KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 6. 2012plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/349/2011 z 13. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. júna 2012, sp. zn. 1Cob/349/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1210208029.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/349/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210208029
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210208029.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek
senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci navrhovateľa: MM-Proex, s.
r. o., Lúčky 1639/13, 977 03 Brezno - Mazorníkovo, zast. JUDr. Miroslavom Medveďom, advokátom,
Medveďovo 1441, 976 52 Čierny Balog, proti odporcovi: UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Plynárenská
7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35730978, o zaplatenie 4.039,55 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa a
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 05. 2001 č. k. 23Cb/190/2010-94 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 05. 2001 č. k. 23Cb/190/2010-94 m e
n í tak, že návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania vo výške
381 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.323,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 16. 05. 2009 do zaplatenia v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia
sumy 4.039,55 Eur s príslušenstvom od odporcu titulom zľavy z kúpnej ceny motorového vozidla.
Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že predmetom predaja bolo ojazdené motorové vozidlo, ktoré
sa predávalo v stave v akom toto stojí a leží. Zároveň poukázal na znenie zmluvy o obchodných
podmienkach, podľa ktorých predávajúci nezodpovedá za skryté vady predmetu kúpy. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov W. G. a W. J. ako i obsahom spisu,
pričom vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetné vozidlo nadobudol navrhovateľ
od odporcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 05. 2008 uzavretej podľa ust. § 409 a nasl. Obch.
zákonníka. Súd prvého stupňa mal za nesporné, že išlo o ojazdené motorové vozidlo a technický
stav bol popísaný v preberacom protokole. Kúpna cena podľa čl. 2 zmluvy je cenou zníženou oproti
obvyklej kúpnej cene vzhľadom na to, že kupujúci kupoval predmet kúpy v stave v akom stojí a
leží. Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede W. G. cena odzrkadľovala skutočnosť, že išlo o ojazdené
vozidlo, pričom prehliadka vozidla sa vykonala, technický stav sa popísal a vykonala sa skúšobná jazda.
Podľa popisu technického stavu motor vozidla nebol poškodený. Túto skutočnosť odhalila až servisná
prehliadka, pričom podľa tvrdenia svedka W. J. výmena motora bola nevyhnutná a bez nej by vozidlo
nebolo prevádzkyschopné. V danom prípade išlo o vadu, ktorá robila vozidlo nepojazdným, pretože
takéto auto nebolo možné používať a jeho ďalšie používanie by viedlo k úplnému zadretiu motora a
nebolo by prevádzkyschopné. Vozidlo teda nemalo vlastnosť, o ktorej odporca vyhlásil, že ju má. Vozidlo
nebolo pojazdné a je nesporné, že predmetom predaja bolo vozidlo ojazdené, ale určené na prevádzku.



