Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/347/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210827 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210210827.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: IURA CONSULTING & MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Vrútocká 12, Bratislava, IČO: 35 797 487, zastúpeného: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Vrútocká 12, Bratislava, IČO: 35 797 487, proti odporcovi: Opera Piešťany s.r.o., so sídlom Trenčianska 56/A, Bratislava, IČO: 44 772 611, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. februára 2012 č.k. 9C/88/2010-44, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal zakázať odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami - pozemkom parc. č. 1181/4 o výmere 24 054 m2 - ostatné plochy nachádzajúcim sa v katastrálnom území Banka, obec BANKA, okres Piešťany zapísanom na liste vlastníctva č. 1565 vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Piešťany a pozemku parc. č. 1181/3 o výmere 18 354 m2 - ostatné plochy nachádzajúcim sa v katastrálnom území Banka, obec BANKA, okres Piešťany zapísanom na liste vlastníctva č. 1627 vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Piešťany, najmä tieto nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom predať, zaťažiť, založiť, scudiť, prenajať, darovať, zameniť, vypožičať alobo vložiť do obchodnej spoločnosti alebo družstva. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej sa domáha neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.2010, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie označením nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Banka, obec BANKA, okres Piešťany. Zmena vlastníka na základe uvedenej kúpnej zmluvy bola v katastri nehnuteľností zapísaná vkladom zo dňa 27.11.2009. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ ďalej domáha, aby mu súd priznal právo uspokojiť svoju pohľadávku voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 13, Bratislava IČO: 36366331 vo výške 200.159,33 Eur s príslušenstvom z výťažku z predaja vyššie označených nehnuteľností. Určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy sa navrhovateľ domáha, pretože sú podľa neho splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Pohľadávka voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o. navrhovateľovi vznikla na základe dohody o novácií v znení jej dodatkov uzatvorenej dňa 28.12.2008 medzi pánom Jozefom Plškom ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi navrhovateľom spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. existuje právny vzťah založený zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2010 nadväzujúcou na dohodu o novácií zo dňa 28.12.2008 uzatvorenou medzi spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. a veriteľom Jozefom Plškom, ktorej predmetom bolo dohodnutie nových podmienok úročenia a splácania poskytnutých požičiek. Z dohody o novácií zároveň vyplynulo, že spoločnosť JP INVEST, s.r.o. bola v čase podpisu dohody vlastníkom nehnuteľnosti - pozemkov parc. č. 1181/13 a 1181/4 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Banka. Z výpisu z katastra nehnuteľností je zrejmé, že na základe V 2325/2009 zo dňa 27.11.2009 boli predmetné nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva odporcu. V zmysle uvedeného konštatoval, že navrhovateľ osvedčil existenciu určitého práva voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o., ktoré by následne mohlo zakladať jeho nárok aj voči odporcovi. Vzhľadom na to, že konanie, v ktorom navrhovateľ uplatňoval voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o. právo na zaplatenie istiny vo výške 200.159,33 eur skončilo bez rozhodnutia vo veci samej, je sporné, či toto právo aj naďalej trvá, resp. či záväzok spoločnosti JP INVEST, s.r.o. na zaplatenie dlžnej istiny neskôr nezanikol. Navrhovateľ taktiež neosvedčil naliehavú potrebu úpravy právnych vzťahov účastníkov konania prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia. Súd mal za to, že nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy alebo na prípadné uspokojenie predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Banka v okrese Piešťany je v danom prípade bezprostredne ohrozené konaním zo strany odporcu. V prvom rade je nutné podotknúť, že nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ označil v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prešli do vlastníctva odporcu ešte predtým než navrhovateľ s veriteľom Jozefom Plškom uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi, spoločnosti JP INVEST, s.r.o. Navrhovateľ teda už v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky mal možnosť zistiť, že jeho dlžník previedol nehnuteľnosti vo svojom majetku na tretiu osobu, a teda, že vymožiteľnosť prípadnej navrhovateľovej pohľadávky by mala byť oslabená. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ nepoukázal na žiadne konkrétne úkony zo strany odporcu, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že odporca sa snaží disponovať majetkom, konkrétne navrhovateľom označenými nehnuteľnosťami, v snahe ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky. Samotná úvaha navrhovateľa, v rámci ktorej poukázal na možné preskupovanie majetku medzi spoločnosťami personálne prepojenými prostredníctvom rodinne spriaznených konateľov a spoločníkov, je len hypotetickým argumentom a ako taká nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy neosvedčuje. Ak z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, že odporca vykonáva faktické alebo právne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je možné ustáliť existenciu reálneho a bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré má byť nariadením predbežného opatrenia odvrátené. Bolo by v rozpore so zákonným účelom predbežného opatrenia, aby súd pred rozhodnutím vo veci samej upravoval pomery účastníkov konania, keď potreba takejto úpravy vzhľadom na správanie účastníkov konania nie je daná. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil reálnosť obavy zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi predbežné opatrenie. Uviedol, že v žalobe o určenie kúpnej zmluvy zo dňa 12.05. 2010, okrem určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy sa domáhal vo veci samej aj vydania nadväzujúceho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o., vo výške 200.159,33 Eur s príslušenstvom, z výťažku predaja vyššie uvedených nehnuteľností. Poukázal na to, že primárnou otázkou konajúceho súdu pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia v tomto prípade by malo byť podľa jeho presvedčenia posúdenie nutnosti ochrany práv navrhovateľa a úprava pomerov medzi účastníkmi súdneho konania tak, aby až do vydania rozhodnutia vo veci samej nebola pozícia navrhovateľa na uspokojenie jeho oprávnených nárokov ohrozená podstatným spôsobom. Uviedol, že uzavretie vyššie uvedenej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. a odporcom, bol účelový krok spoločnosti JP INVEST, s.r.o. a odporcu, s cieľom zásadným spôsobom zmenšiť majetok JP INVEST, s.r.o., a tým definitívne zmariť možnosť žalobcu uspokojiť svoje práva. V prípade dobrého úmyslu pri uzatvorení kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a neexistencií záväzku spoločnosti JP INVEST, s.r.o. voči navrhovateľovi, navrhovateľ by sa nemusel domáhať svojich práv súdnou cestou. Napriek tomu, že vyjadril opakované obavy, a to v Žalobe o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ako aj v Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúce v tom, že jediným majetkom spoločnosti JP INVEST, s. r.o. boli práve vyššie uvádzané nehnuteľnosti, súd neadekvátne spochybňuje jeho tvrdenie o preskupovaní majetku medzi spoločnosťami personálne a majetkovo prepojenými prostredníctvom rodinne spriaznených konateľov a spoločníkov spoločnosti JP INVEST, s.r.o. a odporcom. Mal za to, že z konania odporcu a spoločnosti JP INVEST, s.r.o. jednoznačne vyplýva úmysel prostredníctvom majetkovo a personálne prepojených obchodných spoločností zmariť mu možnosť uspokojiť svoje práva. Podľa jeho názoru takýmto sporným prevodom vlastníckeho práva je dostatočným spôsobom reálne odôvodnená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov pre vydanie rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia. Neodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov videl v dôvodnej obave, že prípadným ďalším prevodom nehnuteľnosti z majetku žalovaného na tretiu osobu až do konca vydania rozhodnutia vo veci samej, by došlo k výraznému zhoršeniu jeho právnej situácie a k oslabeniu možnosti reálne sa domôcť svojich práv. Argument konajúceho súdu o jeho vedomosti o tom, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi ním a Jozefom Plškom už prevedené zo spoločnosti JP INVEST, s.r.o. na odporcu, považuje za absolútne irelevantný argument. Možné oslabenie pozície pri domáhaní sa svojich práv predsa nijako nevylučuje právo sporovej strany v konaní domáhať sa takéhoto určenia svojich práv súdnou cestou. Z tákéhoto stanoviska konajúceho súdu odôvodňuje záver, že okamihom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a Jozefom Plškom, sa mal vzdať svojho práva na uspokojenie svojich nárokov súdnou cestou z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky „mal predsa zistiť, že vymožiteľnosť pohľadávky by mala byť oslabená.“ Nakoľko vo veci samej nebol konajúcim súdom vykonaný doposial žiadny procesný úkon, aj z tohto dôvodu považuje za nevyhnutné upraviť pomery účastníkov nariadením predbežného opatrenia až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Podľa § 76 ods.1 písm.e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a listinných dôkazov založených v spise dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade do spisu nebol založený žiadny relevantný doklad preukazujúci úmysel odporcu nehnuteľnosti scudziť, resp. inak s nimi naložiť. Odvolací súd konštatoval, že navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal konkrétne úkony zo strany odporcu, na základe, ktorých by bolo možné usudzovať, že odporca sa snaží disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, v snahe ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky. Predmetom konania v danej veci je neúčinnosť právneho úkonu. Pre jeho úspešnosť je predpoklad, že dlžník, ktorý právnym úkonom previedol svoj majetok na odporcu, nemá iný zistiteľný majetok. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností, potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivosti osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. V prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok petitu návrhu navrhovateľ tak dostatočne spoľahlivo neosvedčil existenciu základných rozhodujúcich skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana v základnom konaní vo veci samej. Nebol teda osvedčený základný predpoklad nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Taktiež nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by odôvodňovalo nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v priebehu súdneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania spojených s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal zakázať odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami - pozemkom parc. č. 1181/4 o výmere 24 054 m2 - ostatné plochy nachádzajúcim sa v katastrálnom území Banka, obec BANKA, okres Piešťany zapísanom na liste vlastníctva č. 1565 vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Piešťany a pozemku parc. č. 1181/3 o výmere 18 354 m2 - ostatné plochy nachádzajúcim sa v katastrálnom území Banka, obec BANKA, okres Piešťany zapísanom na liste vlastníctva č. 1627 vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Piešťany, najmä tieto nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom predať, zaťažiť, založiť, scudiť, prenajať, darovať, zameniť, vypožičať alobo vložiť do obchodnej spoločnosti alebo družstva. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej sa domáha neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.2010, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie označením nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Banka, obec BANKA, okres Piešťany. Zmena vlastníka na základe uvedenej kúpnej zmluvy bola v katastri nehnuteľností zapísaná vkladom zo dňa 27.11.2009. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ ďalej domáha, aby mu súd priznal právo uspokojiť svoju pohľadávku voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 13, Bratislava IČO: 36366331 vo výške 200.159,33 Eur s príslušenstvom z výťažku z predaja vyššie označených nehnuteľností. Určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy sa navrhovateľ domáha, pretože sú podľa neho splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Pohľadávka voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o. navrhovateľovi vznikla na základe dohody o novácií v znení jej dodatkov uzatvorenej dňa 28.12.2008 medzi pánom Jozefom Plškom ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi navrhovateľom spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. existuje právny vzťah založený zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2010 nadväzujúcou na dohodu o novácií zo dňa 28.12.2008 uzatvorenou medzi spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. a veriteľom Jozefom Plškom, ktorej predmetom bolo dohodnutie nových podmienok úročenia a splácania poskytnutých požičiek. Z dohody o novácií zároveň vyplynulo, že spoločnosť JP INVEST, s.r.o. bola v čase podpisu dohody vlastníkom nehnuteľnosti - pozemkov parc. č. 1181/13 a 1181/4 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Banka. Z výpisu z katastra nehnuteľností je zrejmé, že na základe V 2325/2009 zo dňa 27.11.2009 boli predmetné nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva odporcu. V zmysle uvedeného konštatoval, že navrhovateľ osvedčil existenciu určitého práva voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o., ktoré by následne mohlo zakladať jeho nárok aj voči odporcovi. Vzhľadom na to, že konanie, v ktorom navrhovateľ uplatňoval voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o. právo na zaplatenie istiny vo výške 200.159,33 eur skončilo bez rozhodnutia vo veci samej, je sporné, či toto právo aj naďalej trvá, resp. či záväzok spoločnosti JP INVEST, s.r.o. na zaplatenie dlžnej istiny neskôr nezanikol. Navrhovateľ taktiež neosvedčil naliehavú potrebu úpravy právnych vzťahov účastníkov konania prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia. Súd mal za to, že nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy alebo na prípadné uspokojenie predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Banka v okrese Piešťany je v danom prípade bezprostredne ohrozené konaním zo strany odporcu. V prvom rade je nutné podotknúť, že nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ označil v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prešli do vlastníctva odporcu ešte predtým než navrhovateľ s veriteľom Jozefom Plškom uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi, spoločnosti JP INVEST, s.r.o. Navrhovateľ teda už v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky mal možnosť zistiť, že jeho dlžník previedol nehnuteľnosti vo svojom majetku na tretiu osobu, a teda, že vymožiteľnosť prípadnej navrhovateľovej pohľadávky by mala byť oslabená. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ nepoukázal na žiadne konkrétne úkony zo strany odporcu, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že odporca sa snaží disponovať majetkom, konkrétne navrhovateľom označenými nehnuteľnosťami, v snahe ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky. Samotná úvaha navrhovateľa, v rámci ktorej poukázal na možné preskupovanie majetku medzi spoločnosťami personálne prepojenými prostredníctvom rodinne spriaznených konateľov a spoločníkov, je len hypotetickým argumentom a ako taká nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy neosvedčuje. Ak z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, že odporca vykonáva faktické alebo právne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je možné ustáliť existenciu reálneho a bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré má byť nariadením predbežného opatrenia odvrátené. Bolo by v rozpore so zákonným účelom predbežného opatrenia, aby súd pred rozhodnutím vo veci samej upravoval pomery účastníkov konania, keď potreba takejto úpravy vzhľadom na správanie účastníkov konania nie je daná. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil reálnosť obavy zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi predbežné opatrenie. Uviedol, že v žalobe o určenie kúpnej zmluvy zo dňa 12.05. 2010, okrem určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy sa domáhal vo veci samej aj vydania nadväzujúceho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku voči spoločnosti JP INVEST, s.r.o., vo výške 200.159,33 Eur s príslušenstvom, z výťažku predaja vyššie uvedených nehnuteľností. Poukázal na to, že primárnou otázkou konajúceho súdu pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia v tomto prípade by malo byť podľa jeho presvedčenia posúdenie nutnosti ochrany práv navrhovateľa a úprava pomerov medzi účastníkmi súdneho konania tak, aby až do vydania rozhodnutia vo veci samej nebola pozícia navrhovateľa na uspokojenie jeho oprávnených nárokov ohrozená podstatným spôsobom. Uviedol, že uzavretie vyššie uvedenej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi spoločnosťou JP INVEST, s.r.o. a odporcom, bol účelový krok spoločnosti JP INVEST, s.r.o. a odporcu, s cieľom zásadným spôsobom zmenšiť majetok JP INVEST, s.r.o., a tým definitívne zmariť možnosť žalobcu uspokojiť svoje práva. V prípade dobrého úmyslu pri uzatvorení kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a neexistencií záväzku spoločnosti JP INVEST, s.r.o. voči navrhovateľovi, navrhovateľ by sa nemusel domáhať svojich práv súdnou cestou. Napriek tomu, že vyjadril opakované obavy, a to v Žalobe o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ako aj v Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúce v tom, že jediným majetkom spoločnosti JP INVEST, s. r.o. boli práve vyššie uvádzané nehnuteľnosti, súd neadekvátne spochybňuje jeho tvrdenie o preskupovaní majetku medzi spoločnosťami personálne a majetkovo prepojenými prostredníctvom rodinne spriaznených konateľov a spoločníkov spoločnosti JP INVEST, s.r.o. a odporcom. Mal za to, že z konania odporcu a spoločnosti JP INVEST, s.r.o. jednoznačne vyplýva úmysel prostredníctvom majetkovo a personálne prepojených obchodných spoločností zmariť mu možnosť uspokojiť svoje práva. Podľa jeho názoru takýmto sporným prevodom vlastníckeho práva je dostatočným spôsobom reálne odôvodnená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov pre vydanie rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia. Neodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov videl v dôvodnej obave, že prípadným ďalším prevodom nehnuteľnosti z majetku žalovaného na tretiu osobu až do konca vydania rozhodnutia vo veci samej, by došlo k výraznému zhoršeniu jeho právnej situácie a k oslabeniu možnosti reálne sa domôcť svojich práv. Argument konajúceho súdu o jeho vedomosti o tom, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi ním a Jozefom Plškom už prevedené zo spoločnosti JP INVEST, s.r.o. na odporcu, považuje za absolútne irelevantný argument. Možné oslabenie pozície pri domáhaní sa svojich práv predsa nijako nevylučuje právo sporovej strany v konaní domáhať sa takéhoto určenia svojich práv súdnou cestou. Z tákéhoto stanoviska konajúceho súdu odôvodňuje záver, že okamihom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a Jozefom Plškom, sa mal vzdať svojho práva na uspokojenie svojich nárokov súdnou cestou z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky „mal predsa zistiť, že vymožiteľnosť pohľadávky by mala byť oslabená.“ Nakoľko vo veci samej nebol konajúcim súdom vykonaný doposial žiadny procesný úkon, aj z tohto dôvodu považuje za nevyhnutné upraviť pomery účastníkov nariadením predbežného opatrenia až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Podľa § 76 ods.1 písm.e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a listinných dôkazov založených v spise dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade do spisu nebol založený žiadny relevantný doklad preukazujúci úmysel odporcu nehnuteľnosti scudziť, resp. inak s nimi naložiť. Odvolací súd konštatoval, že navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal konkrétne úkony zo strany odporcu, na základe, ktorých by bolo možné usudzovať, že odporca sa snaží disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, v snahe ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky. Predmetom konania v danej veci je neúčinnosť právneho úkonu. Pre jeho úspešnosť je predpoklad, že dlžník, ktorý právnym úkonom previedol svoj majetok na odporcu, nemá iný zistiteľný majetok. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností, potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivosti osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. V prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok petitu návrhu navrhovateľ tak dostatočne spoľahlivo neosvedčil existenciu základných rozhodujúcich skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana v základnom konaní vo veci samej. Nebol teda osvedčený základný predpoklad nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Taktiež nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by odôvodňovalo nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v priebehu súdneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania spojených s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej. Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.