KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 4. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/474/2011 z 25. 4. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2012, sp. zn. 5Co/474/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1210206207.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/474/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210206207
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210206207.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: MOST-HÍD, Trnavská
cesta 37, Bratislava, IČO: 42 171 229, zastúpeného Nagy & Partners, s. r. o., Športová 470/11, Galanta,
IČO: 36 869 341, proti odporcovi P.. S. L., H.. XX. X. XXXX, bytom ul. Geologická č. 1A, Bratislava,
zastúpenému JUDr. Petrom Kubíkom, advokátom, Vajnorská 8/A, Bratislava, o ochranu dobrej povesti
právnickej osoby na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C
49/2010-98 zo dňa 25.05.2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na začatie konania a navrhovateľa zaviazal
odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 673,12 eur na účet advokáta JUDr. Petra Kubíka do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na začatie konania súd prvého stupňa vychádzal z podaného
návrhu, ktorý bol doručený súdu 23. 03. 2010. Navrhovateľ sa týmto návrhom domáhal, proti odporcovi,
označenému dipl. P.. S. L., H.. XX. X. XXXX, O. X/A, C., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku sa na
vlastné náklady ospravedlniť navrhovateľovi v celoštátnom denníku Új Szó a prostredníctvom Slovenskej
tlačovej agentúry SITA a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky uverejnením ospravedlnenia a taktiež
zaslať ospravedlnenie na adresu navrhovateľa.

Dôvodom podaného návrhu a požadovaných ospravedlnení zo strany navrhovateľa bol výrok odporcu,
ktorý bol uverejnený dňa 19. 11. 2009 na strane 3 v denníku Új Szó v článku pod názvom Voľby do
VÚC považujú za opatrný úspech (Óvatos sikernek tarthatják a megyei választásokat), kde odporca o
navrhovateľovi uviedol:

„Neken az a legnagyobb bajom, hogy a Híd-Most a Smer fiókszervezete, nem önálló, és nem is a
szlovákiai magyarság érdekképviselete all a fókuszában“, čo je v preklade do slovenského jazyka:
„Mojím najväčším problémom je, že strana Most-Híd je filiálkou Smeru, nie je samostatná, a jej zámerom
nie je zastupovanie záujmov maďarskej menšiny na Slovensku.“



Podľa tvrdení navrhovateľa toto vyhlásenie urobil odporca ako verejne známa osoba - ako predseda
konkurenčnej politickej strany v čase, keď sa na Slovensku schyľovalo k voľbám do Národnej rady SR,
predvolebný boj sa vyostroval a vyhlásenia čelných predstaviteľov politických strán dokážu v značnej
miere ovplyvniť nielen myslenie a presvedčenie, ale aj hlasovanie voličov. Toto vyhlásenie odporcu je
nepravdivé a malo jednoznačne za cieľ poškodenie dobrej povesti navrhovateľa medzi voličmi hlavne
maďarskej národnosti, ktorí tvoria značnú voličskú základňu SMK-MKP. Odporca sa týmto vyhlásením
snažil docieliť návrat voličov v prospech SMK-MKP, keďže navrhovateľovi ako novovzniknutej politickej
strane, ktorej zakladateľmi a členmi boli sčasti aj osoby, ktoré opustili SMK-MKP, sa začalo politicky
dariť. Navrhovateľ je legitímnou politickou stranou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej politickej strany
a nevznikla na objednávku ktorejkoľvek politickej strany a už vôbec nie ako filiálka niektorej z nich. Z
právneho hľadiska ani nie je možné, aby jedna politická strana mala ako filiálku inú politickú stranu, avšak
bežný, priemerný volič tieto právne aspekty neovláda a preto je takéto vyhlásenie odporcu spôsobilé
vyvolať u neho pochybnosti a mylný obraz o tom, že by navrhovateľ mal byť filiálkou inej politickej strany,
v tomto prípade politickej strany SMER.

