Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/415/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209222171 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209222171.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: X.. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XX, zast. MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Zámocké schody 2/ A, Bratislava, proti odporcovi: D.. X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XX, zast. JUDr. Katarínou Gálovou, advokátkou v Piešťanoch, E. Belluša 10, o príspevok na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.06.2011 č.k. 10C 250/2009-372, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o určenie príspevku na výživu vo výške 1.200,- € mesačne. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu za dobu od 10.12.2009 do 30.06.2010 v celkovej výške 1.335,45 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 26,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z ust. § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine a po vykonanom, dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľke prináleží po preukázaní jej oprávnených nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť príspevok v sume 200,- € mesačne (za odôvodené výdavky navrhovateľky za lieky na lekársky predpis považoval v sume 80,- € a výdavky na ostatné zdravotné potreby v sume 120,- €), a to za dobu od podania návrhu dňa 10.12.2008 do 30.06.2010, po ktorú dobu mal odporca príjem zo zamestnania v spoločnosti T. F., s.r.o. v sume 1.921,28 € mesačne, z ktorého jej mohol predmetnú sumu bez problémov poskytnúť, s tým, že ostatné oprávnené náklady si mohla navrhovateľka hradiť sama z dôchodku, ktorý poberala v sume 362,70 €. Konštatoval, že miera potrieb ekonomicky neaktívnej ženy, ktorá nemá potrebu ani povinnosť hľadať si prácu, nie je taká vysoká, aby mohla byť porovnateľná s mierou potrieb ženy v produktívnom veku, prípadne ženy, ktorá má v starostlivosti inú osobu. Zvyšnú sumu 600,- €, ktorú navrhovateľka požadovala, požadoval za neprimerane vysokú a tiež nepreukázanú a nezdokladovanú okrem výdavkov na bývanie, ktoré jej však s výnimkou UPC dobrovoľne hradí odporca. Zdôraznil rozdiel medzi výživným na manželku, kde platí zásada rovnakej hmotnej a kultúrnej životnej úrovne manželov a príspevkom na primeranú výživu, kde platí zásada podobnosti životnej úrovne oprávneného manžela so životnou úrovňou, ktorú mal počas manželstva. Poukázal na výšku priznaného výživného navrhovateľke ako výživného na manželku v sume 500,- €. Mal preukázané, že od 01.07.2010 odporca nemá príjem zo zamestnania v spoločnosti T. F., s.r.o. a požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný v sume 856,70 €. Keďže odporca naďalej dobrovoľne platí navrhovateľke výdavky na bývanie, preukázal svoje výdavky na bývanie, lieky a ostatné životné náklady, ktoré pokrývajú sumu priznaného dôchodku, mal za to, že nemožno od neho od 01.07.2010 spravodlivo požadovať, aby navrhovateľke naďalej platil akúkoľvek sumu príspevku na výživu rozvedenej manželky, preto od tejto doby návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov odporcu poukázal aj na to, že nemohol vychádzať zo skutočností ohľadne vyplácania ziskov odporcovi zo spoločnosti T. F., s.r.o. v rokoch 2002 až 2008, na ktoré poukazovala navrhovateľka, pretože nemal preukázané, že tieto sumy mal ku dňu rozhodovania fakticky k dispozícii a navyše ide o finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a mali by byť vypriadané v konaní o vyporiadanie BSM. Dospel tiež k záveru, že od 01.07.2010 sú obaja účastníci v rovnocennom postavení, pričom skutočnosť, že odporca má dôchodok o 500,- € vyšší mu nemožno vo vzťahu k navrhovateľke pripísať na ťarchu, pretože je výsledkom jeho dlhoročnej práce a úsilia a čo sa týka majetkových pomerov (hnuteľného a nehnuteľného majetku), považoval účastníkov aj v tomto smere za rovnocenných, nakoľko všetky veci, ktoré vlastnia majú naďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré budú vyporiadavať. Prihliadol aj na to, že zo strany navrhovateľky ide o nerozvážne nakladanie so sumou, ktorou mohla disponovať pre svoje potreby po rozdelení spoločného účtu v roku 2007 keď ju investovala do spoločnosti, ktorá sa zadlžila a išla do konkurzu. Mal za to, že ak by navrhovateľka bola naozaj tak odkázaná na príspevok na výživu rozvedenej manželky, mohla použiť značnú finančnú sumu na svoje náklady a aj zisk za rok 2009, ktorý opätovne vložila ako členský vklad. Správanie sa navrhovateľky voči odporcovi pritom nepovažoval za v rozpore s dobými mravmi, aj keď je pre odporcu obťažujúce, ale za výsledok manželských nezhôd a vystupňovaných emócií, ktoré nedosahujú takú hranicu, pre ktorú by súd mohol aplikovať ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine ako požadoval odporca. Zročné výživné za uvedené obdobie v sume 1.335,45 € uložil odporcovi zaplatiť v lehote 3 dní a vo zvyšku uplatneného nároku v sume 600,- € od 10.12.2009 do 30.06.2009 a v sume 800,- € mesačne od 01.07.2010 návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný a konanie v časti o zaplatenie príspevku v sume 1.200,- € podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a o zaplatení súdneho poplatku vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky uložil v časti 2% zaplatiť súdny poplatok odporcovi. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka i odporca. Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a uložil odporcovi aj povinnosť zaplatiť náhradu trov konania alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e vec nesprávne posúdil. