Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/121/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201077 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210201077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: A. T., Z. XXXX, Č. C., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Holým, Boženy Němcovej 1/A, Brezno a advokátom JUDr. Miroslavom Medveďom, Medveďovo 1441, Čierny Balogh proti odporcovi: Z.. C. C., C. X, C., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kotlíkom, Karloveské rameno 6, P.O. BOX 23, Bratislava 11, o zaplatenie 23.709,39 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C 13/2010-161 zo dňa 30. novembra 2010, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r- d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 3.000 € s príslušenstvom zastavil, návrh v časti o zaplatenie 20.709,39 € s príslušenstvom zamietol, v časti ktorej konanie zastavil, rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v zamietajúcej časti rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 3.017,60 €. Vychádzal zo zistenia, že dňa 7.6.2004 uzatvoril navrhovateľ kúpnu zmluvu s Z.. X. E. B. Z.E., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v žalobe špecifikovaných do vlastníctva navrhovateľa. Dňa 31.5.2005 uzatvoril Navrhovateľ s Z. Z. ďalšiu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej malo v budúcnosti dôjsť k prevodu sporných nehnuteľností. Podľa tejto zmluvy vyplatil navrhovateľ Z. Z. ako preddavok na kúpnu cenu v hotovosti do rúk sumu 276.400,- Sk. K podpísaniu kúpnej zmluvy následne nedošlo z dôvodu, že na Okresnom súde v Brezne bol uplatnený návrh S.. Z.. C. C. o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Správa katastra Brezno rozhodnutím zo dňa 7.4.2005 prerušila konanie o povolení vkladu. Následne rozhodnutím zo dňa 20.3.2009 zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.2004. K uzavretiu hlavnej kúpnej nedošlo, pretože na Okresný súd v Brezne sp. zn. 7C 137/2005 podal S.. Z.. C. C. žalobu proti Z. Z. o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Konanie, ktoré bolo ukončené zastavením konania, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozhodnutím sp. zn. 23S 270/2005 zrušil rozhodnutie Správy katastra Brezno zo dňa 20.12.2002 o vydržaní sporných pozemkov Z.X. Z.. Súd prvého stupňa konanie v časti zaplatenia 3.000 € s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu podľa § 96 O.s.p. zastavil, keď o náhrade trov konania v tejto časti rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Odporca proti nároku v časti zaplatenia 20.709,39 € s príslušenstvo vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 107 Obč. zákonníka prihliadol. Prejudiciálne si vyriešil, že zmluva o budúcej zmluve ako aj kúpna zmluva sú absolútne neplatné z dôvodu, že bola uzatvorená s predávajúcim, resp. s budúcim predávajúcim ako nevlastníkom. Objektívna premlčacia doba začala plynúť okamihom uzatvorenia právneho úkonu. V prípade kúpnej zmluvy dňom 7.6.2004 a v prípade zmluvy o budúcej zmluve dňom 31.5.2005. Keďže objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť a to ani v prípade splnenia podmienok pre plynutie subjektívnej premlčacej doby, mal súd za to, že návrh by navrhovateľ musel podať do 7.6.2007 resp. 31.5.2008. Ak bol návrh podaný na súd dňa 7.7.2009, bol podaný po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej lehoty. Subjektívna premlčacia doba podľa názoru súdu začala plynúť právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 270/2005. Zo dňa 8.7.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie K. E. C. Č.. Q. XXX/XX-C. zo dňa 20. decembra 2002. Keďže subjektívna premlčacia doba musí byť vždy súčasťou objektívnej premlčacej doby a je neprípustné, aby subjektívna doba končila až po uplynutí doby objektívnej, návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený neskoro, preto súd prvého stupňa návrh z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania zamietol. O náhrade trov konania v zamietajúcej časti prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia. Rozsudok v zamietajúcej časti odvolaním zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ zastáva názor, že trojročná premlčacia doba začala plynúť najskôr odo dňa, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 270/2005 zo dňa 5.4.2006. Ak bol návrh podaný na súde dňa 7.7.2009, bol podaný v zákonnej lehote. Namietal nesprávnosť právneho záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy ako i zmluvy o budúcej zmluve, pretože pokiaľ rozhodnutím ROEP 108/02-Bre, boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva, na základe ktorého Z. Z. vlastnícke práva nadobudol, mohol v tomto období previesť svoje vlastnícke právo kúpnou zmluvou na tretiu osobu, pretože bol vlastníkom. Keďže vlastnícke právo bolo pánovi Z. zapísané na základe rozhodnutia správy katastra vydržaním, až neskôr vyšlo najavo, že právny predchodca odporcu nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, je potrebné posúdiť vrátenie kúpnej ceny ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, ako aj náhrady škody, ktorá vznikla vynaložením nákladov na vyhotovenie znaleckých posudkov. Podľa F. Č.. XXXX nadobudol odporca právo k pozemkom dňa 8.9.2008 a dňa 16.1.2009. Do tej doby bol vlastníkom predmetných pozemkov Z. Z.. Získaním bezdôvodného obohatenia na strane povinného subjektu došlo vydaním nového návrhu zamietajúceho rozhodnutia vo veci vlastníctva pozemkov. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, žiada ho potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že súd v konaní, na ktoré začiatku bola vznesená námietka premlčania, vykonáva prednostne z dôvodu hospodárnosti konania len dokazovanie týkajúce sa vznesenej námietky, pričom ak zistí, že námietka premlčania nároku je dôvodná, ďalšie dokazovanie nevykonáva a návrh zamietne. Navrhovateľ nikdy nenadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, takže ho nikdy nemohol stratiť a z porušenia práva právo nevzniká. V oboch prípadoch a to ako o kúpnej zmluvy tak aj zmluvy o budúcej zmluvy išlo o absolútne neplatné právne úkony. Odporca sa ešte v roku 2005 dozvedel, že uzatvoril, že obe opísané zmluvy na prevod nehnuteľnosti s nevlastníkom a to z pôvodného a súčasne aj terajšieho vlastníka, ktorý mu v letných mesiacoch v roku 2005 oznámili, že predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve rodičov. Právnym zástupcom odporcu v lete v roku 2005 navrhovateľovi bolo oznámené, že skutočný vlastník sporných nehnuteľností vykonáva na nápravu protiprávneho stavu právne kroky, kedy navrhovateľ odmietol poskytnúť relevantné doklady, čo dôvodil, že by išiel sám proti sebe. Najneskôr sa navrhovateľ dozvedel o tom, že pán Z. Z. nebol vlastníkom nehnuteľností na pojednávaní pred Okresným súdom v Brezne v konaní o určenie vlastníctva. Odporca zastáva názor, že prvostupňový súd sa dopustil pochybenia ak dospel k záveru, že navrhovateľovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23C 270/2005 dňom 19.7.2006. Pretože nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ dozvedel o škode a o bezdôvodnom obohatení, keďže nebol účastníkom konania. Keďže subjektívna premlčacia lehota plynie len v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty, je právne bezvýznamné toto pochybenie a nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Dňom právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 270/2005 zo dňa 5.4.2006 sa právny stav vrátil pred deň vydania nezákonného rozhodnutia K. E. C. z 20.12.2002. Úmyselné konanie právneho predchodcu odporcu vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu a škode nebolo preukázané, preto sa nemôže uplatniť desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 2 a § 107 ods. 2 Obč. zákonníka. Navrhovateľ si zamieňa pojmy absolútne neplatná zmluva a zmluva zrušená a nepochopiteľne tvrdí, že právny dôvod plnenia z uzatvorených zmlúv stále trval a to i po zrušení rozhodnutia ROEP, vychádzajúc mylne z toho, že Z. Z. bol stále vlastníkom sporných nehnuteľností. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho odporca môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nárok, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol"). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 1997, sp.zn. 3 Obo 44/97). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve. Pokiaľ súd prvého stupňa v posudzovanej veci zastal právny názor, že kúpna zmluva ako aj zmluva o budúcej zmluve sú absolútne neplatné právne úkony, z ktorých plynie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe plnenia z neplatného právneho úkonu, je jeho záver vecne správny. Uvedenú problematiku riešil NS SR v Zhodnotení občianskoprávneho kolégia zo dňa 21.12. 1978 sp.zn. Cpj 37/78 (R 1/1979), v ktorom vyslovil, že „nárokom na vydanie majetkového prospechu z neplatnej zmluvy býva nárok na vrátenie zmluvy o predaji nehnuteľnosti, ak predávajúci nebol vlastníkom“, preto na námietku odporcu prezentovanú v odvolaní, že sa domáha vrátenia plnenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, nebolo možné prihliadať. Rovnako je správny záver súdu prvého stupňa, ktorý zastáva i odvolací súd, že v prípade ak je právny úkon absolútne neplatný, potom akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté, je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu; týmto okamihom tiež začína plynúť objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného potom výsledky vykonaného dokazovanie súdom prvého stupňa vedú odvolací súd k zhodnému záveru, že navrhovateľ si mohol uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia okamihom uzatvorenia toho ktorého právneho úkonu, t.j. v prípade kúpnej zmluvy dňom 7.6. 2004 a v prípade zmluvy o budúcej zmluve dňom 31.5. 2005. Keďže navrhovateľ uplatnil nárok na súde dňa 7.7.2009, z hľadiska plynutia trojročnej objektívnej lehoty s poukazom na ust. § 107 ods. 2 Obč. zák., ho uplatnil oneskorene. Ak teda súd prvého stupňa prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania, neskúmajúc vecnú stránku veci, postupoval správne, uplatnil zásadu hospodárnosti konania a správne žalobný návrh v časti o zaplatenie 20 709,39 € s príslušenstvom zamietol a tvrdenie navrhovateľa v podanom odvolaní o nesprávnom vyhodnotení plynutia premlčacej doby súdom prvého stupňa nie je správne. Navrhovateľom vytýkaný nesprávny právny záver ohľadom plynutia subjektívnej lehoty je bez právneho významu, pretože nemal vplyv na meritórne rozhodnutie. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna; ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba; ich vzájomný vzťah je však taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Bez právneho významu je snaha navrhovateľa spochybniť správnosť záveru prvostupňového súdu poukázaním na zákonné ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenie dôjde k premlčaniu nároku za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Navrhovateľ si uplatnil návrh na začatie konania v zmysle § 80 písm. b) O.s.p., ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi. Konanie o plnenie v zmysle citovaného zákona je konaním návrhovým, preto navrhovateľ už v samotnej žalobe mal v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť označiť dôkazné prostriedky mal navrhovateľ ako účastník konania aj v priebehu konania vo veci samej (§ 101 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p.). Nie je úlohou súdu a to ako v prvostupňovom, tak aj v odvolacom konaní ex offo nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľa ohľadne jeho dôkazného bremena. Z obsahu spisu nevyplýva, že by si v priebehu konania navrhovateľ splnil svoju povinnosť a preukázal tvrdenia ohľadom úmyselného obohatenia, preto táto námietka nemohla privodiť na vec iný náhľad. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.