Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210205663 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210205663.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: G. H., D.U. XX, R., zastúpeného: JUDr. Tibor Mosný, Robotnícka 9, Bratislava, proti odporcovi: G.. R. H., PoĽ. XX, R., o určenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.12.2010, č.k. 14 C43/2010-108, jednohlasne ( pomerom hlasov 3 : 0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa v sume XXX euro mesačne od X.X.XXXX, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie K. až N. XXXX v sume XXX euro s tým, že odporcovi ich povolil splácať v XX eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, pod následkom straty výhody splátok až do zaplatenia, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí napokon úspešnému navrhovateľovi proti neúspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §62 ods.1,2,5 Zákona o rodine a tým, že pri rozhodovaní o výške výživného zobral v úvahu zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, ako aj skutočnosť, že matka vo zvýšenej miere zabezpečuje starostlivosť o obe deti. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu určí platiť výživné na navrhovateľa vo výške XXX euro mesačne. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. a tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti aj z jeho príjmov z komparzov napriek tomu, že na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na komparzy už momentálne nechodí. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že matka navrhovateľa má priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX,XX euro, t.j. takmer o XXX euro vyšší príjem ako on ; na vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi by sa mala podieľať vyššou sumou výživného ako je suma XXX euro mesačne. Odvolateľ poukázal na to, že významnou zložkou jeho čistej mzdy je osobné ohodnotenie, ktoré z priemernej mzdy predstavuje mesačne približne XXX euro, keď táto zložka mzdy je nenároková ( § 86 ods. 1,2,3 zák. č. 200/1998 Z.z.). Podľa jeho názoru konajúci súd nezohľadnil výdavky, ktoré on sám má na životné poistenie vo výške XXX,XX euro na tri mesiace a v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nezmienil o jeho ďalších nevyhnutných výdavkoch. Pri určení výživného vychádzal iba z jeho celkového príjmu za posledných XX mesiacov a zo skoršieho rozhodnutia súdu sp.zn. 17C 41/2010-21 o určení výživného pre maloletú dcéru vo výške XXX euro. V konaní sa sudca nedostatočne zaoberal jeho možnosťami, schopnosťami, majetkovými pomermi, výdavkami a určil mu výživné vo výške XXX euro len z dôvodu, že výživné v rovnakej výške vymeral v inom konaní na maloletú dcéru Janku. Postupu súdu prvého stupňa vytýkal i to, že pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa neprihliadol na to, že s navrhovateľom, dcérou C. a ich matkou bývajú v spoločnej domácnosti, na ktorej sa finančne osobne podieľa. Mesačne uhrádza výdavky spojené s užívaním bytu v celkovej výške XXX euro a aj touto formou sa podieľa na vyživovacej povinnosti voči svojim deťom. Okrem platieb za byt má ďalšie nevyhnutné výdavky na stravu, drogériu, oblečenie, obuv, cestovné, telefón a tak, ako uviedol v špecifikácii výdavkov zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil ust. § 62 ods. 4, 2, § 75 ods. 2, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam čo znamená, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď rozhodnutie súdu naviac vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že platbami, ktoré mesačne realizuje, zabezpečuje svojim deťom a ich matke bývanie, vrátane elektriny, že riadne platí výživné pre maloletú C., že pomáha v domácnosti, riadne pracuje a snaží sa o dosiahnutie čo najvyššieho príjmu, nevynakladá žiadne zbytočné výdavky a snaží o zlepšenie vzťahu s deťmi . Spoločný príjem v ich domácnosti je takmer X.XXX euro, čo je viac ako nadpriemerný príjem rodiny v Slovenskej republike, pričom jemu po zaplatení nákladov na bývanie, rodiny a výživného pre obe deti nezostáva dostatok prostriedkov na základné životné potreby - na základe uvedeného nie je v jeho možnostiach platiť výživné na navrhovateľa vo výške XXX euro mesačne obzvlášť za situácie, keď vyživovaciu povinnosť voči deťom majú obaja rodičia. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil. Poukázal na to, že výživné zo strany odporcu stanovené rozhodnutím súdu vo výške XXX euro je v súčasnosti primerané jeho potrebám. Namietol pravdivosť tvrdenia odporcu o tom, že momentálne nemá príjem z komparzov, keďže od januára XXXX sa zúčastnil viacerých komparzov uskutočnených napr. v D. a vo H., zúčastnil sa komparzov niektorých častí G. Q. neba, ako aj O. H. Q. a pod. Matka navrhovateľa síce tiež 16Co 1/2011-166 pracuje v colnej správe, avšak k XX.XX.XXXX bola z organizačných dôvodov jej funkcia zrušená, matka bola preradená na iné oddelenie v rámci svojho úradu a z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov v rezorte G. W. jej bol znížený osobný príplatok. Jeho matka vykonáva špecializovanú odbornú prácu, pričom využíva svoje jazykové aj ostatné odborné vedomosti z oblasti správy, cla a spotrebných daní, ako aj v oblasti boja proti kriminalite na medzinárodnej úrovni, a naďalej sa z vlastnej aktivity priebežne vzdeláva. Po znížení osobného príplatku a po odňatí osobitného príplatku za operatívnu činnosť je jej mesačný príjem v súčasnosti približne rovnaký ako príjem odporcu ( cca. XXX euro ). Vo vzťahu k tvrdeniam odporcu týkajúcim sa financovania spoločnej domácnosti uviedol, že v spoločnom byte reálne existujú vedľa seba dve samostatné domácnosti s dvoma samostatnými príjmami a nie jedna domácnosť, ako sa v odvolaní vyjadril odporca. Odporca mesačne hradí polovicu nákladov spojených s poplatkami na bývanie a zálohovými platbami za elektrickú energiu v sume spolu XXX euro. Jeho matka hradí približne rovnakú čiastku z poplatkov za bývanie a za telekomunikačné poplatky a naviac hradí náklady, ktoré by mali byť spoločné - ročnú daň z nehnuteľnosti v sume XX euro, koncesionárske poplatok v sume X euro mesačne a hradí tiež priebežne všetky náklady na údržbu bytu a domácnosti, keď na týchto nákladoch sa odporca vôbec žiadnym spôsobom nepodieľa. Odporca sa rovnako nepodieľa ani na domácich prácach, nezúčastňuje sa ich ani fyzicky a ani finančne, a ostatné činnosti v domácnosti nevykonáva už najmenej X roky. S odporcom sa nerozpráva za obdobie posledných cca X-F. rokov, teda od obdobia kedy otec zmenil svoje správanie a začal zanedbávať rodinu. Komunikácii s ním sa snaží vyhýbať preto, lebo zo strany odporcu je každá komunikácia obvykle bez známky snahy o pochopenie, často obsahuje vulgarizmy, niekedy bezdôvodne končiace sa nekontrolovaným slovným útokom smerom na matku a na syna. Odvolateľ ďalej uviedol, že bol prijatý na STU Strojnícku fakultu v R., na trojročné štúdiu bakalárskeho študijného programu automatizácie a informatizácie strojov a procesov a predpokladá, že jeho výdavky sa budú postupne zvyšovať. Má snahu popri štúdiu skúsiť brigádovať, avšak je mu známe, že štúdium na STU je náročné - preto nie je isté, či bude časovo túto činnosť zvládať popri štúdiu. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v napadnutom, t.j. v celom rozsahu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané zákonné podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré oprel súd svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, majúcej svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale súvisiacej aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. V prejednávanej veci prvostupňový súd svoje závery, pre ktoré rozhodol tak, ako to formuloval vo výrokovej časti rozhodnutia, riadne a presvedčivo neodôvodnil; v tomto smere nepostačuje strohá konštatácia o tom, že „ v danom prípade pri rozhodovaní o výške výživného zobral do úvahy zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, ako aj skutočnosť, že matka vo zvýšenej miere zabezpečuje starostlivosť o obe deti “. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania je návrh navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti odporcu na sumu XXX euro mesačne s účinnosťou od X.X.XXXX, pri rozhodovaní o ktorom musel súd prvého stupňa prihliadať na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nie je jasné, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov a dôvody, pre ktoré na niektoré dôkazy neprihliadal. 