Odporca sa týmto konaním dopustil neoprávneného zásahu do dobrej povesti navrhovateľa a
navrhovateľ sa domáhal podaným návrhom zákonnej ochrany podľa § 19b ods. 3 v spojení s § 19b ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Odporca v
priebehu konania namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v prejednávanej právnej veci z
dôvodu, že sporný výrok, ktorý bol uverejnený v denníku Új Szó, neuviedol odporca vo vlastnom mene,
ale konal v mene právnickej osoby - Strany maďarskej koalície. Z kontextu uverejneného rozhovoru aj
predneseného sporného výroku je zrejmé, že išlo o konanie právnickej osoby a odporca vystupoval ako
jej štatutárny orgán, a nie ako súkromná osoba, o čom svedčí aj list zo 14. mája 2010, ktorý predložil
ako listinný dôkaz navrhovateľ. Aj tento list preukazuje, že odporca konal ako štatutárny zástupca SMK.

Napriek vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v spore sa odporca vyjadril
aj k spornému výroku, ktorý urobil ako štatutárny zástupca SMK, v rozhovore pre denník Új Szó,
uverejnenom dňa 19. 11. 2009 v tom smere, že tento výrok nebol žiadnym skutkovým tvrdením. Bol
hodnotiacim úsudkom na adresu navrhovateľa predneseným v atmosfére predvolebného obdobia.
Tvrdenie navrhovateľa o „nepravdivosti“ tohto hodnotiaceho úsudku je nezmyselné, pretože pravdivosť
hodnotiacich úsudkov nie je možné logicky ani právne skúmať (Q. G. T. X. A.F. XXXX N. N. F. N..
Q.). Zo strany odporcu tým, že predniesol hodnotiaci úsudok na adresu navrhovateľa, nešlo o nič iné,
ako o výkon jeho práva na slobodu prejavu, ktorý je garantovaný jednak Ústavou SR v jej čl. 26 a
jednak čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach ("Dohovor"). Skutočnosť, že išlo o hodnotiaci
úsudok negatívny až expresívny („prisudzujúci navrhovateľovi nedostatok samostatnosti a závislosť od
inej strany“), nič nemení na tom, že odporca má právo si takýto úsudok vytvoriť v rámci slobody myslenia,
ktorá je rovnako garantovaná Ústavou SR, ako aj Dohovorom a verejne ho prezentovať v súlade s vyššie
spomenutým čl. 10 Dohovoru.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a najmä námietky odporcu spočívajúcej v
nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tejto veci. Podľa názoru súdu prvého stupňa bola pri posudzovaní
opodstatnenosti návrhu v danej veci otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie odporcu,
rozhodujúcou a stotožnil sa s názorom odporcu, že v danej veci nemá pasívnu vecnú legitimáciu.

Na základe zistenia nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v tomto spore, súd prvého stupňa
zamietol napadnutým rozsudkom návrh, bez toho, aby sa vôbec zaoberal dôvodnosťou navrhovateľom
uplatneným nárokom.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý
vo veci úspech nemal.



Voči uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v ktorom uviedol,
že súd prvého stupňa nedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a vo veci nesprávne rozhodol. Podľa tvrdenia navrhovateľa išlo zo strany
odporcu jednoznačne o jeho vlastné - osobné skutkové tvrdenie, čomu nasvedčuje aj samotná
formulácia skutkového tvrdenia ( t.j. „ Mojim najväčším problémom je“ ), odporca netvrdil, že ide o
vyhlásenie Strany maďarskej koalície. Z toho je zrejmé, že išlo o tvrdenie odporcu ako fyzickej osoby a
nie tvrdenie Strany maďarskej koalície. Taktiež vyjadrenie odporcu zo dňa 27.10. 2010 : „ Považujem za
trošku svojské, že ja ako občan SR sa mám ospravedlniť politickej strane za vyslovenie vlastného názoru
v predvolebnom období.“ Navrhovateľ má za to, že dostatočne preukázal v priebehu prvostupňového
konania, že v inkriminovanom vyjadrení nešlo o názor ale o skutkové tvrdenie a súd prvého stupňa sa
s touto skutočnosťou nevysporiadal, ani ju nebral do úvahy.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č.k. 15C 49/2010-98 zmenil tak, že vyhovie podanému návrhu a navrhovateľovi prizná
náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa svojim podaním zo dňa 19.09.2011 vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil z dôvodu existencie
nedostatku pasívnej legitimácie a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie
odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd prvého
stupňa sa vo veci správne zaoberal vznesenou námietkou absencie pasívnej legitimácie odporcu.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym vyhodnotením otázky pasívnej legitimácie a zamietnutia návrhu
práve z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní, ktorú odporca úspešne namietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 písm. a/ O.s.p. ale odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže si tieto nevyčíslil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 15C/49/2010

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)