Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/114/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210203143 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210203143.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: C.Ž. J., I..J.., G. X R. T., IČO: XX XXX XXX, zastúpená STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18 v Bratislave, proti odporcovi: O. M., J..S..Z.., O. B. XX R. T., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 37.008,08 euro s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.3.2011, č.k. 10C /28/2010-156 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.7.2011, č.k. 10C/28/2010-180, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.3.2011, č.k. 10C/28/2010-156 sa p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX euro na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedeného v Q. T. a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.07.2011, č.k. 10C/28/2010-180 sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku zo dňa 24.03.2011, č.k. 10C/28/2010-156 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XX.XXX,XX euro s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.10.2009 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške X.XXX euro za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 písm. i/, j/, § 25 ods. 4, 5 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi náklady zmarenej dražby patrí v zmysle v rozhodnutí citovaných ustanovení použitého zákona aj odmena dražobníka vypočítaná navrhovateľom podľa zmluvných dojednaní v medziach zákonného limitu. Zákonom zakotvená povinnosť uložená tomu, kto spôsobil zmarenie dražby, zaplatiť náklady zmarenej dražby je vlastne pre neho sankciou za porušenie zákona a zároveň satisfakciou a súčasne odmenou pre dražobníka, ktorý vykonal všetko preto, aby dražba bola úspešne zavŕšená. Ak by zákonodarca uvažoval v prípade zmarenej dražby len s účelne vynaloženými a preukázanými nákladmi na zabezpečenie priebehu a prípravy dražby, nebola by takáto úvaha v súlade s podnikateľskou činnosťou dražobníka, ktorej účelom je dosahovanie zisku; v takom prípade by dražobník nemal zaplatenú cenu práce svojej ako i práce jeho zamestnancov, ako i ďalšie náklady spojené s jeho činnosťou, trvajúce niekoľko mesiacov pred uskutočnením dražby. Odporca, ktorý porušil zákon tým, že nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať nezaplatenia tejto odmeny s poukazom na dobré mravy a v tejto súvislosti nezáleží ani na tom, z akých dôvodov si túto povinnosť nesplnil. Súd prvého stupňa v rozhodnutí nesúhlasil s názorom odporcu , že dražobník nemá v prípade zmarenej dražby nárok na očakávanú odmenu, ktorá by sa uplatnila v prípade úspešného ukončenia dražby zaplatením vydraženej ceny. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj v danom prípade bola cena dosiahnutá vydražením ( osvedčenie o priebehu dražby), dražba bola úspešná a tým, že odporca nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája nie neúspešnosť dražby, ale jej zmarenie. Ďalej súd pri svojej úvahe podporne poukázal na to, že dražby sa okrem odporcu zúčastnili ďalší dvaja záujemcovia (pod č. 77 a 84), ktorí mohli predmet dražby taktiež vydražiť, opakovanej dražby sa už nemusia zúčastniť a nie je možné vylúčiť ani neúspešnosť opakovanej dražby, či dosiahnutie výrazne nižšej ceny za predmet dražby, resp. možnosť upustenia od dražby navrhovateľom dražby. Na základe uvedeného pri prihliadnutí na správnosť navrhovateľom vypočítanej odmeny, ktorú odporca v konaní nenamietal a nespochybnil, súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a priznal mu právo na náhradu nákladov zmarenej dražby v celkovej výške XX.XXX euro vypočítaných ako rozdiel medzi vyčíslenými nákladmi v celkovej výške XX.XXX,XX euro a odporcom zloženou dražobnou zábezpekou v sume XX.XXX euro, keď náklady zmarenej dražby pozostávali z : 1/ nákladov na materiálne zabezpečenie dražby v celkovej sume X.XXX,XX euro ( X.XXX,XX euro + 19 % DPH v sume XXX,XX euro : - náklady notára a základe FA č. XXX/XXXX vo výške XX,XX euro bez DPH, náklady notára na základe FA č. XXX/XXXX vo výške X.XXX,XX euro bez DPH - odmena notára a náklady notára na základe FA č. XXX/XXX vo výške XX,XX euro bez DPH - náhrada za prenájom miestnosti