Zodpovednosti za vady sa teda v tomto prípade odporca nemohol zbaviť ani s poukazom na obchodné
podmienky či zmluvu. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že ak odporca predával ojazdené vozidlo a
ukázalo sa, že auto vzhľadom na poškodenie motora túto vlastnosť nemá, odporca sa zodpovednosti
zbaviť nemohol. Keďže nárok na zľavu predstavuje rozdiel medzi hodnotou, ktorú by mala vec bez
vady a hodnotou veci s vadami, nebolo možné priznať navrhovateľovi celý jeho nárok. Navrhovateľ si
uplatňoval aj náklady, ktoré mu vznikli titulom prehliadky motora a výmeny oleja a výmeny motora a ak
si navrhovateľ uplatnil nárok na zľavu, nie je možné, aby si na náklady odporcu odstránil vady sám.
Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ má iba nárok na rozdiel medzi hodnotou veci s vadami a
bez vady. Rozdiel medzi týmito hodnotami je možné považovať cenu zakúpeného použitého motora,
keďže išlo o ojazdené vozidlo a jeho cena nezohľadňovala v čase predaja poškodený motor, ktorý
bolo potrebné vymeniť. Navrhovateľ si však musel byť vedomý, že mu vzniknú náklady súvisiace so
servisom a opravou auta. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi nárok na
zľavu vo výške 2.323,57 Eur podľa ust. § 439 Obch. zákonníka a vo zvyšku návrh zamietol. Pokiaľ išlo o
námietku odporcu, že navrhovateľ reklamáciu neuplatnil včas, táto je podľa názoru súdu prvého stupňa
neopodstatnená, pretože navrhovateľ ihneď po servisnej prehliadke kontaktoval odporcu, čo preukázal
e-mailovou komunikáciou. V súlade s ust. § 369 Obch. zák. súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 16. 05. 2009, kedy uplynula lehota na poskytnutie zľavy
podľa pokusu o zmier zo dňa 29. 04. 2009. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ a to proti zamietajúcej časti
rozsudku a proti výroku o náhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že keď prvostupňový súd ustálil,
že nárok na zľavu predstavuje rozdiel medzi hodnotou, ktorú by mala vec bez vady a hodnotou veci
s vadami, a preto nebolo možné priznať navrhovateľovi celý jeho nárok, teda za rozdiel medzi týmito
hodnotami je možné považovať len cenu zakúpeného použitého motora, keďže išlo o ojazdené vozidlo
a jeho cena nezohľadňovala v čase predaja poškodený motor, ktorý bolo potrebné vymeniť. Navrhovateľ
si však musel byť vedomý, že mu vzniknú náklady súvisiace so servisom a opravou auta. Uviedol, že ak
by bol motor dobrý, tak by ho nebolo treba vymeniť, avšak na to, aby sa dalo zistiť, že motor je vadný,
bola potrebná prehliadka, musel sa vymeniť aj olej, ktorý bol zlý. Tento druh oleja nemal byť použitý, čo
by pri riadnej prehliadke ojazdeného vozidla zistil aj odporca a jeho povinnosťou by bolo olej vymeniť.
Keď ani po výmene oleja motor nebol funkčný, bolo ho treba rozobrať a pri jeho rozobratí sa zistilo,
že motor je nezvratne poškodený a bolo nutné ho vymeniť. Bolo teda potrebné starý nefunkčný motor
demontovať a nový do vozidla namontovať. Teda sa nejednalo o opravu motora, ale o výmenu motora.
Ak by navrhovateľ nebol dal motor prezrieť, nebol by zistil, že je motor vadný a stále by si myslel, že
je vadná náprava. Z uvedeného vyplýva, že cena demontáže starého motora a cena montáže nového
motora vrátane oleja a filtra musí spolu s kúpnou cenou motora predstavovať ten rozdiel medzi hodnotou,
ktorú by mala vec bez vady a vec s vadami. Za podstatnú skutočnosť o tom, že navrhovateľ nežiadal od
odporcu neprimeranú zľavu, svedčí aj skutočnosť, že najprv bol navrhovateľovi na výmenu ponúknutý
nový motor za cenu 274.000,- Sk, čo však navrhovateľ neakceptoval a sám kúpil starší motor toho
istého typu za cenu 70.000,- Sk. Až túto cenu motora navrhovateľ od odporcu požadoval. Navrhovateľ
tiež poukázal na ust. § 436 ods. 4 a § 440 ods. 1 Obch. zákonníka, kedy podľa názoru navrhovateľa
má nárok aj na náhradu škody, ktorý kupujúci utrpel v dôsledku dodávky vadného tovaru. Navrhovateľ
namietal, že prvostupňový súd pochybil aj pri výroku o trovách konania, keď žiadnemu z účastníkov
trovy konania nepriznal. Navrhovateľ mal za to, že mu mali byť priznané trovy konania jednak preto, že
ak by bol odporca zľavu dobrovoľne priznal, nemuseli by navrhovateľovi tieto trovy konania vzniknúť a
jednak preto, ako už bolo uvedené navrhovateľ si úspešne uplatnil svoje právo na zľavu z kúpnej ceny,
pričom výška tejto zľavy závisela od úvahy súdu.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 28. 07. 2011 vyjadril odporca, ktorý s tvrdením navrhovateľa v
podanom odvolaní nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ nemôže na odporcu prenášať náklady, ktoré mu
vznikli z titulu odstraňovania vád predmetu kúpy, pričom je právne bezvýznamné, či ide o odstraňovanie
zjavných vád predmetu kúpy vozidla, na ktoré bol navrhovateľ pri kúpe vozidla odporcom upozornený
alebo ide o odstraňovanie vád skrytých, ktoré sa na predmete kúpy objavili neskôr a to z dôvodu, že
odporca predal navrhovateľovi vozidlo v stave v akom stojí a leží. Odporca uvádza, že išlo o špecifickú
situáciu, kedy predmetom kúpy bolo vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingového vzťahu. Odporca
preto nepoznal technický stav vozidla, jeho vlastnosti a skryté vady, pričom na túto skutočnosť bol
navrhovateľ ako kupujúci vozidla upozornený. Z tohto dôvodu predal odporca vozidlo navrhovateľovi v
špeciálnom právnom režime, konkrétne v stave v akom stojí a leží, kedy odporca nenesie zodpovednosť