16Co 1/2011-167 Nedostatok riadneho odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nebráni odvolaciemu súdu poznamenať, že súd prvého stupňa je povinný v danej veci postupovať v zmysle zákonných hmotnoprávnych ustanovení vzťahujúcich sa na prejednávaný prípad, t.j. ust. § 77 v spojení s ust. § 76, § 75, § 62 Zákona o rodine. Do pozornosti súdu prvého stupňa dáva to, že pri určovaní výživného pre plnoleté dieťa podľa ust. § 77 ods.1 Zák. o rodine je rozhodujúci moment podania návrhu na súd, keďže právo na výživné, resp. na zmenu výšky výživného priznaného na základe dohody alebo súdneho rozhodnutia môže súd plnoletému oprávnenému priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania. V súvislosti s napadnutým rozhodnutím je potom treba uviesť, že porovnaním návrhu navrhovateľa, v ktorom uplatnil právo na určenie výživného od X.X.XXXX ( vychádzajúc z obsahu ním formulovaného žalobného návrhu, v ktorom žiadal priznať aj zročné výživné od X.X.XXXX) s výrokom súdneho rozhodnutia , v ktorom súd prvého stupňa určil odporcovi vyživovaciu povinnosť od X.X.XXXX v sume XXX euro a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od apríla XXXX do decembra XXXX v celkovej sume XXX euro je možné konštatovať i to, že konajúci súd v rozhodnutí nerozhodol o celej prejednávanej veci ( § 152 ods.2 O.s.p.). Odvolací súd poznamenáva, že výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť platiť výživné, resp. sa určuje výška vyživovacej povinnosti povinného musí rešpektovať ust. § 76 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné mesiac dopredu. Formulácia výroku súdneho rozhodnutia musí v takomto prípade zodpovedať citovanému ustanoveniu čo znamená, že okrem určenia výšky výživného musí konajúci súd rozhodnúť aj o povinnosti povinného platiť výživné v pravidelných opakujúcich sa mesačných splátkach ( s presným určením dňa v mesiaci ) i s určením platobného miesta ( spravidla k rukám oprávneného, alebo na presne určený účet oprávneného vedený v peňažnom ústave ). V prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 160 ods.1 O.s.p.). S poukazom na uvedené nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.), keď pre nedostatok odôvodnenia a i nedostatok samotného výroku rozhodnutia ( nezodpovedajúceho ust. § 76 ods.1 Zákona o rodine ) nie je rozhodnutie možné vecne preskúmať a ustáliť, či vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, z akých skutkových okolností prípadu súd vyvodil úvahu o výške vyživovacej povinnosti odporcu v sume XXX euro mesačne a či súd okrem v rozhodnutí cit. ust. § 62 ods.1,2,5 Zákona o rodine použil a prihliadol na ďalšiu príslušnú hmotnoprávnu úpravu vzťahujúcu sa na prejednávaný prípad. V súvislosti s nie jednotnou súdnou praxou, ktorá prípad nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu definuje aj ako stav, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom ( § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., § 237 písm. f/ O.s.p.), odvolací súd , v súvislosti s posúdením tejto vady ako inej vady konania , majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.3, § 241 ods.2 písm.b/ O.s.p.) poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa právne kvalifikuje ako dôvod zakladajúci (len) tzv. inú vadu konania (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009,2 MCdo 18/2008, 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 9/2009, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 338/2009a 5 Cdo 290/2009). Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na príslušnú hmotnoprávnu úpravu, následne vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne o celej veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. v spojení s ust. § 76 ods.1 Zákona o rodine a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa okrem rozhodnutia o trovách prvostupňového konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania, a to s citovaním zákonných ustanovení, ktoré v súvislosti s riešením otázky trov konania použil ( § 224 ods.3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.