Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/337/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210209059 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210209059.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Jany Cisárovej v právnej veci navrhovateľa: N. B.G. H. T. T., G. XX, W. - Y., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokátom v Košiciach, Stropkovská 48, proti odporcovi: J. K. U., H..U.., U. X, X., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.725,50 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. februára 2011 č.k. 21C 126/2010-76, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 725,50 eur so 6,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 760,79 eur od 27.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 787,19 eur od 06.12.2008 do zaplatenia a 10,5% úrokom zo sumy 177,52 od 3.1.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania 2.320,57 eur, tak isto do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca sa prehlásením zo 04.09.2008 zaviazal preplácať navrhovateľovi náklady vynaložené na stráženie jeho nehnuteľnosti na Moyzesovej ul.č. 9 v Košiciach mesačne cca 20.000,- Sk až 23.000,- Sk a že navrhovateľ za túto službu poskytovanú v období od augusta do novembra 2008 prostredníctvom spoločnosti R. Q. U., U.., so sídlom B. XX, W., odporcovi postupne refakturoval v sumách 684,71 eur, 760,79 eur, 787,19 eur a 177,52 eur. Z preukázaného vyvodil, že odporca si bol vedomý, že predmetná nehnuteľnosť je strážená spoločnosťou, zabezpečenou navrhovateľom a že náklady na túto službu bude od neho navrhovateľ žiadať refundovať. Za právne bezvýznamné považoval to, či medzi účastníkmi konania bol alebo nebol právny vzťah, nakoľko bezdôvodné obohatenie nie je viazané na existenciu záväzkového vzťahu a samo osebe je záväzkovým vzťahom. Za právne relevantnú skutočnosť v danej veci považoval len to, že odporca počas troch mesiacov (za stráženie v auguste zaplatil) prijímal od navrhovateľa plnenie v podobe zabezpečenia výkonu strážnej služby, a to stráženia nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Z týchto skutočností vyvodil, že odporca tým získal na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa sume zaplatenej navrhovateľom poskytovateľovi strážnej služby za jej výkon. Mal za to, že odporca vedel o tom, že navrhovateľ mu bez právneho dôvodu poskytuje službu, ktorú sa mu zaviazal uhradiť a neurobil tak, a že sa tým na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 a § 458 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obč. zák. O uplatnených úrokoch z omeškania rozhodol podľa ustanovení § 517 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl.č. 87/1995 Z.z. s odôvodnením, že odporca sa dostal s plnením finančného dlhu do omeškania. Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 2.320,57 eur, prestavujúce zaplatený súdny poplatok 103,50 eur a trovy právneho zastúpenia 2.217,07 eur podľa vyčíslenia právneho zástupcu navrhovateľa. Oproti tomuto vyčísleniu odmenu za právnu pomoc za účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci, priznal len vo výške zníženej podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zároveň navrhovateľovi priznal náhradu za stratu času spojenú s účasťou na pojednávaniach v dňoch 13.10.2010, 01.12.2010 a 02.04.2011 vo výške 863,56 Eur a náhradu cestovných nákladov spojených s cestou na tieto pojednávania vo výške 863,43 Eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti, hoci sa riadne ospravedlnil a požiadal o nový termín pojednávania. V časti náhrady trov konania namietal priznanie náhrady trov konania, keď za účelne vynaložené trovy nepovažoval cestovné právneho zástupcu navrhovateľa na nariadené pojednávania, náhradu za stratu času cestou na pojednávania a aj odmenu za samotnú účasť na pojednávaniach, nakoľko mu oznámil, že sa na pojednávaniach nezúčastní a preto účasť na týchto pojednávaniach považoval za zbytočnú. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou odporcu, že mu bola priznaná aj náhrada trov konania, ktoré neboli účelné. Uviedol, že prvého pojednávania (13.10.2010) sa zúčastnil bez toho, aby bol informovaný, že predvolanie na pojednávanie odporcovi nebolo doručené, druhého pojednávania (01.12.2010) a tretieho pojednávania (04.02.2011) sa tak isto zúčastnil, keďže si na súde telefonicky nedokázal overiť u kompetentných osôb, že sa pojednávanie nebude konať pre neúčasť odporcu, ktorý mu svoju neúčasť oznámil v obidvoch prípadoch len deň pred pojednávaním. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V danej veci odvolací súd vychádzal z dôvodov odvolania uvedených odporcom a zaoberal sa správnosťou postupu súdu prvého stupňa z hľadiska procesných predpisov. Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa odporcu riadne predvolal účastníkov na všetky pojednávania nariadené vo veci (na 13.10.2010, 01.12.2010, 04.02.2011). Pojednávanie nariadené na 13.10.2010 sa nekonalo preto, že odporca si predvolanie v úložnej lehote na pošte nevyzdvihol, pojednávanie nariadené na 01.12.2010 sa nekonalo tak isto pre neprítomnosť odporcu, ktorý ju ospravedlnil tým, že štatutárny zástupca plní iné služobné povinnosti. Na pojednávaní konanom 04.02.2011 súd vec prejednal a aj rozhodol o žalobnom návrhu, hoci na ňom nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil služobnou cestou jeho štatutárneho zástupcu, čo súd prvého stupňa nepovažoval na náležite ospravedlnenie i s prihliadnutím na to, že odporca bol v konaní nečinný. Odvolací súd sa vzhľadom na okolnosti celého konania stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že ospravedlnenie neúčasti odporcu na pojednávaní nariadenom na 04.02.2011 nebolo náležité a že teda nebol dôvod na ďalšie odročenie pojednávania pre neprítomnosť odporcu na tomto pojednávaní. Dôležitým dôvodom, pre ktorý účastník konania môže požiadať o odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. je taká okolnosť (udalosť), ktorá účastníkovi objektívne (nezávislé na jeho vôli) zabránila zúčastniť sa pojednávania, alebo i okolnosť prípadne spôsobená alebo inak zavinená účastníkom, ak ju možno považovať - najmä s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a k pomerom účastníka za dôležitú, a takúto okolnosť odporca nepreukázal. Preskúmavané konanie podľa odvolacieho súdu netrpí odporcom tvrdenou procesnou vadou, pretože bol riadne predvolaný na pojednávanie súdu nariadené na 04.02.2011 a bol dopredu oboznámený s tým, že pokiaľ sa v určenú dobu nedostaví na súd a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami (§ 153b ods. 2 O.s.p.), nebráni jeho neprítomnosť rozhodnutiu vo veci. Súd prvého stupňa teda rešpektoval ústavné právo odporcu zakotvené v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá za prítomnosti účastníka konania a poskytol mu i prislúchajúce poučenie. Dôvod uvedený v ospravedlnení neúčasti odporcu na pojednávaní nemožno považovať za objektívny, ak nebol konkretizovaný. Vo všeobecnosti platí, že štatutárny zástupca spoločnosti si organizuje svoju prácu väčšinou sám, na čo v danej veci mal dostatok priestoru, keďže predvolanie na pojednávanie vo veci si prevzal ešte dňa 21.12.2010. Ak je prekážkou účasti štatutárneho zástupcu služobná cesta, nepostačuje - na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“ - že takúto skutočnosť účastník konania len oznámi súdu, ale je treba, aby súdu oznámil ďalšie údaje o prekážke, ktorá mu bráni účasti na pojednávaní, o tom, kam ide na služobnú cestu, na aký orgán a za akým účelom, kedy sa o tejto potrebe dozvedel, či to bolo ešte pred prevzatím predvolania na pojednávanie a aj to, ako sa snažil kolíziu dvoch jednaní vyriešiť a prečo sa mu to nepodarilo, a napokon aj vysvetlenie, prečo sa ospravedlňuje neskoro (v danej veci len deň pred pojednávaním). Súd totiž musí mať možnosť posúdiť, aká konkrétne okolnosť štatutárnemu zástupcovi bránila zúčastniť sa pojednávania a či ide o okolnosť významnú, ktorá ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní, a v prípade potreby si to i overiť. Len na základe konkrétnych okolnosti totiž môže súd vyvodiť, či sa žiada o odročenie z dôležitého dôvodu. Pri tomto nemožno nebrať do úvahy, že štatutárny zástupca účastníka konania môže účasťou na pojednávaní poveriť i niektorého iného zamestnanca, prípadne advokáta, ak má patričný záujem na riadnom pokračovaní konania, čo je napokon povinnosťou účastníka konania vyplývajúca z ustanovenia § 101 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. V neposlednom rade nemožno prehliadnuť, že v danej veci sa odporca nezúčastnil ani predchádzajúceho pojednávania nariadeného na 01.12.2010 z obdobného dôvodu, pre iné služobné povinnosti štatutárneho zástupcu, ktorý tak isto nijako nekonkretizoval a že súd kvôli tomu pojednávanie o veci odročil. Odvolací súd sa na námietku odporcu zaoberal aj tým, či súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania úspešnému navrhovateľovi neopomenul prihliadať na účelnosť nákladov vynaložených na účasť právneho zástupcu na pojednávania súdu a samotnej odmeny právneho zástupcu za účasť na nariadených pojednávaniach a dospel k záveru, že jeho námietka nie je dôvodná. Odvolací súd k tomuto považuje za potrebne ako prvé zdôrazniť, že neúčasť jedného z účastníkov konania neznamená, že súd nemôže pokračovať v konaní len za účasti jednej sporovej strany a neospravedlnená neúčasť účastníka konania môže mať, za predpokladu, že bol na pojednávanie riadne predvolaný, pre neho nepriaznivý dôsledok, a to i jeho neúspech v spore. Okrem toho, občianskosúdne konanie vedie súd a účastníci sa nemôžu medzi sebou dohodnúť, že sa pojednávania nezúčastnia. Právny zástupca navrhovateľa sa rozhodol správne, ak sa pojednávaní vo veci zúčastňoval i po tom, ako bol odporcom informovaný o tom, že on sa nemieni pojednávaní zúčastniť. Zrejme si bol vedomý, že neúčasť druhej sporovej strany na pojednávaní neospravedlní jeho neprítomnosť na pojednávaní a zrejme aj toho, že za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní mu môže byť uložená súdom i poriadková pokuta (§ 53 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaniach, na ktorých sa odporca nezúčastnil, preskúmal ich výšku a zistil, že aj tú určil správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s jeho § 151 ods. 1, a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si ju neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.