za vady. O tejto skutočnosti navrhovateľ vedel a vyjadril s ňou svoj súhlas a to podpisom kúpnej zmluvy,
preberacieho protokolu ako aj podpisom obchodných podmienok pre predaj ojazdených motorových
vozidiel. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by si pri kúpe vozidla výslovne vymienil akúkoľvek vlastnosť
vozidla, o ktorej by sa neskôr zistilo, že ju vozidlo ako predmet kúpy nemá. Z týchto dôvodov navrhol
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd návrhu vyhovel, podal v zákonnej lehote
odvolanie odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že odporca ako
predávajúci uzatvoril s navrhovateľom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj
ojazdeného motorového vozidla značky VW TRANSPORTER, rok výroby 2003, č. karosérie O pričom
išlo o kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa § 409 a nasl. Obch. zák. Odporca predával vozidlo ako vozidlo
ojazdené, pričom išlo o odobraté vozidlo z predčasne ukončeného leasingového vzťahu. Navrhovateľ
nepoznal technický stav vozidla, predovšetkým jeho skryté vady, v písomnej zmluve si odporca ako
predávajúci vymienil zodpovednosť za vady odlišne od príslušných ustanovení Obchodného zákonníka,
konkrétne vozidlo navrhovateľovi predal v stave v akom stojí a leží. Skutočnosť, že vozidlo bolo predané
navrhovateľovi v stave v akom stojí a leží, nie je medzi účastníkmi konania sporná a je zrejmá z kúpnej
zmluvy zo dňa 20. 05. 2008, z preberacieho protokolu zo dňa 20. 05. 2008 ako aj z obchodných
podmienok pre predaj ojazdených motorových vozidiel. Poukázal na ust. § 501 Obč. zákonníka, podľa
ktorého ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť,
o ktorej scudziteľ vyhlási, že ju má alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil. Navrhovateľ v konaní
nijakým spôsobom nepreukázal, že by si pri kúpe vozidla výslovne vymienil akúkoľvek vlastnosť vozidla,
o ktorej by sa neskôr zistilo, že ju vozidlo nemá. Nesúhlasil so zistením, resp. so záverom súdu, že
pokiaľ navrhovateľ kupoval pojazdné vozidlo, mala byť práve pojazdnosť touto výslovne vymienenou
vlastnosťou zo strany navrhovateľa. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že vozidlo pojazdné bolo,
navrhovateľ s vozidlom prešiel približne 300 km z Bratislavy do Brezna. Navrhovateľ si aj v súlade s
odporúčaním odporcu ako predávajúceho uvedenom v preberacom protokole, dal vozidlo prehliadnuť a
opraviť. Išlo však o nutnú starostlivosť, na ktorú bol zo strany odporcu navrhovateľ upozornený a ktorú
musel navrhovateľ ako kupujúci ojazdeného vozidla vykonať v záujme vlastnej bezpečnej prevádzky
vozidla. Navrhovateľ ako kupujúci mal možnosť si detailne vozidlo prehliadnuť, mal možnosť absolvovať
skúšobnú jazdu, čo aj zrealizoval a v prípade, ak mal akékoľvek pochybnosti o technickom stave vozidla,
resp. o možnosti výskytu vád, mal možnosť ešte pred kúpou vozidla toto si nechať prehliadnuť odborným
pracovníkom alebo v servise. Navrhovateľ v čase podpisu kúpnej zmluvy vedel, že odporca ako kupujúci
nezodpovedá za vady vozidla a že toto vozidlo predáva v stave v akom stojí a leží, pričom ide o
vozidlo ojazdené, nie nové, čomu zodpovedala aj jeho predajná cena a s týmto vedomím vozidlo kúpil.
Navrhovateľ si samozrejme mohol kúpiť aj vozidlo nové, kde by predávajúci niesol plnú zodpovednosť
za vady a za akosť vozidla. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne si uplatnil aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 28. 07. 2011 vyjadril navrhovateľ, ktorý vo vyjadrení uviedol, že
navrhovateľ má za to, že odvolanie odporcu je nedôvodné. Odporca vo svojom odvolaní poukázal aj
na skutočnosť, že vozidlo bolo predané navrhovateľovi v stave v akom stojí a leží a preto v súlade s
ust. § 501 Obč. zákonníka nezodpovedá scudziteľ za vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ
vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil. Navrhovateľ vraj nijakým spôsobom
nepreukázal, že by si pri kúpe vozidla výslovne vymienil akúkoľvek vlastnosť vozidla, o ktorej by sa
neskôr zistilo, že ju vozidlo nemá. Tieto tvrdenia odporcu sa nezakladajú na pravde, nakoľko v konaní
bolo preukázané, že vozidlo malo takú vadu motora, že by nebolo prevádzkyschopné. Navrhovateľ
kupoval jednoznačne vozidlo, ktoré malo byť pojazdné, aby ho mohol používať na dopravu materiálu
a túto vlastnosť vozidla si pri kúpe vymienil. Navrhovateľ poukázal aj na komentár k ust. § 501 Obč.
zákonníka, kde sa jednoznačne konštatuje, že kúpa veci ako stojí a leží, sa uplatňuje spravidla pri kúpe
celého súboru vecí, či hromadnej veci a nie veci kupovanej individuálne. Z týchto dôvodov má za to, že
odvolanie odporcu je nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovteľa aj odporcu ust. § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a
dôvodmi odvolaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.



Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15. 04.
2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.039,55 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil ako zľavu
z kúpnej ceny motorového vozidla. Súd prvého stupňa čiastočne návrhu navrhovateľa vyhovel, avšak
odvolací súd s právnym záverom súdu prvého stupňa nesúhlasil, preto sám s poukazom na ust. § 213
O.s.p. vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc zo zmluvy o kúpe ojazdeného motorového vozidla uzatvorenej medzi navrhovateľom a
odporcom dňa 20. 05. 2008, čl. 1 bod 1 vyplýva, že predávajúci predal kupujúcemu, t. j. navrhovateľovi
ojazdené motorové vozidlo v stave v akom stojí a leží. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli i
obchodné podmienky predávajúceho pre predaj ojazdených motorových vozidiel, s ktorými bol kupujúci,
teda navrhovateľ riadne oboznámený, ako vyplýva z čl. 4 uvedenej zmluvy. Z čl. 2 bod 2 kúpnej zmluvy
vyplýva, že kúpna cena uvedená v ods. 1 čl. 2 uvedenej zmluvy je cenou zníženou oproti obvyklej kúpnej
cene, vzhľadom na skutočnosť, že kupujúci kupuje predmet kúpy v stave v akom stojí a leží a predávajúci
nezodpovedá kupujúcemu za akékoľvek vady predmetu kúpy.

Z obchodných podmienok spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s. pre predaj ojazdených
motorových vozidiel zo dňa 20. 05. 2008, jeho čl. 3 (ktoré sú súčasťou kúpnej zmluvy) vyplýva, že v
kúpnej cene sú premietnuté vady, opotrebenie a prípadné poškodenie predmetu kúpy, takže predávajúci
predáva predmet kúpy za kúpnu cenu, ktorá je nižšia, ako je obvyklá kúpna cena. Opis zjavných vád
a poškodenia predmetu kúpy, pre ktoré predáva predmet kúpy za nižšiu kúpnu cenu, je uvedený v
preberacom protokole k predmetu kúpy.

Podľa čl. 8 bod 5 obchodných podmienok predávajúci nezodpovedá kupujúcemu za skryté vady
predmetu kúpy. Podľa bodu 6 citovaného článku predávajúci nezodpovedá najmä za vady predmetu
kúpy, ktorý bol po a) mechanicky alebo inak poškodený, d) používaný v rozpore s predpísaným návodom
na použitie, e) opravovaný neautorizovanou osobou, alebo ak takáto osoba doň vykonala zásah.