v B. H. na základe FA č. XXX/XXX vo výške XXX,XX euro ( polovica z celkovej sumy prenájmu miestnosti, nakoľko sa konali 2 dražby), - znalečné na základe vyúčtovania č. XX/XXXX vo výške XXX,XX euro bez DPH; - prekladateľská odmena na základe FA č. XX/XXXX vo výške XXX euro bez DPH ( polovica vyfakturovanej odmeny) - náklady na inzerciu v celkovej výške XXX euro, - náklady na inzerciu v HM na základe FA č. XXXXXXXXX vo výške X euro, - náklady kreditnej inzercia u prevádzkovateľa www.reality.sk <http://www.reality.sk> vo výške X,XX euro, - cestovné náklady vo výške XXX,XX euro za cesty v dňoch 6.8.2009, 7.8.2009, 24.8.2009 a 28.8.2009, náklady na jednu cestu predstavovali sumu vo výške XX,XX euro, - náklady na poštovné v celkovej sume XX,XX euro bez DPH ( X,XX euro + XX euro + X,XX euro + XX,XX euro + X,XX euro , 2/ Odmeny dražobníka v celkovej výške XX.XXX,XX euro vypočítanej podľa čl.3 bod 3.3 písm. h/ Dodatku k Rámcovej zmluve o vykonaní dražieb uzatvorenej medzi navrhovateľom a R., a.s. ako záložným veriteľom. Podľa čl. 3.2. písm. b/ keďže išlo o úspešnú dražbu, výťažok z dražby mal byť X.XXX XXX euro, odmena mala byť 2,5 % z výťažku - XX.XXX euro, zákonom stanovený limit je XX.XXX,XX euro zvýšený o 1% z výťažku presahujúceho sumu XXX.XXX,XX euro, teda X.XXX XXX-XXX.XXX,XX =. X.XXX XXX,XX euro, z toho 1% tvorí XX.XXX,XXXX euro. Odmena dražobníka je XX.XXX,XX + XX.XXX,XXXX = XX.XXX,XXXX = XX.XXX,XX euro + XX.XXX,XXXX euro (19 % DPH) = XX.XXX,XX euro. O úrokoch z omeškania z uplatnenej sumy vo výške 9% ročne za obdobie od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh v sume X.XXX euro a v trovách právneho zastúpenia v sume X.XXX,XX euro priznaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej pomoci ( prevzatie a príprava, podanie návrhu, podanie na súd 03.11.2010, účasť na pojednávaní 14.10.2010, účasť na pojednávaní 13.01.2011 v čase 2,5 hod., účasť na pojednávaní 24.03.2011),s odmenou XXX,XX euro za 1 úkon, 4x režijný paušál po X,XX euro, 2x režijný paušál za X,XX euro + 20 % DPH. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietne a navrhovateľa zaviaže k povinnosti zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní namietol, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Poukázal na to, že v zmysle § 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. ( ZDD ) v prípade zmarenia dražby zanikajú všetky účinky príklepu, a to spätne ku dňu príklepu čo znamená, že zmarenie dražby je právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik účinkov príklepu. Účinkami príklepu sú podľa zák.č. 527/2002 Z. z. prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ ZDD ), ukončenie dražby (§ 20 ods. 11 ZDD) a začatie plynutia lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZDD ). Keďže zmarením dražby zanikajú spätne všetky účinky udelenia príklepu, nie je možné akceptovať právny záver prvostupňového súdu, že zmarená dražba je úspešná dražba a pri takejto dražbe je dosiahnutá cena vydražením. Súd prvého stupňa nezobral do úvahy skutočnosť, že po pridelení príklepu ( po spísaní osvedčenia o priebehu dražby) nastala ďalšia právna skutočnosť, ktorá zo zákona spôsobuje zánik účinkov udelenia príklepu (zmarenie dražby). V prípade akceptácie argumentácie prvostupňového súdu by bolo treba dospieť k nelogickému záveru, že hoci samotné vydraženie (dražba) bolo zmarené, napriek tomu by bolo vydraženie (dražba) úspešné. Z hľadiska zák. č. 527/2002 Z. z. môže byť dražba úspešná alebo zmarená alebo neplatná, nemôže byť všetkým naraz. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v zmysle § 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. má rovnaké účinky ako zmarenie dražby (zánik účinkov príklepu) aj určenie, že dražba je neplatná. Ak by sa akceptoval záver prvostupňového súdu, že aj v prípade zmarenia dražby sa dražba považuje za úspešnú a bola dosiahnutá cena vydražením, tak potom by rovnaký záver musel platiť aj v prípade vyhlásenia dražby za neplatnú, čo len poukazuje na nelogickosť a nesprávnosť takéhoto právneho názoru. Cieľom dobrovoľnej dražby je v zmysle § 2 písm. a/ zák.č. 527/2002 Z. z. dosiahnutie prechodu vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby udelením príklepu licitátorom. Pri uplatnení logického výkladu je teda neprijateľný záver, že v prípade zmarenia dražby (tzn. nedosiahnutia cieľu dražby) sa dražba má považovať za úspešnú , keďže v prípade zmarenia dražby sa jej cieľ vôbec nedosiahne. V prípade zmarenia dražby nie je preto možné, aby si dražobník uplatňoval takú odmenu, akú by očakával, keby bola dražba úspešná. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že odmena, ktorá je viazaná na dosiahnutie ceny vydražením (pri úspešnej dražbe), má byť vyplatená aj v prípade, ak dosiahnutie tejto ceny bolo neúspešné ( pri zmarenej dražbe). Takýto záver je v rozpore s princípom trhovej ekonomiky, na ktorom je postavené hospodárstvo Slovenskej republiky (čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), keďže bez ohľadu na výsledok podnikateľskej činnosti by bola garantovaná rovnaká výška odmeny. Zák. č. 527/2002 Z.z. neupravuje spôsob výpočtu odmeny dražobníka v prípade zmarenej dražby a táto skutočnosť nemôže byť pri rešpektovaní zákazu denegacio justície dôvodom na odmietnutie analogického použitia princípov právnej úpravy odmeňovania súdnych exekútorov majúcich nárok na odmenu určenú podielom z vymoženej sumy len v prípade úspešnej exekúcie, aj v prípade dražobníkov. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu, že do nárokovanej odmeny navrhovateľa fakticky patrí aj cena jeho práce, ako aj cena práce jeho zamestnancov, používanie kancelárskej techniky, automobilov, administratívnych priestorov a iné, čo sú náklady, ktoré sa nedajú presne vyúčtovať, a preto sú pokryté odmenou dražobníka. Súd prvého stupňa v rozpore s § 2 písm. i/ zák.č. 527/2002 Z. z. uvedené náklady na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby kvalifikuje ako odmenu dražobníka. Súd zároveň dospel k nesprávnemu záveru, že k týmto nákladom patrí aj DPH vo výške XXX,XX eur i napriek tomu, že z predložených účtovných dokladov vyplýva, že navrhovateľ pri týchto nákladoch zaplatil daň z pridanej hodnoty vo výške XXX,XX euro. Navrhovateľ v odvolaní napokon poukázal na nepresvedčivosť a nekorektnosť rozhodnutia súdu, v ktorom vo vzťahu k vyjadreniam odporcu v zásade len uviedol, že s nimi nesúhlasí a k niektorým uviedol nesprávne právne závery. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť s tým, že mu bude priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Ako prvoradé uviedol, že zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDD“) nepozná kategóriu úspešnosti či neúspešnosti dobrovoľnej dražby. Polemika odporcu v tomto smere je len snahou o odvedenie pozornosti súdu, pričom „ neúspech“ dražby zapríčinil ako jediný svojim protiprávnym konaním práve odporca. Je pravdou, že v prípade zmarenia dražby zanikajú účinky udeleného príklepu ku dňu konania dražby ( ex tunc), čo však má význam výlučne z hľadiska prechodu resp. zmeny vlastníckeho práva - neznamená však, že by pominuli iné povinnosti ako povinnosť zmariteľa uhradiť náklady dražby, ktorých súčasťou je v zmysle § 2 písm. i/ ZDD jednoznačne aj odmena dražobníka. V prípade zmarenia dražby sú vytvorené všetky predpoklady pre prechod vlastníckeho práva, avšak porušením povinností zo strany vydražiteľa (t.j. odporcu) k prechodu napokon neprichádza. Porušiteľom zákonných povinností tak nie je dražobník (t.j. navrhovateľ), ale samotný odporca. Z pohľadu dražobníka je tak dražba úspešnou, nakoľko vytvoril všetky zákonom predpokladané podmienky na prechod práv k predmetu dražby a vzniká mu nárok na úhradu vzniknutých nákladov a odmeny. ZDD, ktorý je osobitným a špeciálnym predpisom ustanovuje osobitnú právnu úpravu, ktorá jednoznačne predpokladá, že ak je dražba zmarená vydražiteľom, dražobná zábezpeka zložená vydražiteľom vrátane jej príslušenstva sa použije na úhradu úkladov zmarenej dražby. Vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie dražby, je povinný na vyzvanie dražobníka uhradiť tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva dražobná zábezpeka ním zložená; to platí aj na náklady opakovanej dražby konanej v dôsledku zmarenia predchádzajúcej dražby vydražiteľom ( § 25 ods. 4, 5 ZDD). Ustanovenie § 2 písm. i/ ZDD taxatívne stanovuje, čo sa považuje za náklady dražby ( odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy, keď medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, odmena