Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/334/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202219 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210202219.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej.v právnej veci žalobcu: L.. D. U., správca konkurznej podstaty úpadcu HKM TREND, s.r.o., IČO: 36 489 573, Vrbovská 408, Huncovce, zast. Mgr. Annou Gaľovou, advokátkou, Slnečná č. 39, Prešov proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 1.517,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. 05. 2011 č. k. 24Cb/146/2010-65 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. 05. 2011 č. k. 24Cb/146/2010-65 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 123,15 Eur spolu s 11 % ročným úrokom z omeškania od 22. 09. 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 02. 2010 domáhal od žalovaného zaplatenia 1,517,29 Eur spolu s 11 % ročným úrokom z omeškania od 08. 10. 2008 do zaplatenia titulom zaplatenia ceny diela. Prvostupňový súd zistil po vykonaní dokazovania, že žalobca (teraz úpadca) ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 07. 08. 2008 zmluvu o dielo na základe písomnej objednávky žalovaného č. 4000/2008-182 Ing. Tn, ktorá bola riadne potvrdená oboma zmluvnými stranami a obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy o dielo bola realizácia prác na komunikáciách, chodníkoch a parkoviskách na stavbe hotela Borovica Štrbské pleso v rozsahu špecifikovanom v objednávke. Účastníci sa v zmluve o dielo dohodli na cene diela, jej mesačnej fakturácii a úhrade fakturovanej ceny diela tak, že 10 % z každej fakturovanej sumy bude tvoriť zádržné, z ktorých 5 % bude uvoľnených po odovzdaní prác bez vád a nedorobkov na základe protokolu a ďalších 5 % po skončení záručnej doby. Záručnú dobu dohodli účastníci na 60 mesiacov a dobu plnenia od 08. 08. 2008 do 15. 09. 2008 s tým, že v prípade omeškania zhotoviteľa s realizáciou diela, si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Sk za každý deň omeškania. Faktúrou č. OF 2008049 splatnou 09. 09. 2008 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 287.188,50 Sk (9.532,91 Eur) ako cenu prác podľa súpisu vykonaných prác za mesiac august 2008. Zádržné z fakturovanej sumy predstavovalo 801,09 Eur bez DPH. Faktúrou č. OF 2008052 splatnou 09.09.2008 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 256.757,50 Sk (8.552,79 Eur) ako cenu prác podľa súpisu vykonaných prác za mesiac august 2008. Zádržné z fakturovanej sumy predstavovalo 716,20 Eur bez DPH. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 34080001 splatnou dňa 30. 01. 2009 dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 42.000,- Sk (1.394,14 Eur) za omeškanie žalobcu s realizáciou diela. Žalobcovi má voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie 1.517,29 Eur titulom dohodnutého zádržného, voči ktorej žalovaný započítal svoju protipohľadávku z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 1.394,14 Eur, pričom po započítaní zostala neuhradená suma 123,15 Eur. Žalovaný realizoval jednostranný úkon započítania listom zo dňa 26. 01. 2009, teda v čase, keď nebola splatnou pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty (splatná bola 30. 01. 2009) ani pohľadávka žalobcu na zaplatenie zádržného. Súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenia týkajúce sa existencie vzájomných pohľadávok a záväzkov ako obranu v konaní, pričom bolo nepochybné, že tak pohľadávka žalobcu vo výške 1.517,29 Eur titulom dohodnutého zádržného ako aj pohľadávka žalovaného vo výške 1.394,14 Eur titulom zmluvnej pokuty vznikli pred vyhlásením konkurzu. Na základe uvedeného prvostupňový súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela po započítaní vo výške 123,15 Eur. Zvyšok ceny diela sa stal splatným až vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 21. 09. 2009, teda do omeškania sa žalovaný dostal a súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania od 22. 09. 2009. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, pretože žalovaný mal vo veci prevažný úspech a žiadne trovy mu nevznikli. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, keďže tento bol v časti zaplatenia istiny vo výške 123,15 Eur neúspešný a tejto sume zodpovedá v súlade s § 2 ods. 2 z. č. 71/1992 Zb. v znení noviel súdny poplatok za odpor vo výške 16,50 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu žalobcu vyhovel. Žalobca vo svojom odvolaní ako aj v podaní zo dňa 29. 08. 2012 poukázal na § 54 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ust. § 358 a § 359 Obchodného zákonníka a na splatnosť zádržného, ktorá nastala dňom 22. 09. 2009 vyhlásením konkurzu. Žalobca sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý hodnotil započítanie pokuty so zádržným ako obranu žalovaného, pretože nejde o pohľadávky rovnakého druhu a v konkurze ich započítanie bolo vylúčené. Žalobca má za to, že pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty je pohľadávkou podmienenou, ktorú mal žalovaný uplatniť prihláškou v konkurznom konaní. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S odkazom na § 54 ods. 1, 2 a 3 z. č. 7/2005 Z. z. ako aj ust. § 580, § 581 Občianskeho zákonníka a ust. § 358, § 359 Obchodného zákonníka poukázal žalovaný na skutočnosť, že jeho pohľadávka voči úpadcovi na úhradu zmluvnej pokuty sa stala splatnou dňa 30. 