Z preberacieho protokolu zo dňa 20. 05. 2008 vyplýva, že súčasťou predaja motorového vozidla nebola
servisná knižka, pričom v časti technický stav vozidla je uvedeného okrem iného technický stav vozidla
nezodpovedá počtu najazdených kilometrov, vozidlo je po dopravnej nehode opravené, nutná servisná
prehliadka náplne filtre rozvodov, nutná kontrola, prípadná oprava spojky, prednej nápravy (vozidlo má
vibrácie) atď.

Z preberacieho protokolu k predmetu kúpy teda jednoznačne vyplýva a túto skutočnosť samotný
navrhovateľ ani nespochybnil, že mal vedomosť, že predmetné vozidlo je po dopravnej nehode, že k
predmetu kúpy nie je pripojená servisná knižka, že je nutná servisná prehliadka, že vozidlo má vibrácie,
z čoho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ako kupujúci mal pri kúpe takto poškodeného motorového
vozidla konať obozretne.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 424 Obch. zák., podľa ktorého predávajúci nezodpovedá za vady
tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa
zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predávajúci v takomto prípade nezodpovedá za vady
tovaru. V zásade je to vtedy, ak ide o vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel,
alebo s prihliadnutím k okolnostiam, za ktorých bola zmluva uzavretá, musel vedieť. To však neplatí, t. j.
predávajúci bude za vady tovaru zodpovedný, ak sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať v
zmysle zmluvy. Je to teda prípad vylúčenia zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru. Predpokladom
vylúčenia tejto zodpovednosti je však vedomosť kupujúceho o vadách tovaru v čase uzavretia kúpnej
zmluvy. Toto ustanovenie teda rozlišuje dva prípady vedomosti kupujúceho o vadách, teda kupujúci
o vadách vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá, musel vedieť.
Pokiaľ ide o vedomosť kupujúceho o vadách tovaru, stačí preukázať také okolnosti, z ktorých možno s



veľkou pravdepodobnosťou usúdiť na vedomosť o vadách pri normálnom posudzovaní stavu tovaru v
rozhodujúcom okamihu, t. j. v čase uzavretia zmluvy.

Uvedená liberácia podľa § 424 Obch. zák. je však nepoužiteľná v prípade, že vlastnosti tovaru boli
dohodnuté v zmluve. V praxi sa ust. § 424 Obch. zák. v zásade aplikuje na kúpu veci použitej alebo napr.
dlhšiu dobu skladovanej. Pokiaľ ide o zákonnú zodpovednosť predávajúceho, teda o záruku, má túto
predávajúci podľa Obch. zák. iba v prípade, že túto prevezme. V danom prípade záruka predávajúceho,
t. j. odporcu v kúpnej zmluvy dohodnutá nebola.

Vychádzajúc z ust. § 424 Obch. zák. odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ pri kúpe takto
poškodeného ojazdeného vozidla mal konať obozretne, nakoľko sa jednalo o právnickú osobu, ktorá
kupovala predmetné vozidlo na účely podnikania a už samotná skutočnosť, že auto bolo po dopravnej
nehode a javilo známky poškodenia už pri bežnej prehliadke, ktorú bolo možné zo strany kupujúceho
uskutočniť napr. pri skúšobnej jazde, odvolací súd dospel k záveru, že kupujúci v čase uzavretia zmluvy
vedel, resp. s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzatvorila, musel vedieť, že ojazdené
motorové vozidlo má vady. Nemenej dôležitá je i tá skutočnosť, že predmetné ojazdené motorové vozidlo
nemalo servisnú knižku, z ktorej by základné informácie o technickom stave motorového vozidla boli
zjavné a i samotná kúpna cena nižšia oproti obvyklej kúpnej cene nasvedčovala tomu, že vozidlo sa
za takúto kúpnu cenu predáva práve z dôvodu existujúcich vád predávaného tovaru, opotrebenia a
prípadného poškodenia predmetu kúpy.