a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe). Navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že súd mal v záujme vypĺňania medzier v zákonnej úprave dotýkajúcej sa dobrovoľných dražieb, vykladať ZDD v súlade s princípmi právneho štátu a mal na odmenu dražobníka analogicky uplatniť právnu úpravu odmeňovania súdnych exekútorov, ktorá viaže odmenu exekútora na výšku vymoženej pohľadávky a v prípade jej nevymoženia, je odmena stanovená paušálne. V prípade, ak by bol zákonodarca chcel, aby mal dražobník v prípade zmarenia dražby nárok iba na pomernú časť odmeny, bolo by to explicitne stanovené priamo v ZDD. Súd nie je zákonodarným orgánom, ktorý má právo tvoriť a dopĺňať, najmä nie tam, kde je právna úprava jasná a určitá. K odporcom rozporovanej výšky DPH vo vzťahu k niektorým nákladovým položkám na materiálne a organizačné zabezpečenie dražby zo strany odporcu dal do pozornosti, že odporca na pojednávaní zo 13.01.2011 uviedol, že „v zásade nerozporuje výšku nákladov na materiálne zabezpečenie dražby „ ( str. 3 zápisnice ). Ak chcel odporca poukázať na údajne nesprávnu výšku DPH mal na to dostatok času v konaní pred súdom prvého stupňa, nakoľko na pojednávaní dňa 13.1.2011 boli podrobne vysvetlené všetky jednotlivé položky nákladov zmarenej dražby (medzi nimi boli v súčasnosti rozporované náklady ako znalečné, náklady na súdny preklad, cestovné a poštovné). Z ust. zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v čase vykonania predmetnej dobrovoľnej dražby (31.08.2009) a tiež z informácií od daňového riaditeľstva ktoré možno analogicky použiť na navrhovateľa ako dodávateľa služby, a ktoré sú dostupné na internetovej stránke: <http://www.drsr.sk/drsr/slovak/ poskytovanieinformácii/zovšeobecnenéinformácie/dph2004.html> navrhovateľ ako dodávateľ služby uhradil náklady na poštovné vo svojom mene a na svoj účet, tieto výdavky sa zahŕňajú do základu dane pri dodaní služby. Bez ohľadu na skutočnosť, či náklady za zhotovenie znaleckého posudku, preklad tohto posudku a cestovné náklady sú hradené dražobníkom platiteľovi DPH alebo osobe, ktorá nie je platiteľom DPH, zahŕňajú sa aj tieto do základu dane z pridanej hodnoty, pretože sú to výdavky súvisiace s poskytovaným plnením zo strany dražobníka, ktoré dražobník uhrádzal vo svojom mene a na svoj účet. Podľa názoru navrhovateľa konajúc súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom zhrnul skutkové a právne zistenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dňa 31.8.2009 navrhovateľ vykonal dobrovoľnú dražbu, na ktorej sa stal odporca vydražiteľom, nakoľko odporca odmietol doplatiť cenu dosiahnutú vydražením, dražba bola zmarená a odporca tým znáša v zmysle ustanovení § 2 písm. i/ j/, § 25 ods. 4, 5 ZDD všetky náklady vykonanej dražby, keď doposiaľ navrhovateľovi neuhradil časť požadovanej sumy vo výške XX.XXX,XX euro s príslušenstvom. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na vyplatenie sumy XX.XXX,XX euro s 9% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 26.10.2009 do zaplatenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XX.XXX,XX euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 26.10.2009 do zaplatenia ; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K námietkam uvedeným v odvolaní odporcu udáva, že tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa s prihliadnutím na obsah odvolania ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či súd prvého stupňa svojim postupom neodňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom - odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Vo vzťahu k odvolateľom namietanej nepresvedčivosti a nekorektnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok odporcu majúcich pre vec podstatný význam a okolnosti medzi účastníkmi sporné ( otázka právneho základu nároku na vyplatenie nákladov zmarenej dražby uskutočnenej dňa 31.8.2009 uplatneného navrhovateľom podľa § 25 ods. 4, 5 zák.