01. 2009, teda pred vyhlásením konkurzu a pohľadávka úpadcu voči žalovanému by sa stala splatnou až vyhlásením konkurzu. Žalovaný započítal voči nesplatnej pohľadávke úpadcu svoju splatnú protipohľadávku a to vo výške, v ktorej sa navzájom kryli, teda vo výške 1.394,14 Eur a v tejto výške pohľadávka úpadcu voči žalovanému zanikla. Nezanikla jej časť vo výške 123,15 Eur, ktorá sa stala splatnou až vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Okamihom stretnutia pohľadávky splatnej voči pohľadávke nesplatnej a tým aj okamihom ich zániku bol okamih účinnosti právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, teda pri jednostrannej kompenzácii okamih dôjdenia prejavu vôle kompenzujúceho druhému účastníkovi. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rieši podľa žalovaného len prípady, kedy sa pohľadávky, resp. záväzky stretli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a nepôsobí spätne, teda do obdobia, keď na majetok úpadcu konkurz vyhlásený nebol, a preto nie je možné na skutkový stav aplikovať ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, uhradil žalobcovi sumu 123,15 Eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle rozsudku prvostupňového súdu. Náhradu trov konania nežiadal. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nie je započítanie prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Pri riešení otázky započítania vzájomných pohľadávok v rámci záväzkového vzťahu medzi podnikateľmi súd vychádzal z právnej úpravy započítania v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a z právnej úpravy § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je špeciálnou úpravou započítania pre obchodné vzťahy. Súd prvého stupňa dospel z vykonaného dokazovania ku správnemu zisteniu skutkového stavu veci a vec správne právne posúdil, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, keď si účastníci v písomnom dokumente nazvanom objednávka dohodli podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Ďalej správne zistil, že si účastníci dohodli zádržné, jeho splatnosť, splatnosť jednotlivých splátok ceny diela podmieňovali súpisom vykonaných prác, ktoré boli aj k jednotlivým faktúram dodané a nakoniec si dohodli aj zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti realizovať včas dielo, ktorá bola nakoniec aj žalobcovi ako zhotoviteľovi diela vyúčtovaná. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela a to tej jej časti, ktorá predstavovala zádržné vo výške 10 %, t. j. 1.517,29 Eur a jej splatnosť bola medzi účastníkmi dohodnutá až po uplynutí záručnej doby resp. po odovzdaní prác bez vád a nedorobkov na základe protokolu. Žalobca si uplatnil túto pohľadávku na súde až po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu. Žalovaný vyúčtoval úpadcovi pred vyhlásením konkurzu zmluvnú pokutu za omeškanie s realizáciou diela spolu vo výške 1.394,14 Eur, ktorá sa stala splatnou 30. 01. 2009. Žalovaný jednostranným právnym úkonom z 26. 01. 2009 kompenzoval svoju pohľadávku voči úpadcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty s protipohľadávkou úpadcu voči žalovanému na zaplatenie zádržného, ktorá v tom čase nebola splatnou a jej splatnosť nastala najneskôr dňom 22. 09. 2009 po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. V posudzovanej veci právna úprava obsiahnutá v citovaných ustanoveniach § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka ako aj v § 358 a §359 Obchodného zákonníka nevylučuje z jednostranného započítania pohľadávky splatné voči pohľadávkam nesplatným, ani započítanie vzájomných nesplatných pohľadávok. Naopak § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje okrem zápočtu pohľadávok premlčaných, pohľadávok, ktoré nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutia, pohľadávok z vkladov len kompenzáciu nesplatnej pohľadávky proti splatnej pohľadávke a v obchodných vzťahoch je tento princíp doplnený ustanovením § 359 Obchodného zákonníka, keď nie je vylúčená ani kompenzácia nesplatnej pohľadávky voči splatnej pohľadávke v prípade, ak dlžník nebol schopný plniť si svoje záväzky. Z uvedeného vyplýva, že zákon pripúšťa zánik peňažného záväzku kompenzáciou, a to tak kompenzáciou splatnej pohľadávky voči nesplatnej ako aj kompenzáciou nesplatných pohľadávok aj preto, že postavenie veriteľa nedospelej pohľadávky sa tým žiadnym spôsobom nezhorší. Ku zániku pohľadávky a protipohľadávky v tomto prípade dochádza ku okamihu účinnosti právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, teda ku okamihu, keď prejav vôle kompenzujúceho dôjde druhému účastníkovi tohto vzťahu. Ku zániku pohľadávky a protipohľadávky žalobcu a žalovaného teda prišlo v okamihu, keď započítací prejav vôle žalovaného zo dňa 26. 01. 2009 došiel do sféry vplyvu žalobcu, čo bolo pred vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu. Použitie ust. § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto nie je v tomto prípade odôvodnené. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, ich náhradu nepriznal. pretože si ich neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.