Navrhovateľ uvádzal vo svojich vyjadreniach, že kupoval pojazdné motorové vozidlo. K tejto námietke
odvolací súd uvádza, že pri kúpe nového motorového vozidla je pojazdnosť nepochybne vlastnosťou,
ktorá je jednoznačná. Pri ojazdenom motorovom vozidle, napr. po dopravnej nehode a pri iných vadách,
ktoré vozidlo zjavne prejavuje, už táto vlastnosť, t. j. pojazdnosť taká jednoznačná nie je. V obchodnej
praxi nie je nič výnimočné, že motorové vozidlá najmä po dopravných nehodách a pod. sú zakupované
tiež za účelom nákupu na náhradné diely, resp. za účelom kúpy karosérie a pod. Pokiaľ teda navrhovateľ
mal záujem kúpiť ojazdenené motorové vozidlo (berúc do úvahy i všetky vady, ktoré už v čase uzavretia
kúpnej zmluvy uvedené motorové vozidlo preukazovalo) a mal vedomosť, že kúpna cena je znížená
oproti obvyklej cene za takto ojazdené motorové vozidlo, ktoré je v riadnom technickom stave, mal si
vlastnosť - pojazdnosť motorového vozidla vymieniť priamo v kúpnej zmluve, čo sa však nestalo.

Taktiež z okolností, za akých sa predmetná zmluva uzatvárala, t. j. že odporca si zúžil zodpovednosť za
vady, resp. sa uvedenej zodpovednosti za vady zbavil, o to viac mal byť kupujúci, teda navrhovateľ pri
uzatváraní predmetnej zmluvy obozretný, čo sa taktiež nestalo.

I zo samotnej výpovede navrhovateľa na pojednávaní pred odvolacím súdom vyplynulo, že i napriek
tomu, že mal navrhovateľ možnosť dať si uvedené vozidlo prehliadnuť v servise, neurobil tak.

Navrhovateľ už v samotnom návrhu na začatie konania uviedol, že predmetné motorové vozidlo malo
pri zaťažení a pri prudšej akcelerácii vibrácie, takže navrhovateľ s ním išiel do autorizovaného servisu
Autonovo, a. s. v Banskej Bystrici. Tam sa zistilo, že vozidlo bolo prevádzkované na neschválený
motorový olej, následkom čoho došlo k nezvratnému poškodeniu ložísk motora a vstrekovača piateho
valca.

Navrhovateľ pred odvolacím súdom na pojednávaní uviedol, že po kúpe vozidla odišiel s ojazdeným
vozidlom do Brezna, tam si ho dal prihlásiť na polícii, vymenil gumy, dal prekontrolovať uzamykanie a
na servisnú prehliadku s vozidlom išiel až dňa 24. 06. 2008. V návrhu na začatie konania však uviedol,
že pri zaťažení a prudšej akcelerácii malo uvedené vozidlo vibrácie a preto s ním išiel navrhovateľ do
autorizovaného servisu Autonovo, a. s. v Banskej Bystrici.

Odvolací súd má za to, že pokiaľ navrhovateľ prešiel (ako sám uvádza) cestu z Bratislavy do Brezna,
muselo dôjsť k záťaži a prudšej akcelerácii, kedy mali nastať vibrácie. Je potom nepochopiteľné, prečo



navrhovateľ dňa 21. 05. 2008, kedy navštívil servis Autoprade, s. r. o., Brezno, dal vymeniť sady zámkov,
zistiť kód imobilizéra, rádia, vymeniť kolesá, zistiť životnosť rozvodu a zriadiť ťažné zariadenie na
uvedené vozidlo, pokiaľ vozidlo nevyhnutne muselo pri tak dlhej ceste preukazovať vady, ktoré uvádza
navrhovateľ vo svojom návrhu (najmä v súvislosti s tým, že uviedol, že až do dňa 23. 06. 2008, t. j. asi
mesiac od kúpy vozidla uvedené vozidlo nepoužíval a teda nemohol zistiť predmetné vibrácie). Tieto
tvrdenia navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako rozporné a nedôveryhodné.

Z týchto dôvodov preto Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že súd prvého stupňa
na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom. Z týchto dôvodov preto
zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, rozhodnutie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. §
220 O.s.p. zmenil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p.
v spojená s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže došlo k zmene napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné
rozhodnúť aj o trovách prvostupňového konania. Odporcovi pred súdom prvého stupňa vznikli trovy
konania na zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 242,- Eur a trovy odvolacieho
konania vo výške 139,- Eur, ktoré predstavujú súdny poplatok za podané odvolanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 23Cb/190/2010

    zmenené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam