednávaním, takže súd ani tieto pojednávania vopred neodročoval písomne, ale až priamo na pojednávaní. Navrhovateľ vo svojom odvolaní opomína zásadnú skutočnosť, že súd nie je povinný pojednávanie odročiť, môže konať aj v neprítomnosti účastníka konania, inými slovami, je na posúdení súdu, ako sa vysporiada so žiadosťou účastníka o odročenie pojednávania. Takisto pokiaľ na strane ostatných účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov nie sú dôležité okolnosti odôvodňujúce ich neúčasť, nie je dôvod, aby sa na danom pojednávaní nezúčastnili. Tiež uvádza, že pokiaľ klient trvá na účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaniach, ktoré súd neodročil, je právny zástupca povinný takýto pokyn svojho klienta akceptovať. V prípade, ak by súd nariadené pojednávanie písomne odročil a upovedomil by o tejto skutočnosti právneho zástupcu odporcu, tento by sa na predmetných pojednávaniach nezúčastnil. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 08. 12. 2010 vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní prípisom doručeným súdu deň pred pojednávaním, t. j. 07. 12. 2010. Z tejto zápisnice je takisto zjavné, že súd zaviazal prítomných zástupcov odporcu na doloženie ďalších dokumentov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Inými slovami súd ako aj právni zástupcovia odporcu sa pripravovali na pojednávanie a na tomto pojednávaní sa uskutočnili účelné úkony potrebné na pokračovanie v ďalšom konaní. Nie je mu zrejmé, z akých skutočností navrhovateľ usudzuje, že účasť na tomto pojednávaní bola zbytočná a neúčelná ako sa snaží naznačiť vo svojom odvolaní navrhovateľ. Je prirodzené, že účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci samej je z hľadiska právneho zastupovania klienta menej účelná ako účasť na riadnom pojednávaní vo veci samej, ale na túto skutočnosť pamätá vyhláška č. 655/2004 Z. z., ktorá za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci priznáva odmenu len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Má za to, že priznané trovy konania boli súdom priznané ako účelné z hľadiska uplatňovania alebo bránenia práva účastníka konania. K ďalšej námietke navrhovateľa, že v danom prípade navrhovateľ nezavinil z procesného hľadiska zastavenie konania odporca v 1. rade uvádza, že má za to, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., kedy je potrebné uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporcom, nakoľko navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko navrhovateľ jednoducho prehodnotil svoju právnu situáciu v danom konaní a rozhodol sa vziať svoj nedôvodný návrh v celom rozsahu späť a orientovať sa na súbežne prebiehajúci spor voči Slovenskej republike. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil. Odporca v 2. rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril a trovy odvolacieho konania si neuplatnil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa v napadnutej časti rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi v 1. a 2. rade tak, ako ich výšku ustálil súd prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách konania pri zastavení konania sa skúma, ktorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. V zásade platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania navrhovateľ, pokiaľ sa nepreukáže, že pre správanie odporcu sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V takomto prípade je povinný nahradiť trovy konania odporca navrhovateľovi. Po oboznámení sa s obsahom spisu a predložení listinných dôkazov dospel i odvolací súd k záveru, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že pre správanie sa odporcu zobral svoj návrh, ktorý bol inak podaný dôvodne, späť. Preto je potrebné postupovať tak ako už bolo vyššie uvedené a mať za to, že pokiaľ sa nepreukáže opak, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania navrhovateľ, čo bolo i v danom prípade. Keďže navrhovateľ namietal priznanie trov konania za 2 úkony právnej pomoci a to účasť na pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2010 a 05. 04. 2011 u oboch účastníkov konania, t. j. odporcu v 1. a 2. rade, kedy navrhovateľ namieta opodstatnenosť priznania týchto trov konania, odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa priznal odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania za tieto úkony dôvodne. Čo sa týka pojednávania konaného dňa 08. 12. 2010 všetci účastníci konania prevzali predvolanie na uvedené pojednávanie dňa 02. 11. 2010. Navrhovateľ doručil žiadosť o odročenie pojednávania dňa 07. 12. 2010 súdu prvého stupňa, t. j. deň pred konaním pojednávania. Uvedenú skutočnosť ako vyplýva z prípisu navrhovateľa dal navrhovateľ na vedomie právnym zástupcom odporcov dňa 07. 12. 2010. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 08. 12. 2010 obaja právni zástupcovia odporcu v 1. a 2. rade boli na uvedenom pojednávaní prítomní. V danom prípade je potrebné uviesť, že účastník konania má právo požiadať súd o odročenie pojednávania, avšak takáto žiadosť musí byť dostatočne odôvodnená a preukázaná. Následne je na úvahe súdu, ako vyhodnotí uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania, nakoľko pojednávanie je možné odročiť len vo výnimočných prípadoch, aby sa zabezpečila bezprieťahovosť konania a hospodárnosť konania. Účastníci konania boli v dostatočnom predstihu informovaní o termíne pojednávania a deň pred pojednávaním sa právni zástupcovia odporcu mali dozvedieť o žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania. V danom prípade im nebolo ani umožnené overiť si túto skutočnosť priamo na súde, resp. nepoznali a nemohli poznať stanovisko súdu, či žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania súd prvého stupňa vyhovie. Povinnosťou právneho zástupcu je riadne zabezpečovať ochranu práv svojho klienta a plniť si riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zastupovania v konaní, medzi ktoré nepochybne patrí i byť prítomný na vytýčenom pojednávaní. Čo sa týka pojednávania konaného dňa 05. 04. 2011 všetci účastníci konania prevzali doručenie predvolania 28. 02. 2011 a 25. 02. 2011. Dňa 01. 04. 2011 došlo k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu s tým, že navrhovateľ v danom späťvzatí nepožiadal súd o odročenie pojednávania, iba oznámil skutočnosť, že zobral svoj návrh späť. V danom prípade boli obaja právni zástupcovia prítomní na pojednávaní, kde boli oboznámení so späťvzatím návrhu. Prítomnosť oboch právnych zástupcov i na tomto pojednávaní konanom dňa 05. 04. 2011 bola odôvodnená z tých istých dôvodov ako pri pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2010. Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu odporcu v 1. rade, ktorý namietal, že účasť na takýchto pojednávaniach, kde dôjde k odročeniu pojednávania bez prejednania veci, zákon, konkrétne vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zohľadňuje tú skutočnosť, že pri takto odročenom pojednávaní, je prítomnosť právneho zástupcu účastníka konania menej účelná ako účasť na riadnom pojednávaní vo veci samej a tak túto skutočnosť zohľadňuje výškou tarifnej odmeny, ktorá sa kráti na 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považoval všetky priznané trovy konania, ktoré boli napadnuté v odvolaní zo strany navrhovateľa za účelne vynaložené a v súlade so zákonom, preto z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporcovia v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní plne úspešní, vzniklo im právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporca v 1. rade si trovy odvolacieho konania neuplatnil a odporcovi v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli. Z týchto dôvodov preto rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.