Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209214443 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209214443.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Duslo, a.s., Administratívna budova, ev.č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, zast. advokátom doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., Kýčerského 5, Bratislava, proti žalovaným: 1) Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. advokátom Mgr. Tomášom Kulakom, Šuty 21, Bratislava, 2) Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, 3) Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské Nivy 59/A, Bratislava, IČO: 35 829 141, o zaplatenie 13.072.321,17 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/239/2009 - 510 zo dňa 15. decembra 2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/239/2009 - 510 zo dňa 15. decembra 2011 v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov žalovaného 1) p o t v r d z u j e . Žalovanému 1) náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1) náhradu trov konania v sume 40.271,64 EUR na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, žalovaným 2) a 3) náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že sa žalobcovi vracia súdny poplatok za žalobu v sume 96.723,- EUR po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Šaľa. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania žalovaného 1) odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. a vznikom trov na právnom zastúpení za 3 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie, účasť na odročenom pojednávaní dňa 21. júna 2011 a dňa 15. novembra 2011 v sadzbe 22.358,45 EUR za jeden úkon, za 2 1 úkony v sadzbe 5.589,61 EUR za účasť na odročenom pojednávaní, paušálnej náhrade hotových výdavkov 1 x 7,21 EUR, 2 x 7,41 EUR, a 20% náhrade DPH v sume 6.711,94 EUR a tiež poukazom na ustanovenia § 10, § 14 ods. 1, písm. a), ods. 5, písm. b), § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Proti časti tohto uznesenia, týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 1) podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho v tejto časti zmeniť a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Za neopodstatnené označil priznanie náhrady za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 21. júna 2011 a 15. novembra 2011, nakoľko právny zástupca žalovaného 1) bol v obidvoch prípadoch telefonicky aj e-mailom oboznámený s tým, že žalobca podal návrh na odročenie pojednávania spolu s uvedením dôvodov odročenia. Uviedol, že vzhľadom na rovnaký postup v iných obdobných konaniach nemohli mať právny zástupca žalovaného 1), resp. žalovaný 1) nijaké pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Účasť právneho zástupcu žalovaného 1) na týchto pojednávaniach označil za nehospodárnu a za absolútne zbytočnú. Žalobca ďalej namietal, že pokračovanie v tomto zjavne dôvodnom konaní však ohrozuje súčasné i budúce ekonomické záujmy žalobcu, v dôsledku čoho bol nútený prijať rozhodnutie, vedúce k ukončeniu tohto konania, z tejto skutočnosti však bez ďalšieho nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobca svojím konaním zavinil zastavenie tohto konania a je povinný hradiť účelovo vyprodukované náklady. Žalovaný 1) navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Potvrdil síce, že bol o návrhoch žalobcu na odročenie pojednávaní informovaný, avšak žalobca tieto návrhy uskutočňoval v príliš krátkom čase pred konkrétnym pojednávaním, takže súd tieto pojednávania neodročoval vopred písomne, ale až priamo na pojednávaní. Navyše poukázal na to, že súd nie je povinný pojednávanie odročiť, môže konať aj v neprítomnosti účastníka a je na jeho posúdení, ako sa vysporiada s návrhom účastníka o odročenie pojednávania. O účelnosti trov spojených s právnym zastupovaním svedčí aj tá skutočnosť, že na obidvoch pojednávaniach bol prítomný zástupca žalobcu, pričom zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15. novembra 2011 vyplýva, že až priamo na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu súdu ako aj ostatným účastníkom krátkou cestou doručil späťvzatie žaloby. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov žalovaného 1) a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je vecne správne. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca vo svojom späťvzatí žaloby ako jeho príčinu označil rozhodnutie vedenia spoločnosti o ukončení sporu. So zreteľom na uvedené bol správny záver súdu prvého stupňa, že zastavenie konania zapríčinil žalobca, a preto postupoval správne, keď o náhrade trov rozhodoval podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že všetky úkony právnej služby, za ktoré bola žalovanému 1) priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, boli z hľadiska uplatňovania alebo bránenia práva účastníka konania účelné a to z dôvodov uvedených žalovaným 1) vo vyjadrení k odvolaniu. Súd posudzuje, či dôvod, pre ktorý účastník žiada pojednávanie odročiť, toto odročenie v zmysle § 101 O.s.p. odôvodňuje a v danom prípade pre krátkosť času medzi predložením návrhu žalobcom a dňom majúceho sa odročiť pojednávania nebolo reálne možné, aby súd účastníkov vopred informoval, či žiadosti žalobcu vyhovie. Obsah zápisnice zo dňa 21. júna 2011 a 15. novembra 2011 potvrdzuje, že sa týchto pojednávaní zúčastnil aj zástupca žalobcu, takže zrejme ani ten nebol presvedčený o ďalšom postupe súdu prvého stupňa. So zreteľom na uvedené odvolací súd nepovažoval účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 21. júna 2011 a 15. novembra 2011 za zbytočnú a nehospodárnu, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Žalovaný 1) bol v odvolacom konaní vecne úspešný, mal by tak podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko súd o náhrade trov rozhoduje len na návrh a žalovaný 1) takýto návrh nepodal, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.