Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/315/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223315 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209223315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: K.. N. J. V. Ž. E. S. , bytom J., I. Č.. XX, zastúpený JUDr. Sergejom Romžom, advokátom v Košiciach, Hrnčiarska č. 5, proti odporcovi: I. N. I., I..W..V.., X. N. A., I. P. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Heringeš & Partner, s.r.o., Bratislava, Moskovská č. 13, IČO: 35 926 775, za ktorú koná konateľ Mgr. Mater Heringeš, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. mája 2011, č.k. 52C 268/2009-151, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.5.2011, č.k. 52C 268/2009-151, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009 je neplatné a že pracovný pomer trvá; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2.185,32 €, súdny poplatok v sume 99,50 € na účet súdu prvého stupňa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnávateľa, dané mu ako zamestnancovi listom zo dňa 9.6.2009 je neplatné a že pracovný pomer trvá. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2002 je v pracovnom pomere u odporcu od 1.1.1996 na dobu neurčitú, v pracovnej pozícii oblastný riaditeľ, s dohodnutým miestom výkonu práce v J.. Dňa 29.6.2009 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009 podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Namietal preklúziu uplatnenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených odporcom v bodoch 1 a 5. Zároveň tvrdil, že neboli dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko sa nedopustil závažných porušení pracovnej disciplíny, ktoré sú mu vytýkané v bodoch 2, 3 a 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že od 1.4.2002 navrhovateľ u odporcu v pracovnom pomere na dobu neurčitú pracoval v pracovnej pozícii oblastného riaditeľa s dohodnutým miestom výkonu práce v J.; keď pracovný pomer trval už od 1.1.1996. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009, doručenom navrhovateľovi dňa 29.6.2009, vyplýva, že odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre závažné porušenia pracovnej disciplíny. Konania, v ktorých odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny, boli uvedené pod bodmi 1 - 5. V bode 1 odporca uviedol, že navrhovateľ prijímal platby od obchodných partnerov zamestnávateľa, a to v hotovosti, aj na účet v súvislosti s uzavretými obchodmi medzi odporcom a týmto zmluvným partnerom. Takto v období od septembra 2006 do decembra 2007 prijal od obchodného partnera podnikateľa K. V. platby na účet v sume 15.391,37 €. Tieto platby boli poskytované mesačne, vo výške zodpovedajúcej 50 % zisku obchodného partnera z obchodného vzťahu s odporcom za predmetný mesiac. V bode 2 odporca uviedol, že navrhovateľ počas pracovného pomeru s odporcom bol činný aj pre obchodného partnera odporcu, spoločnosť V..J. D., I..W..V.. V rámci činnosti v mene tejto spoločnosti okrem iného zadával pokyny zamestnancom a jednal so zmluvnými partnermi tejto spoločnosti. Táto spoločnosť má predmety činnosti zhodné s predmetom činnosti odporcu. V bode 3 odporca uviedol, že navrhovateľ umožnil zamestnancom odporcu vykonávať počas ich riadnej pracovnej doby u odporcu prácu pre tretí subjekt, a to pre V..J. D., I..W..V.. Túto činnosť vykonávali zamestnanci odporcu s vedomím a súhlasom navrhovateľa. Jednalo sa najmä o vyzdvihnutie zásielok v mene tejto spoločnosti, na vozidlách tejto spoločnosti a na jej účet. V bode 4 odporca uviedol, že navrhovateľ zadával zamestnancom odporcu počas ich pracovnej doby u odporcu pokyny vykonávať prácu pre tretí subjekt, pre spoločnosť V..J. D., I..W..V.. Konkrétne sa jednalo napr. o vyzdvihovanie zásielok, ktoré sa vykonávalo v mene tejto spoločnosti a na vozidlách tejto spoločnosti. V bode 5 odporca uviedol, že v súvislosti s nejasnosťami pri výkone funkcie regionálneho riaditeľa bol navrhovateľ konfrontovaný v decembri 2008 s dvomi anonymnými podnetmi. Písomné vyjadrenie navrhovateľa k týmto podnetom sa nezakladá na pravde. Navrhovateľ zámerne neuviedol pravdivé informácie odporcovi za účelom objasnenia a nápravy situácie. Naopak, vedome uvádzal nepravdivé údaje, v snahe zahladiť svoje konanie. Podľa odporcu týmito konaniami porušil ustanovenia § 81 písm. b/ a e/ Zákonníka práce, § 82 písm. a/ Zákonníka práce a body 12.5 písm. c/, 12.6, 12.7 písm. b/ pracovnej zmluvy. Všetky tieto skutočnosti považoval zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorého sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Pracovný pomer mal skončiť dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podaním zo dňa 21.7.2009 navrhovateľ odporcovi oznámil, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany odporcu, považoval ho za neplatné a trval na pokračovaní pracovného pomeru. Zostalo preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 9.6.2009 je neplatné, pretože neboli splnené všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon pre platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru. V prvom rade súd prvého stupňa sa vyporiadal s tvrdením navrhovateľa, že dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru uvedené odporcom pod bodom 1 a bodom 5 sú prekludované, nakoľko nebola dodržaná zákonná prekluzívna lehota na ich uplatnenie. Pokiaľ ide o preklúziu uplatnenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru uvedeného v bode 1, táto nebola medzi účastníkmi spornou, nakoľko sám odporca uznal, že k preklúzii došlo. Súd sa s námietkou preklúzie v tomto bode stotožnil s tvrdeniami účastníkov konania a s týmto dôvodom uvedeným odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru sa ďalej už vecne v konaní nezaoberal. Pokiaľ ide o včasné uplatnenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného v bode 5 súd sa stotožnil s navrhovateľom. V predmetnom dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že navrhovateľ bol v decembri 2008 v súvislosti s nejasnosťami pri výkone jeho funkcie konfrontovaný s dvomi anonymnými podnetmi, ktoré boli odporcovi doručené a vo svojom vyjadrení odporcovi zámerne uviedol nepravdivé informácie v snahe zahladiť svoje konanie. Takéto konanie považoval odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré samo osebe zakladá dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd uviedol, že zo samotnej formulácie tohto dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru je zrejmé, že odporca už v decembri 2008 mal vedomosť o údajnom porušovaní pracovnej disciplíny navrhovateľom z anonymných podnetov. Vtedy odporcovi začala nepochybne plynúť aj subjektívna dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie tohto dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Skutočnosť, že sa v tom čase odporca uspokojil s vyjadrením navrhovateľa a potom tvrdil, že až v máji 2009 zistil, že vyjadrenie navrhovateľa nebolo pravdivé, nie je dôvodom, ktorý by mal vplyv na začiatok plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty odporcu na uplatnenie tohto dôvodu. Odporca ako zamestnávateľ si mohol a mal po obdržaní informácií (anonymov) o údajnom porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom vykonať šetrenie za účelom objasnenia a zistenia, či došlo alebo nedošlo k takémuto konaniu zo strany navrhovateľa (a nie sa uspokojiť s tvrdením navrhovateľa). Ak tak počas plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty neurobil, nemohol už tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru použiť po jej uplynutí, nakoľko došlo zo zákona k preklúzii, t. j. k zániku tohto práva, a to najneskôr ku dňu 1.3.2009. Preto ak odporca tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnil v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009, stalo sa tak neskoro. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa sa nezaoberal ani s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedenom odporcom v bode 5 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009. Ďalej súd v konaní skúmal, či dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené odporcom voči navrhovateľovi a uvedené v bodoch 2, 3 a 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009 boli v súlade so zákonom. Zdôraznil, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť urobené písomne a dôvody, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, musia byť skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom dôvody nie je možné dodatočne meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré neobsahuje uvedené náležitosti je neplatné. Konanie, ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, bolo v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzené odporcom v bode 2 , 3 a 4 neurčito. Bolo potrebné uviesť, v ktorom konkrétnom období trvania pracovného pomeru u odporcu mala kolidovať činnosť navrhovateľa s jeho činnosťou pre spoločnosť V..J.. D.. Tiež bolo potrebné konkrétne uviesť, ktorým konkrétnym zamestnancom odporcu, aké konkrétne pokyny, kedy (v ktoré konkrétne dni) dával navrhovateľ a kedy mali zamestnanci odporcu takto konať. Musí byť teda bez pochybností zrejmé, kedy mal navrhovateľ týmto spôsobom závažne porušiť pracovnú disciplínu. Bez takéhoto presného časového vymedzenia nie je možné bez pochybností zistiť, či sú uplatnené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska začiatku plynutia objektívnej, ako aj subjektívnej prekluzívnej lehoty. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené odporcom v bodoch 2, 3 a 4 sú neurčité, nepreskúmateľné, a teda neplatné. V konaní vykonaným dokazovaním ani nebolo preukázané, žeby navrhovateľ jednal so zmluvnými partnermi spoločnosti V..J.. D. alebo dával pokyny zamestnancom spoločnosti V..J.. D.. Vypočutí svedkovia, ktorí boli zamestnanci odporcu a zároveň vykonávali na základe dohody aj pracovné činnosti pre spoločnosť V..J.. D., vo svojich výpovediach neuviedli, žeby navrhovateľ niekedy dal pokyn, aby doručovali za túto spoločnosť, aby použili auto tejto spoločnosti, aby fakturovali odmenu za doručovanie tejto spoločnosti a pod. Svedecké výpovede preukázali, že navrhovateľ zabezpečoval koordináciu pracovných činností a zamestnancov subdodávateľov pre riadne fungovanie podnikania odporcu. Nemožno mu vytýkať ani skutočnosť, že niektorí zamestnanci odporcu, ktorých navrhovateľ riadil, vykonávali aj pracovné činnosti pre subdodávateľa. Podstatné a právne významné je to, že o tejto skutočnosti mali vedomosť aj vtedajší konatelia odporcu. V prípade, že s tým nesúhlasili, mali možnosť zasiahnuť oveľa skôr voči navrhovateľovi, ako aj voči zamestnancom. Odporca ako zamestnávateľ konajúci konateľom N. preto nemôže voči navrhovateľovi uplatniť ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny skutočnosti, o ktorých už dávnejšie vedeli predchádzajúci konatelia odporcu. Bývalí konatelia súdu uviedli, že vedeli o tom, že niektorí zamestnanci odporcu pracujú aj pre subdodávateľa. Svedok N. D. zároveň uviedol, že činnosť subdodávateľa bola pre odporcu potrebná kedykoľvek. Konatelia však nielenže nijako voči navrhovateľovi nezasiahli, ale naopak ich svedecké výpovede svedčia o tom, že voči práci navrhovateľa ako riadiaceho pracovníka neboli výhrady. Jeho ekonomické výsledky boli výborné a boli mu vyplatené odmeny, čo nepopieral ani sám odporca. Odporca nevyjadril ani prostredníctvom konateľa N., ktorý bol konateľom už od 16.8.2008, žiadne výhrady voči riadiacej činnosti navrhovateľa a fungovaniu pobočky v Košiciach, ktorú ako oblastný riaditeľ riadil. Odporca ničím nespochybnil ani skutočnosť, že vykonaná kontrola zameraná na celkové fungovanie pobočky v Košiciach, ktorá bola uskutočnená po obdržaní anonymných podnetov na navrhovateľa, nezistila žiadne nedostatky. Odporca ničím relevantne nepreukázal, žeby bolo pre zamestnancov odporcu niekde presne stanovené odkedy - dokedy denne (t.j. konkrétne v ktorých hodinách dňa) trvá ich pracovný čas, v ktorom sú povinní vykonávať pracovné činnosti pre odporcu. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď svedka N. D. (bývalého konateľa odporcu), ako aj svedka P. C. (terajšieho vedúceho), ktorí uviedli, že rozvrhnutie pracovného času zamestnancov odporcu bolo plne v kompetencii riaditeľa, t. j. navrhovateľa a je to u odporcu tak aj v súčasnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že v spoločnosti odporcu bolo konateľom známe, že niektorí zamestnanci odporcu vykonávajú pracovné činnosti v spoločnosti subdodávateľa. Táto skutočnosť zjavne nikomu z konateľov neprekážala, naopak svedkovia (bývalí konatelia) potvrdili, že riaditeľ pobočky ju musel a mal koordinovať, aby zabezpečil vlastnú činnosť pobočky. Teraz odporca tvrdí, že navrhovateľ porušil zákaz konkurencie, pričom odporca o činnosti subdodávateľov vedel. Svedkovia potvrdili, že činnosť subdodávateľov mal a musel koordinovať navrhovateľ, ktorý sám ani v žiadnej zo spoločností nepracoval, a nebolo ani preukázané, žeby konal v mene a na účet subdodávateľskej spoločnosti V..J.. D.. Na tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal priamo riadiť a poverovať zamestnancov odporcu, aby vykonávali činnosti pre iný subjekt, súd dôvodil, že tieto skutočnosti neboli riadne a bez pochybností preukázané. Svedkovia C., J. O. T. síce vo svojich výpovediach uviedli, že pracovali pre spoločnosť V..J. D., a to aj v pracovnom čase pre odporcu. Ako však uviedol svedok Varga, denný pracovný čas nebol určený presne odkedy -dokedy má trvať, určoval ho nadriadený (navrhovateľ), sebe aj ostatným zamestnancom, pričom evidencia dochádzky sa robila raz mesačne. Svedok uviedol, že