Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/80/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210212543 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210212543.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q. Č., bytom U. E. XX, C., proti odporcovi: AK Q., K..Q..X.., IČO: XXXXXXXX, so sídlom K. X, C., v konaní o zaplatenie 1.659,69 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58C 200/2010-44 zo dňa 02.12.2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 02.12.2010 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.659,69 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 12.07.2007 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 29.06.2007 uzavrel s odporcom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej predávajúci Š. R., P. R. B. G. R. sa zaviazali uzavrieť v lehote do 20.07.2007 s budúcimi kupujúcimi: Q. Č. a Z. Č., kúpnu zmluvu na byt č. X na X. H. S. v bytovom dome na ulici F. Č.. X N. C., za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 111.199,63 eur (3.350.000,- Sk). Účastníci zmluvy sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny v 2. splátkach s tým, že prvú splátku vo výške 1.659,69 eur kupujúci uhradia k rukám sprostredkovateľa AK Q., K..Q..X.., C. a to v zmysle uzavretej zmluvy o zložení zálohy. Navrhovateľ asi päť dní po uzavretí zmluvy zistil, že v blízkosti obytného domu na ulici F. Č.. X N. C., sa bude na úkor zelene prislúchajúcej k bytovému domu rozširovať vozovka. Nakoľko táto skutočnosť navrhovateľovi nebola oznámená v čase podpisu zmluvy, zaslal odporcovi dňa 09.07.2007 odstúpenie od zmluvy o zložení zálohy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Odporca s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, odstúpenie navrhovateľa od uzatvorenej zmluvy o zložení zálohy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve považoval za neplatné s tým, že časť predmetnej sumy vo výške 1/2 bola postúpená budúcim predávajúcim a zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca tvrdil, že zloženú zálohu, ako časť kúpnej ceny vo výške 1.659,69 eur vrátiť navrhovateľovi nemôže, pretože táto suma ako zmluvná pokuta patrí predávajúcim a realitnej kancelárii, každému v 1/2 a tvrdil, že nie je pravdou skutočnosť, že rozšírenie komunikácie na ulici D. znižuje bonitu a užívateľnosť bytu, ktorý ako predmet budúcej kúpy v zmysle uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve zostáva aj naďalej bez akýchkoľvek faktických a právnych vád. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie a dospel k záveru, že došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa podľa § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1 a § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ako zloženej zálohy podľa zmluvy o zložení zálohy zo dňa 29.06.2007 na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosť, je dôvodný a prijatie zálohy na plnenie podľa zmluvy, ktorá sa ale neuskutočnila je majetkovým prospechom získaným z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto sa stáva bezdôvodným obohatením. Záloha prijatá na plnenie podľa zmluvy, ktorú sa účastníci na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zaviazali uzatvoriť do dňa 20.07.2007 sa v okamihu, kedy je zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy nedôjde stáva bezdôvodným obohatením. Týmto okamihom odpadá právny dôvod, na základe ktorého bola záloha poskytnutá. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pri podpise zmluvy o zložení zálohy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 29.06.2007 navrhovateľ uhradil odporcovi sumu 1.659,69 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 09.07.2007 odstúpil od zmluvy o zložení zálohy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a súčasne požiadal odporcu o vrátenie zloženej zálohy. Súd určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v súlade s ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka na deň, kedy bolo odporcovi zo strany navrhovateľa oznámené, že odstupuje od zmluvy a žiada vrátenie poskytnutej zálohy dňa 11.07.2007, kedy bolo obom stranám zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde a kúpa nehnuteľnosti nebude realizovaná, čím sa záloha na kúpnu cenu nehnuteľnosti stáva bezdôvodným obohatením. Nakoľko posledný deň lehoty a to 11.07.2009 pripadol na sobotu, premlčacia lehota uplynula dňa 13.07.2009 v pondelok. Navrhovateľ podal návrh osobne na súde dňa 02.06.2010, teda jednoznačne a preukázateľne po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty. S poukazom na dôvodne vznesenú námietku premlčania a uplynutie premlčacej lehoty, súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 99,50 eur. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel. V odvolaní poukázal na to, že v návrhu na vydanie platobné rozkazu zo dňa 02.06.2010 namietal neumožnenie odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. 27/2002 sp. zn. 5Cdo 5/200, podľa ktorého dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona, alebo zo zmluvy. Ak účastníci zmluvy o budúcej zmluve dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom, pričom v tomto prípade nebola vec v čase podania premlčaná a to podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Odporca vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre premlčanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa ale návrh netýka. V napadnutom rozsudku nie je posudzovaný pôvodný návrh, ale odôvodnenie námietky odporcu podľa § 451 ods. 1, § 100, § 107 a § 122 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto žiadal odvolaniu vyhovieť. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 17.02.2011, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.659,69 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 12.07.2007 do zaplatenia z dôvodu, že s odporcom dňa 29.06.2007 uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v zmysle ktorej sa budúci predávajúci zaviazali v lehote do 20.07.2007 uzatvoriť s budúcim kupujúcim (navrhovateľom) kúpnu zmluvu na byt č. X na X. H. S. na ulici F. Č.. X N. C., za kúpnu cenu 3.350.000,- Sk. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že kúpna cena bude uhradená v dvoch splátkach tak, že prvá splátka kúpnej ceny v sume 1.659,69 eur bude uhradená budúcim kupujúcim k rukám sprostredkovateľa (odporcu) AK Q., K..Q..X.. C. v zmysle uzavretej zmluvy o zložení zálohy. Navrhovateľ tvrdil, že po uzavretí zmluvy zistil, že v blízkosti obytného domu sa bude rozširovať vozovka a to na úkor zelene prislúchajúcej k domu a pretože táto skutočnosť mu nebola oznámená v čase podpisu zmluvy, odporcovi zaslal odstúpenie od zmluvy o zložení zálohy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 09.07.2007. Odporca s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, neakceptoval dôvod odstúpenia od zmluvy, pričom nepriamo odporca potvrdzuje, že mu neoznámil pre neho podstatné skutočnosti pri uzatvorení zmluvy v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že odstúpením od zmluvy neporušil svoje povinnosti, podľa článku IV zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a preto žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.659,69 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 12.07.2007 do zaplatenia. Z predloženej zmluvy o zložení zálohy zo dňa 29.06.2007 vyplýva, že záujemca, teda navrhovateľ, sa zaviazal v deň podpisu zmluvy zaplatiť sprostredkovateľovi (odporcovi) v hotovosti zálohu, ako prvú splátku budúcej kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti uvedenej v článku III bod 1 zmluvy vo výške 50.000,- Sk a to v hotovosti, ako prejav svojho vážneho a úprimného záujmu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Sprostredkovateľ vyhlásil, že zálohu na budúcu kúpnu cenu v zmysle bodu 1 článku III zmluvy prijal pri podpise zmluvy. V konaní nebolo sporné, že odporca uvedenú sumu prijal. Ďalej zo zmluvy o zložení zálohy zo dňa 29.06.2007 podľa článku IV bod 5 zmluvy vyplýva, že v prípade, že záujemca nesplní svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti uvedenú v článku II tejto zmluvy v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, prijatá záloha sa považuje za zmluvnú pokutu v prospech sprostredkovateľa a budúcich predávajúcich. Podľa článku IV bod 4 tejto zmluvy v prípade, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedené v článku II tejto zmluvy, nedôjde v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve z dôvodov na strane budúcich predávajúcich, alebo sprostredkovateľa, prijatá záloha bude v plnej výške a bezodkladne vrátená záujemcom. V danej veci z predloženej zmluvy o zložení zálohy zo dňa 29.06.2007 vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal v deň podpisu zmluvy zaplatiť sprostredkovateľovi v hotovosti zálohu, ako prvú splátku budúcej kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti uvedenej v článku II zmluvy vo výške 50.000,- Sk v hotovosti a sprostredkovateľ zároveň vyhlásil, že zálohu na budúcu kúpnu cenu prijal pri podpise zmluvy. Uvedená skutočnosť, teda odovzdanie a prijatie prvej splátky vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eur) bola preukázaná. V súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa je potrebné poukázať na ustanovenie článku IV bod 5 zmluvy o zložení zálohy, v súvislosti s tvrdením odporcu v danej veci, že v prípade ak záujemca nesplní svoju povinnosť prijatá záloha sa považuje za zmluvnú pokutu v prospech sprostredkovateľa a budúcich predávajúcich. Zároveň je potrebné vychádzať z článku IV bod 6 a tvrdenia navrhovateľa, že v prípade, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde v dohodnutej lehote z dôvodov na strane budúcich predávajúcich, alebo sprostredkovateľa, prijatá záloha bude v plnej výške a bezodkladne vrátená záujemcovi. Uvedenými ustanoveniami zmluvy o zložení zálohy sa súd prvého stupňa nezaoberal a preto jeho postup nebol správny. Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že odporca nesúhlasil s odstúpením od zmluvy a zároveň mu neoznámil podstatné skutočnosti pri uzatvorení zmluvy mal súd skúmať dôvodnosť tvrdenia navrhovateľa podľa § 49a Občianskeho zákonníka a v súvislosti s tvrdenými skutočnosťami navrhovateľa v podanom návrhu a v priebehu konania a zaoberať sa otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy. Odporca tvrdil, že zmluvu porušil navrhovateľ tým, že nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti a tak prijatá záloha sa považuje za zmluvnú pokutu v prospech sprostredkovateľa a budúcich predávajúcich. Navrhovateľ však tvrdil, že k porušeniu zmluvy došlo zo strany odporcu, ako aj budúcich predávajúcich z dôvodu, že mu neoznámili podstatné skutočnosti a to, že v blízkosti predmetného domu sa bude rozširovať vozovka a to na úkor zelene prislúchajúcej k domu a preto k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane budúcich predávajúcich a sprostredkovateľa a preto prijatá záloha musí byť v plnej výške vrátená navrhovateľovi. Tieto rozporné tvrdenia a skutočnosti súd neskúmal a tak v danej veci rozhodol predčasne. Podľa článku II zmluvy o zložení zálohy zo dňa 29.06.2007, predmetom zmluvy je zaplatenie zálohy na budúcu kúpnu cenu záujemcom sprostredkovateľovi za kúpu nehnuteľnosti. Podmienky uzatvorenia zmluvného vzťahu upravuje zmluva o zložení zálohy a zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.06.2007. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Aby súd mohol rozhodnúť o veci samej musí najskôr zistiť skutkový stav. Tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy a to ako jednotlivo, tak aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota vážnosti a dôležitosti a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenie, ktoré v konaní vyšlo najavo. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr., prečo niektorých z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec, zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporené, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a vážne pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktoré v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvod, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv. O odňatie možnosti konať pred súdom ide vždy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu občianskym súdnym poriadkom. V danej veci súd prvého stupňa neskúmal sporné tvrdenia účastníkov konania a predčasne dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je bezdôvodným obohatením, ktoré je získané odporcom ako majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka a tvrdil, že pre neho podstatné skutočnosti mu pri uzavretí zmluvy odporca neoznámil. V spise na č.l. 24 sa nachádza odstúpenie od zmluvy o zložení zálohy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú zaslal navrhovateľ odporcovi podaním zo dňa 09.07.2007 a z ktorej vyplýva, že dňa 05.07.2007 navrhovateľovi bolo oznámené, že v blízkosti obytného domu sa bude rozširovať stávajúca vozovka a to na úkor zelene prislúchajúcej k domu. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi pracovníkom Miestneho úradu M. dňa 06.07.2007 potvrdená s tým, že od 02.02.2007 prebieha územné konanie vo veci rozšírenia ulice D., čo bolo podľa poskytnutých dokladov včas oznámené dotknutým. Táto skutočnosť do značnej miery znižuje bonitu a užívateľnosť bytu, keďže tento je situovaný na prízemí v tesnej blízkosti budúcej cesty. Pretože navrhovateľovi táto skutočnosť v čase podpisu zmluvy nebola oznámená a jedná sa o vážny zásah do doterajšieho stavu, ktorý nevie ovplyvniť, odstupuje od zmluvy. V spise na č.l. 22 je založené vyjadrenie odporcu zo dňa 12.07.2007 k odstúpeniu navrhovateľa od zmluvy o zložení zálohy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorom odporca tvrdí, že dôvod odstúpenia od zmluvy nie je akceptovateľný, nakoľko nie je pravda, že skutočnosť rozšírenia komunikácie na ulici D. znižuje bonitu a užívateľnosť predmetného bytu, ktorý ostáva aj naďalej bez akýchkoľvek faktických a právnych vád. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť, okrem iného aj slobodne. Náležitosťou vôle je však aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené právne dôsledky. V zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Významným predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu, ktorý musel omyl vyvolať, alebo o ňom musel objektívne vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný, bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný, alebo nepodstatný. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu, alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu. Ako vyplýva z judikatúry súdov, odstúpenie od zmluvy pre omyl podľa ust. § 49a je možné len vtedy, ak ide o omyl, ktorý vyvolal druhý účastník zmluvy, alebo ktorý musel byť tomuto účastníkovi známy a musí ísť o účastníka, ktorý stojí na druhej strane právneho úkonu, než účastník, ktorý sa omylu dovoláva ako dôvodu na odstúpenie od zmluvy. Súd prvého stupňa danú vec právne posúdil podľa § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prijatie zálohy na plnenie podľa zmluvy, ktorá sa ale neuskutočnila, je majetkovým prospechom získaným z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto sa stáva bezdôvodným obohatením. K uvedenému právnemu názoru súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. odstúpením od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto, alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Všeobecná zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy dohodli. Odstúpenie od zmluvy je jedným zo spôsobov zrušenia zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí, ako pri iných prejavoch vôle. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Treba pripomenúť, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej. V prípade ak došlo iba k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, pričom jeho opodstatnenosť je medzi účastníkmi sporná, súd ako predbežnú otázku musí skúmať a riešiť, či došlo k zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol tak, že vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnym predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Keď teda súd prvého stupňa za daného stavu a po zistení, že nárok navrhovateľa je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaný, návrh zamietol, jeho rozhodnutie je predčasné a na základe prijatého záveru, že záloha na plnenie podľa zmluvy, ktorá sa neuskutočnila, je majetkový prospech získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto sa stáva bezdôvodným obohatením, nepostupoval súd správne z hľadiska hmotnoprávneho podľa § 451 Občianskeho zákonníka bez toho, aby vyriešil platnosť odstúpenia od zmluvy a tiež neprihliadol na dohodu zmluvných strán a práva a povinnosti zmluvných strán v zmysle predmetnej zmluvy v súvislosti nesplnením povinnosti a následnou dohodou zmluvných strán, ktorá sa týkala prijatej zálohy rozhodol predčasne a nepostupoval správne z hľadiska hmotného práva a preto je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení veci a vzhľadom k tomu, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Odvolací preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.