Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/87/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210203725 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210203725.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Bratislava, Nám. Martina Benku 9 - C1, proti odporcovi: Ľ. D., I. Z. Q.. Č.. XX, I., o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C 207/2010-26 zo dňa 25. 11. 2010 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 50,50 € a náhradu trov konania vo výške 119,46 € do rúk JUDr. Vladimíra Kána, všetko do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., dôvodiac tým, že navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporca dňa 5.11.2009 cestoval na linke MHD č. 4, nepodložil dôkazom preukazujúcim tvrdenú skutočnosť. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli. Rozsudok odvolaním zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho záver nie je správny a spravodlivý vo vzťahu k navrhovateľovi, nie je v súlade s relevantnou právnou úpravou týkajúcou sa obsahovo jej stránky odôvodnenia rozhodnutia. Zamietnuť návrh len z dôvodu chyby v písaní neobstojí. Skutočnosť, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka je dostatočným spôsobom preukázaná a to konkrétne predloženým hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok a pripojením kontrolným lístkom. Je irelevantné, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu je uvedený iný dátum ako na hlásení, čo mohlo byť spôsobené podobnosťou v písaní číslic 5 a 6. Nakoľko všetky ostatné údaje boli uvedené správne a predložené dôkazy preukazovali opodstatnenosť a dôvodnosť nároku navrhovateľa uplatňovaného v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania. Odporca sa písomne nevyjadril k odvolaniu navrhovateľa. Krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal, prejedal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní § 214 ods. 1, bez prítomnosti odporcu, za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. V posudzovanej právnej veci sa navrhovateľ žalobným návrhom domáhal zaplatenia 50,50 eur na tom skutkovom základe, že odporca dňa 5.11. 2009 cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, čím porušil tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa, v dôsledku čoho odporcovi vznikla povinnosť uhradiť žalovanú istinu. Súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol potom, čo aplikoval postup podľa § 115a ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporca dňa 5.11.2009 cestoval na linke MHD č. 4, nepodložil dôkazom preukazujúcim tvrdenú skutočnosť, so záverom ktorým ale nemožno súhlasiť. Ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p. účinné v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa síce umožňovalo prejednať vec samu bez nariadenia pojednávania, avšak za predpokladu splnenia podmienok upravených v ods. 1 cit. ust., splnenie ktorých v danom prípade nemožno konštatovať, pretože vzhľadom na nezrovnalosť dátumu porušenia prepravných podmienok odporcom uvedených v návrhu na začatie konania a hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, nebolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie a to oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, kontrolným cestovným lístkom a návrhom na začatie konania a dospel k záveru, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný, pretože navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal, že odporca dňa 5.11. 2009 o 16.21 hod. na linke č. 4 v úseku zastávok Legionárska a Trnavské mýto cestoval s neplatným cestovným lístkom. Uvedenej skutočnosti nasvedčujú listinné dôkazy a to Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 5.11. 2009, ako aj kontrolný cestovný lístok pripojený k Hláseniu zo dňa 5.11 2009 a žalobný návrh s opísaným rozhodujúcich skutočností. Na pravdivosti tvrdenej skutočnosti nemohol mať vplyv nesprávne uvedený údaj o prípade v Hlásení, že kontrola bola vykonaná dňa 6.11. 2009, informácia ktorá je zrejmou nesprávnosťou spôsobenou chybou v písaní. Keďže odporca porušil tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa, odvolací súd s poukazom na ust. § 760 Obč. zákonníka ho zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2, § 150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v sume 119,46 €, ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní. Vyššie citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby trovy konania v drobných sporoch nepriznal alebo znížil. Za drobný spor v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie cestovného a úhrady, resp. prirážky za cestovanie bez platného tarifného vybavenia vo výške stonásobku cestovného ( 50,00 € ), ako dôsledku porušenia prepravných a tarifných podmienok spolu vo výške 50,50 €. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v prípade úspechu v konaní pred súdom prvého stupňa uplatňoval náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva na dobrovoľné plnenie a podanie návrhu na súd, v sume 84,99 € a súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 €, úhrnom 101,49 €. Vzhľadom na uvedené by súhrnná suma trov konania ( pred súdom prvého stupňa ) inak prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky ( pričom ide o tzv. drobný spor ) a podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli vyššie ako pohľadávka, možno v danej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané. Za daného stavu má odvolací súd za to, že sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., t.j. konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané. Odvolací súd preto znížil navrhovateľovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu 119,46 €, t.j. na sumu, ktorá je čiastočná k uplatňovanej pohľadávke ( priznaná pohľadávka činí 50,50 € ), keď táto náhrada trov konania predstavuje sumu 33 € uhradený súdny poplatok za návrh a odvolanie a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby - podanie návrhu na súd dňa 1.2.2010, písomné podanie - odvolanie zo dňa 18.1.2011, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 16.2.2012. Odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 16,60 €. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom predstavuje aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a), § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky čiastku 72,05 € (3 x 16,60 € + 1 x 7,21 € režijný paušál + 1 x 7,41 € režijný paušál + 1 x 7,63 € režijný paušál). Táto odmena a náhrady boli v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o DPH, t.j. o sumu 14,41 € (20 % zo sumy 72,05 €) a celková odmena potom predstavuje sumu 86,46 € (72,05 € + 14,41 €). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.