sa len domnieval, že pracoval pre iný subjekt počas pracovnej doby pre odporcu, pretože mal pracovať v čase od 12,30 do 21,00 hod. Tento svedok neuviedol, žeby mu navrhovateľ dával pokyny za spoločnosť V..J.. D.. Činnosť pre tento subjekt vykonával podľa potreby na základe kontaktovania z firiem a že keď ho navrhovateľ videl prichádzať, spýtal sa ho, kde bol, na čo mu to on povedal. Podľa názoru súdu tieto tvrdenia nijako nepreukazujú skutočnosť, žeby dostával pokyny od navrhovateľa na jeho činnosťou pre iný subjekt počas pracovnej doby u odporcu. Svedok T. síce uviedol, že chodil vyzdvihovať zásielky pre každú firmu v inom čas na základe pokynov navrhovateľa. Či to bol jeho pracovný čas pre odporcu, alebo čas, v ktorom pracoval pre subdodávateľa nebolo v konaní preukázané. Navyše svedok uviedol, že preberací scan pri vyzdvihovaní zásielok bol vedený na zamestnanca odporcu a až neskôr na spoločnosť V..J.. D.. Neuviedol, že pokyn na vyhotovenie preberacieho scanu pre spoločnosť V..J.. D. a účtovanie provízie mu dal navrhovateľ. Svedok I. mal vedomosť o tom, že boli napr. skladníci vysielaní k firme I., aby sa urýchlilo spracovanie zásielok, a že aj sám ako zamestnanec odporcu vykonával doručovanie zásielok pre zákazníka najmä v čase špičky, keď kuriéri nestíhali, pre vážených zákazníkov, bez provízie. Odporca teda nijako nepreukázal, že ak navrhovateľ dal pokyn na doručovanie, nejednalo sa o takúto situáciu, kedy bolo potrebné na plynulé zabezpečenie činnosti odporcu (spracovanie zásielok) vykonať priamu koordináciu zamestnancov, ktorí boli tak zamestnancami odporcu, ako aj subdodávateľa, a to navrhovateľom, ako vedúcim riadiacim pracovníkom zodpovedným za činnosť pobočky. Navyše nijako nebolo preukázané, že by zamestnancom dal navrhovateľ niekedy priamy pokyn účtovať si za vyzdvihnutie zásielok provízie. Ak odporca dospel k záveru, že jeho zamestnanci vykonávali činnosť pre dodávateľa počas ich pracovnej doby pre odporcu, mohol voči nim vyvodiť priamu zodpovednosť. Treba zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že svedkovia T. O. C., ktorí uviedli, že mali pracovať počas pracovnej doby u odporcu aj pre spoločnosť V..J. D., pracovali pre túto spoločnosť na základe dohôd a za odplatu. Nemožno teda nebrať na zreteľ, že skutočnosti, ktoré uviedli odporcovi v rámci jeho šetrenia po tom, čo bola evidentná snaha odporcu skončiť pracovný pomer s navrhovateľom mohli byť ovplyvnené, a to do značnej miery aj obavou a možnosťou vyvodenia zodpovednosti aj voči nim. Dôvody uvádzané odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru sa nedali jednoznačne potvrdiť. Neboli dostatočne časovo, personálne a skutkovo vymedzené a ako také boli teda neurčité, nepreskúmateľné tak z časového, ako aj z vecného hľadiska. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli nedostatočne určité; neboli určité tak, aby nemohli byť zamenené s inými dôvodmi. Zdôraznil, že pre nedostatočné vymedzenie dôvodov uvedených v bodoch 2, 3 a 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009 pre rozpor obsahu tohto úkonu odporcu s ustanovením § 70 Zákonníka práce, je predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi neplatné. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77, § 81 Zákonníka práce. O náhrade trov konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l, § 149 ods. l O.s.p., vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Výšku náhrady trov konania a spôsob ich výpočtu aj podrobne odôvodnil. V súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov uložil súd neúspešnému odporcovi povinnosť zaplatiť poplatok z predmetu konania v sume 99,50 €, keď navrhovateľ požíva vo veci osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Iná vada spočíva v tom, že absentuje výsluch odporcu. Súd dôvodil, že vykonal dôkaz, o.i., výsluchom konateľa odporcu, čo ale nevykonal. Vykonal dôkaz výpoveďou svedka X.. S. D., ktorý v minulosti, pred samotným uplatnením predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru, bol konateľom odporcu. Súčasný konateľ odporcu A.. N., ktorý bol jediným konateľom odporcu v čase predmetného uplatnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a ktorý je jediným konateľom odporcu v priebehu celého konania, vypočutý nebol. Súd pri vykonaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Táto skutočnosť má zásadný vplyv na konanie a mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Dôvodil ďalej, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal bodom 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd sa nezaoberal na pojednávaní predloženými listinami, ktoré obsahujú emailovú komunikáciu na pracovnom počítači navrhovateľa a ktoré preukazujú porušenie pracovnej disciplíny uvedenej pod bodom 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009, tieto len krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa. Dôkaz nimi nevykonal podľa § 129 ods. l O.s.p. prečítaním alebo oboznámením s ich obsahom, nerozhodol, či ich vykoná alebo nie. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 120 ods. l, § 129 ods. l, § 157 ods. 2 O.s.p., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 176/2008, 3Cdo 266/2009. Predložené listiny považuje za preukazujúce rozhodujúce skutočnosti, že navrhovateľ jednal v mene spoločnosti V..J.. D., I..W..V.., s tretími subjektmi a dojednával s nimi zmluvy, čo je predmetom bodu 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej sa odporca v odvolaní vyjadroval ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, ku výpovediam svedkov, ku jednotlivým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôvodil, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že Q. J. na stretnutí dňa 28.5.2009 uviedol, že za spoločnosť V. dostával pokyny priamo od pána J., svedok I. uviedol, že subdodávateľské firmy riadil pán J., videl, že konkrétne subdodávateľovým zamestnancom hovoril čo majú robiť, kedy a ako, svedok T. vyzdvihoval zásielky na základe pokynov pána J., svedok C. si nespomínal na nejaké konkrétne pokyny, svedok X.. S. D. uviedol, že pán J. nebol oprávnený na to, aby dával pokyny pracovníkom dodávateľských firiem. Nie je v súlade s vykonaným dokazovaním záver súdu o tom, že vypočutí svedkovia neuviedli, žeby bol navrhovateľ niekedy dal pokyn na to, aby doručovali za túto spoločnosť, aby použili auto tejto spoločnosti, aby fakturovali odmenu za doručovanie tejto spoločnosti. Predmetom bodu 5 porušenia pracovnej disciplíny nie sú skutočnosti uvedené v anonymných podnetoch, ale to, že navrhovateľ v reakcii na anonymy písomne uviedol zámerne nepravdivé informácie citované v okamžitom skončení pracovného pomeru. Nepravdivosť týchto informácií sa preukázala hĺbkovým šetrením v spoločnosti vykonávaným odo dňa 14.5.2009. Objektívna lehota počítaná od spáchania závažného porušenia pracovnej disciplíny začala plynúť v decembri 2008 tým, že navrhovateľ odporcovi uviedol nepravdivé skutočnosti. Subjektívna lehota počítaná od momentu, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o porušení pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca začala plynúť momentom, kedy sa odporca preukázateľne dozvedel, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu úmyselne uvádzal nepravdy a zavádzal. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd dospel k záveru, že pre nedostatočné vymedzenie dôvodov v bodoch 2, 3, 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009 pre rozpor obsahu tohto úkonu odporcu s ustanovením § 70 Zákonníka práce, je predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom neplatné. Zákonník práce ustanovuje, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné skutkovo vymedziť tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. V tejto súvislosti zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Cdo 205/2007, Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp.zn. 21Cdo 2374/2000, 21Cdo 1760/2002, 21Cdo 678/2001. Má za to, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené pod bodmi 2, 3, 4, 5 sú vyjadrené dostatočne určite a neumožňujú zámenu s inými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z ich slovného vyjadrenia je zrejmé, ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru sa uplatňuje, dostatočne určite sú špecifikované konania navrhovateľa, v ktorých odporca videl naplnenie zákonného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Boli jednoznačne špecifikované nielen v písomnom právnom úkone - okamžitom skončení pracovného pomeru, ale ich skutková náplň bola následne bližšie objasňovaná aj vykonaným dokazovaním v konaní pred súdom prvého stupňa. K porušeniam pracovnej disciplíny vytýkaným pod bodom 3, 4 dochádzalo denne do 14.5.2009, čo bolo preukázané svedkami C., T., J., I., čo preukazuje zápisnica zo stretnutia dňa 28.5.2009. Tým je zachovaná subjektívna i objektívna lehota pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Dodržanie objektívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny pod bodom 2 je preukázaná datovaním predložených emailov na navrhovateľa. O e-mailoch sa odporca dozvedel po odvolaní navrhovateľa z funkcie, t.j. po 14.5.2009. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť; žiadal náhradu trov konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K otázke výšky náhrady trov konania, k spôsobu ich výpočtu, ale ani k tomu, či možno resp. nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľ u neho ďalej pracoval, k povinnosti zaplatiť súdny poplatok, v odvolaní sa vôbec nevyjadril. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 3. októbra 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil (vrátane náhrady trov konania, povinnosti zaplatiť súdny poplatok; § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.), pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa plne stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť (zdôrazniť) nasledovné. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Je nepochybný obsah listiny zo dňa 9.6.2009 doručenej navrhovateľovi dňa 29.6.2009 o okamžitom skončení pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom podľa ustanovenia § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce, keď dôvody tam uvedené, podľa názoru odporcu, svedčia jednoznačne o závažnom porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom a odôvodňujúce zároveň aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa, aj odvolací súd dospel k právnemu názoru, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené pod bodom 2, 3, 4 odporca neuviedol v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce, keď nie sú uvedené jasne, presne, tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, kedy presne, kde, sa mal navrhovateľ dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny; neuviedol tiež, kedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca dozvedel, z ktorého by bolo evidentné, či sa tak stalo v prekluzívnej lehote. Ak nie je uvedený dôvod rozviazania pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce, tento nedostatok už sám osobe spôsobuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a nemôže byť odstránený (napravený) neskôr vykonaným dokazovaním v konaní o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Pre absenciu konkrétnych, jasných, nezameniteľných dôvodov (v bodoch 2, 3, 4, ale aj 5) okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom s navrhovateľom je takéto rozviazanie pracovného pomeru neplatné. Osobitne dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom uvedeným pod bodom 5 uplatnil odporca po uplynutí prekluzívnej subjektívnej lehoty (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce), keď mu táto začala plynúť v decembri 2008, kedy sa z anonymného oznámenia dozvedel o porušovaní pracovného pomeru navrhovateľom. To, že sa spoľahol len na tvrdenie navrhovateľa, nemožno zohľadniť v neprospech navrhovateľa. Nemožno v prospech odporcu zohľadniť to, že až v mesiaci máj 2009 sa odporca dozvedel, že navrhovateľ vo vyjadrení k anonymným podaniam v mesiaci december 2008 neuvádzal pravdivé, objektívne informácie (bod 5 okamžitého rozviazania pracovného pomeru). Totiž odporca vôbec neuviedol presne, aké pravdivé informácie zámerne navrhovateľ neuviedol, aké nepravdivé informácie uviedol, aké konanie mal tým zahladiť. Už tieto dôvody sú spôsobilé odôvodniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, vyvodil z neho správne skutkové závery a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Čo sa týka odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej) takáto vada v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná nebola. To, že na jednom mieste v rozsudku súd prvého stupňa neuviedol dôvod okamžitého rozviazania pracovného pomeru pod bodom 3, že v skutočnosti nevykonal dôkaz výsluchom konateľa odporcu A.. N., že nevykonal dôkaz podľa § 129 O.s.p. ním predloženými listinami obsahujúcimi emailovú komunikáciu na pracovnom počítači navrhovateľa a ktoré preukazujú porušenie pracovnej disciplíny uvedenej pod bodom 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009, nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a teda na takéto vady odvolací súd neprihliadal (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Tieto dôvody by mali miesto za predpokladu, ak by okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 9.6.2009 malo náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 70 Zákonníka práce, o čo ale v prejednávanej veci nejde. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 151 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.