č. 527/2002 Z.z. a právneho posúdenia vzťahov z nej vyplývajúcich pri nerozporovaní výšky navrhovateľom predložených a vyčíslených nákladov zmarenej dražby ) a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne vyporiadal. S prihliadnutím na skutkové zistenia súdu prvého stupňa, majúce oporu vo vykonanom dokazovaní, týkajúce sa podstatných skutočností majúcich význam pre hmotnoprávne posúdenie veci, je potom vo vzťahu k uplatnenému nároku správna úvaha súdu prvého stupňa o tom, že odporca, ktorý spôsobil zmarenie dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. Č. S. v okrese C. J. uskutočnenej dňa 31.8.2009 tým, že po udelení príklepu si nesplnil povinnosť v lehote do 15 dní od skončenia dražby uhradiť cenu dosiahnutú vydražením ( § 26 ods. 5 ZDD), je povinný uhradiť náklady dražby, ktoré nepokrýva dražobná zábezpeka ním zložená vo výške XX.XXX euro. Súd prvého stupňa pri aplikovaní správneho právneho predpisu pri v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nerozporovanej výške navrhovateľom predložených nákladov na materiálne zabezpečenie dražby a medzi účastníkmi spornej otázke právneho základu nároku na odmenu dražobníka správne ustálil, že medzi náklady zmarenej dražby patrí aj odmena dražobníka v celkovej výške XX.XXX,XX euro vypočítaná podľa čl.3 bod 3.3 písm. h/ Dodatku k Rámcovej zmluve o vykonaní dražieb uzatvorenej medzi navrhovateľom a R., a.s. ako záložným veriteľom . Podľa čl. 3.2. písm. b/ keďže išlo o úspešnú dražbu, výťažok z dražby mal byť X.XXX XXX euro, odmena mala byť 2,5 % z výťažku - XX.XXX euro, zákonom stanovený limit je 33.193,92 euro zvýšený o 1% z výťažku presahujúceho sumu XXX.XXX,XX euro, teda X.XXX XXX- XXX.XXX,XX =. X.XXX XXX,XX euro, z toho 1% tvorí XX.XXX,XXXX euro, odmena dražobníka je potom XX.XXX,XX + XX.XXX,XXXX =. XX.XXX,XXXX =. XX.XXX,XX L. + XX.XXX,XXXX euro (19 % DPH) = XX.XXX,XX euro. K odvolacím námietkam je treba uviesť, že podmienky dodržiavania, organizovania a priebehu dražieb, ako aj vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich upravuje zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zák. SNR č. 323/1992 Zb.. Ust. § 2 písm. i/ citovaného zákona jasne definuje, čo je treba chápať pod pojmom náklady dražby, ktoré okrem iného predstavujú jednak odmenu dražobníka a jednak samotné náklady vynaložené na materiálne a organizačné zabezpečenie dražby, vrátane primeraných nákladov na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým , ako aj odmenu a náhradu hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe. Za zmarenie dražby sa rozumie neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby vydražiteľom v ustanovenej lehote ( § 2 písm. j/ cit. zákona ). Pri prihliadnutí k v rozhodnutí súdu prvého stupňa citovanému ust. § 25 ods. 4, 5 ZDD je bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade zmarenej dražby vydražiteľom sa dražobná zábezpeka zložená vydražiteľom vrátane jej príslušenstva použije na úhradu nákladov zmarenej dražby a vydražiteľ je povinný na vyzvanie dražobníka uhradiť tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva dražobná zábezpeka ním zložená; to platí aj na náklady opakovanej dražby konanej v dôsledku zmarenia predchádzajúcej dražby vydražiteľom. K námietkám odporcu je treba uviesť i to, že v danom prípade pri existencii osobitného predpisu vzťahujúceho sa na daný predmet konania nie je možné dospieť k úvahe o možnosti aplikovať ( s použitím analógie ) predpis vzťahujúci sa na výkon činnosti exekútora. Za právne irelevantnú odvolací súd posúdil i argumentáciu odporcu o tzv. „ úspešnej „, resp. „ neúspešnej dražbe „ , keď takéto pojmové delenie dražieb zákon č. 527/2002 Z.z. neupravuje a argumentáciu o zákonných účinkoch príklepu, ktorá je síce správna, avšak nemá vo vzťahu k posudzovanému nároku žiaden právny význam. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vyplatenie nákladov na materiálne zabezpečenie dražby , ktoré odporca v odvolaní namietol v súvislosti s vyčíslením dane z pridanej hodnoty je treba uviesť, že v priebehu pojednávania nariadeného na deň 13.01.2011 po prednese právneho zástupcu navrhovateľa , v ktorom tento veľmi podrobne čo do druhu a výšky vysvetlil uplatnený nárok, odporca uviedol, že „ v zásade nerozporuje výšku nákladov na materiálne zabezpečenie dražby „ a vo vzťahu k tomuto nároku ani v priebehu ďalšieho konania nevzniesol žiadnu námietku , ktorý následne súd prvého stupňa čo do základu a aj výšky považoval za nesporný ( § 153 ods. 1 O.s.p.) a vo vzťahu k jeho vyčísleniu si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov ( § 120 ods. 3 O.s.p.). Uvedené znamená, že odporca potom nemôže s úspechom až v priebehu odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy a odvolací súd je vo vzťahu k posúdeniu nákladov na materiálne zabezpečenie dražby v celkovej výške 3.968,69 euro viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa ( § 213 ods.1 O.s.p.). K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Z vyššie uvedených dôvodov prihliadajúc i na správnosť záverov súdu vo výroku, v ktorom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. č. 87/1995 Z.z. v platnom znení uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy XX.XXX,XX euro za obdobie od 26.10.2009 do zaplatenia a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhl.č. 655/2004 Z.z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume X.XXX euro a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX euro vyčíslených podľa ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. b/, § 16, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení platnom od 1.6.2010 za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou XXX,XX euro + režijný paušál X,XX euro, 20 % DPH; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p. Okresný súd Bratislava II v uznesení zo dňa 19.07.2001, č.k. 10C/28/2010-189 nepriznal odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku právne dôvodiac § 138 ods.1 O.s.p. a tým, že podaním odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.03.2011, č.k. 10C/28/2010-156 vznikla odporcovi v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť. Nakoľko odporca ani v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ani na riadne doručenú výzvu súdu nepreukázal a ani nepredložil žiadne listinné doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, jeho nečinnosť mala za následok nevyhoveniu návrhu. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov je potrebné posúdiť súčasný stav, t. zn. dopad prebiehajúcich súdnych sporov na existenciu odporcu a nie doklady, ktoré hovoria o tom, aké postavenie mal odporca v predchádzajúcom období. Odporca navrhol, aby odvolací súd tieto skutočnosti posúdil a napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovie. Podľa ust. § 138 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej O.s.p.) na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva . Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia treba uviesť, že súd môže účastníkovi konania celkom alebo sčasti priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov pri súčasnom splnení dvoch podmienok, a to ak to odôvodňujú pomery účastníka a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva . Právo na súdnu ochranu je jedným zo základných práv každého účastníka konania, a preto je povinnosťou súdu zodpovedne skúmať, či účastník - žiadateľ o oslobodenie od platenia súdneho poplatku skutočne nie je osobou, ktorej je potrebné práve s použitím ust. § 138 ods. 1 O.s.p. umožniť uplatnenie práva na súdnu ochranu; účelom uvedeného zákonného ustanovenia je v prvom rade ochrana tých, ktorí pre svoje zlé majetkové pomery, bez ohrozenia svojich základných potrieb, nemohli uplatňovať a obhajovať svoje práva v súdnom konaní. Súd pri rozhodovaní musí vychádzať z skutkového stavu veci zisteného a existujúceho v čase jeho rozhodovania, t.j. zo zistených osobných majetkových pomerov účastníka, ale aj z povahy uplatňovaného nároku, ako aj z výšky súdneho poplatku v prejednávanej veci. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že odporca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania nepreukázal, že na jeho strane sú dôvody odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkoch. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní je treba uviesť, že skutočnosť, že odporca je účastníkom viacerých súdnych konaní týkajúcich sa sporov ohľadne vrátenia dražobnej zábezpeky a úhrady nákladov zmarenej dražby sama osebe nepreukazuje to, že by bez ohrozenia svojich základných potrieb nemohol uplatňovať a obhajovať svoje práva v súdnom konaní. K veci je treba naviac uviesť to, že označené súdne spory sa zrejme týkajú dobrovoľnej dražby konanej dňa 31.8.2009, pri účasti na ktorej mal odporca povinnosť zohľadniť aj prípadné riziká, ktoré mu v súvislosti s uvedenou dražbou môžu vzniknúť. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.