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nesprávne vysporiadal s otázkou príjmu odporcu po 30.06.2010, kedy ukončil pracovný pomer, nakoľko odporca je naďalej spoločníkom a konateľom spoločnosti T. F., s.r.o. a mala za to, že odporca disponuje značnými finančnými prostriedkami. Poukázala na to, že odporca nemohol vyplatený mu podiel na zisku tejto spoločnosti v žiadnom prípade spotrebovať za trvania manželstva a že aj v súčasnosti disponuje v porovnaní s ňou so značnými finančnými prostriedkami, s čím sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal a neskúmal hlbšie majetkové pomery odporcu. Svoje mesačné výdavky, ktoré vo veľkej miere súvisia s jej zdravotným stavom, navrhovateľka vyčíslila sumou 644,38 €. Poukázala na to, že založila do spisu množstvo lekárskych správ a lekárskych predpisov, ktoré preukazujú závažnosť jej zdravotného stavu. Za primeranú výživu považovala nielen náklady na stravovanie, ale aj iné životné potreby rozvedeného manžela, ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života. Navrhla zvážiť vykonanie dokazovania na preukázanie závažnosti jej zdravotného stavu aj výsluchom F.. X. H., ktorý dôkaz nenavrhovala, pretože nepredpokladala, že súd prvého stupňa jej zdravotné problémy nebude považovať za nepreukázané a nezdokladované. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s príspevkom na výživu navrhovateľky za obdobie od 10.12.2009 do 30.06.2010 vo výške 1.335,45 € z dôvodu, že nie je naplnená podmienka „rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť“, nakoľko ide o kvalifikovanú mieru odkázanosti, ktorá sa neodvodzuje len od skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od majetkových pomerov. Mal za to, že súd prvého stupňa rozporne vyhodnotil skutočnosť uvedenú vo vzťahu k právnemu záveru o priznaní príspevku za obdobie od 10.12.2009 do 30.06.2010 a vo vzťahu k právnemu záveru o nepriznaní príspevku za obdobie od 01.07.2010. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľke patrí príspevok za obdobie od 10.12.2009 do 30.06.2010 len z dôvodu, že v tomto rozhodnom období mal príjem väčší ako terajší starobný dôchodok, pretože nebola splnená základná podmienka odkázanosti rozvedeného manžela na príspevok. Poukázal na to, že navrhovateľka mala dokázateľne od roku 2007 vo výlučnej neobmedzenej dispozícii od neho sumu 3.367.470,09 Sk a v konaní uviedla, že inkriminované peniaze mala uložené na termínovanom účte v peňažnom ústave. Konštatoval, že produkoval dôkazy, ktorými preukázal značný a hodnotný majetok patriaci do BSM , ktorý nie všetok je nevyhnutný pre navrhovateľku na zabezpečenie primeraného štandardu. Nepovažoval za dostatočne preukázané zdravotné problémy navrhovateľky, keďže nešlo o výpis z kompletnej zdravotnej dokumentácie. Poukázal aj na správanie sa navrhovateľky voči nemu , jej neustále urážky, obťažovanie, osočovanie a nepravdivé ohováranie v širokom okruhu jeho známych, priateľov, kolegov a dokonca aj pred štátnymi orgánmi (súdmi), ktorým dehonestuje jeho osobnosť, zasahuje do jeho mravnej integrity a cti, znižuje jeho dôstojnosť a vážnosť, privodzuje mu tým neustály stres a duševný nepokoj, kvôli čomu prebieha aj súdne konanie na ochranu osobnosti na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 12C 60/2011, vzhľadom k čomu je možné aplikovať ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Za nesprávnu považoval aj aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§72 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Toto ustanovenie súvisí aj so záväzkom zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb pri rozvode a že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom, ktoré predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktorý mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného skúma súd v zmysle kritérií ustanovených v § 75 Zák. o rodine. Uplatnenie nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela môžu byť odôvodnené v prípade straty zamestnania, neschopnosťou uplatniť sa na trhu práce, starostlivosťou o dieťa, ako aj zdravotnými dôvodmi. Označením “príspevok na výživu“ je zdôraznený rozdiel vzťahu k výživnému medzi manželmi spočívajúci jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu. Toto označenie znamená primeranú výživu v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená nižší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Účelom príspevku na rozvedeného manžela je reagovanie na následky, ktoré sa prejavia po určitom čase po zániku manželstva. Žiadúcim stavom je ekonomická nezávislosť bývalých manželov, k čomu smeruje predovšetkým vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval nárok navrhovateľky na príspevok na výživu od odporcu za dôvodný predovšetkým vzhľadom na jej zvýšené náklady so zdravotnými problémami, ako aj s obdobím, za ktoré navrhovateľke príspevok na výživu priznal a výškou priznaného výživného na jej primeranú výživu za toto obdobie a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľka žila s odporcom v manželstve 46 rokov a ako dôchodkyňa mala zabezpečenú najmä zo strany odporcu určitú životnú úroveň a dostatočne pokryté jej potreby vrátane výdavkov spojených s jej zdravotnými problémami. Preto práve príspevok na výživu rozvedeného manžela je prostriedkom v takomto prípade na čiastočné preklenutie situácie vzniknutej po rozvode manželstva, pokiaľ je to možné požadovať aj zo strany povinného. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil aj všetky skutočnosti rozhodujúce pre priznanie nároku navrhovateľky na primeranú výživu od odporcu (§ 75 Zák. o rodine). Námietky navrhovateľky, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s otázkou príjmov navrhovateľa a jeho majetkovými pomermi, neboli dôvodné, pretože ide v danom prípade o príspevok na primeranú výživu rozvedenej manželky, kedy nejde o nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň ako v prípade výživného na manželku, ktoré jej bolo priznané vo výške 500,- € mesačne rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.04.2009 č.k. 15C 329/2007-391 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.11.2010 č.k. 7Co 117/2009-504. Pokiaľ odporca poukazoval na finančnú hotovosť, s ktorou navrhovateľka mohla disponovať a na majetkové pomery, tieto budú predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný neúspech navrhovateľky i odporcu v konaní žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.