Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/211/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210214057 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210214057.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: X. D., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXXX/X, I., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, Súťažná 5, Bratislava, proti odporcom: 1./ U. D., E..XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, I., 2./ A. D., E.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, I., obaja zast. advokátom JUDr. Ivanom Hrebčíkom, P.O.BOX 42, Bratislava 49, 3./ I. M., E.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, I., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na odvolanie odporkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.17C/113/2010-68 zo dňa 10.1. 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. V časti náhrady trov prvostupňového konania z m e ň u je tak, že odporcovia 1./, 2./ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov prvostupňového konania vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 451,27 € k rukám JUDr. Milana Cíbika, advokáta v Bratislave v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi voči odporkyni 3./ náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Odporcovia 1./, 2./ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 66,32€ k rukám JUDr. Milana Cíbika, advokáta v Bratislave v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni 3./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dôvody vydedenia pre vydedenie navrhovateľa jeho otcom nebohým W. D., Y. B. XX.XX.XXXX, v listine o vydedení zo dňa 10.10.2006 nie sú dané. Odporcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 467,77 Euro na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Cíbika, číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že poručiteľ bol otcom navrhovateľa a odporkyne v 3. rade. Ich rodičia sa rozviedli v roku 1974, kedy mal navrhovateľ sedem rokov a poručiteľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Následne nadviazal známosť s odporkyňou v 1. rade, s ktorou dňa 26.2.1974 uzavrel manželstvo. Sám poručiteľ v listine o vydedení konštatoval, že po rozvode manželstva s matkou navrhovateľa sa s ním nekontaktoval. Navrhovateľ cez leto navštevoval poručiteľa na jeho pracovisku. Tieto stretnutia sa uskutočnili iba počas letných prázdnin. K inému kontaktu medzi navrhovateľom a jeho otcom nedochádzalo, otec svojmu synovi neposielal darčeky, prípadne gratulácie pri príležitosti sviatkov syna, osobne syna nenavštevoval. Poručiteľovi sa zo vzťahu s odporkyňou v 1. rade narodila dňa 17.02.1991 dcéra, ktorá nevedela, že má nevlastného brata, s nevlastnými súrodencami ju poručiteľ nikdy nezoznámil. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že poručiteľ si nevybudoval so synom vzťah, po tom, ako odišiel zo spoločnej domácnosti, a preto navrhovateľ nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že ho ako svojho syna nekontaktoval, nestretával sa s ním a nezaujímal sa o neho. Navrhovateľ sa podľa názoru súdu nepričinil na vzniku tohto stavu, tento stav nezavinil ani čiastočne, keď bolo na otcovi, aby si vybudoval so synom prirodzený rodičovský vzťah. Za takýchto okolností nemožno spravodlivo od navrhovateľa požadovať zmenu v jeho postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase medzi ním a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, prípadne citový vzťah, v ktorom by mohol pokračovať, na ktorý by mohol nadviazať, z dôvodu ktorého považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešných odporcov povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi trovy konania. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,50 € a trov právneho zastúpenia advokátom za sedem úkonov právnej služby v celkovej výške 451,27 €. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli odporkyne 1/ a 2/. V dôvodoch svojho odvolania zdôrazňovali skutkové tvrdenia prezentované už v konaní pred súdom prvého stupňa, že po rozvode manželstva sa poručiteľ snažil kontaktovať s maloletými deťmi, avšak snahe predísť zbytočným konfliktom s bývalou manželkou od toho upustil. Po dovŕšení plnoletosti syna mal poručiteľ záujem kontaktovať syna, avšak zistil, že bol dvakrát súdne trestaný a skrýva sa na jeho neznámom mieste. Navrhovateľ sa nepokúsil s poručiteľom v dospelosti skontaktovať. Za najdôležitejšiu skutočnosť potvrdzujúcu, že navrhovateľ nemal nikdy záujem nadviazať osobný alebo akýkoľvek iný kontakt s poručiteľom, považuje fakt, že mohol poručiteľa kontaktovať telefonicky na pevnú linku do bydliska trvalého pobytu, ktoré číslo bolo zverejnené v telefónnom zozname. Navrhovateľ nikdy nemal záujem nadviazať kontakt s poručiteľom, neprejavoval opravdivý záujem o neho od plnoletosti, čo je 24 rokov do poručiteľovej smrti. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote vo výroku o trovách konania napadla odporkyňa 3/, zastávajúc názor, že rovnako ako navrhovateľ aj ona bola vydedená, avšak toto rozhodnutie akceptovala. Nemala záujem byť na strane navrhovateľa. Jediný prospech na výsledku konania mal navrhovateľ. Rozhodnutie súdu považuje v časti o výroku trov konania za rozhodnutie proti dobrým mravom a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokovej časti o náhrade trov konania zmenil tak, že na náhradu trov konania ju nezaviaže s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkýň uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa 3/ zaslala vyjadrenie k odvolaniu odporkýň 1/ a 2/, v ktorom uviedla, že nemá záujem na výsledku sporu, avšak vidí sa jej nemorálne a nespravodlivé, aby platila navrhovateľovi akékoľvek trovy. Je v tej istej pozícii ako navrhovateľ s rozdielom, že akceptovala otcovu vôľu a preto v tomto spore nie je na strane navrhovateľa ani na strane odporkýň 1/, 2/. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkýň 1/ a 2 / proti rozsudku vo veci samej nie je dôvodný a odvolanie odporkyne 3/ voči výroku o trovách konania je dôvodné. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť svojho potomka, ak: a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476a § 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V posudzovanej veci navrhovateľ ako neopomenuteľný dedič bol vylúčený z dedičského konania, samotné dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené a navrhovateľ bol odkázaný na podanie predmetného návrhu, keďže navrhovateľ popiera existenciu dôvodov vydedenia; v prípade úspechu v konaní bude môcť uplatniť svoje dedičské práva, má preto naliehavý právny záujem na uplatnenom návrhu v zmysle § 80 písm. c./ O.s.p. , keďže bez vyriešenia otázky dôvodnosti vydedenia by navrhovateľ svoje dedičské nároky uplatňovať nemohol. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, z ktorého aj správne vyvodil, že vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a otcom, poručiteľom W. D., nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, keďže manželstvo rodičov bolo rozvedené v čase, kedy mal navrhovateľ 7 rokov, od obdobia ktorého sa vôbec nestýkali, pričom skutočnosť, že medzi navrhovateľom a otcom nebol vybudovaný funkčný vzťah rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu navrhovateľovi, keďže tento mohol byť budovaný v prvom rade z iniciatívy rodiča. Nedostatok fyzickej prítomnosti sa otec navrhovateľa nesnažil nahradiť inou formou - telefonickým, či písomným kontaktom, poručiteľ navrhovateľa nevyhľadával, nezaujímal sa o jeho celkový vývoj, zdravotný stav, teda nejavil taký rodičovský záujem, aký by ako otec prejavovať mal. Navrhovateľ ani v detstve, ale ani po dosiahnutí plnoletosti nedostal skutočnú príležitosť na to, aby si mohol so svojím otcom vybudovať bližší citový vzťah, hoci podľa názoru odvolacieho súdu, sa mu nebránil. S ohľadom na nevybudovaný vzťah otec - dieťa, ktorý mal základ v nedostatočnom záujme poručiteľa ako otca, o svojho syna, počas obdobia, kedy bol navrhovateľ maloletý, nemožno od navrhovateľa ani ako plnoletého, spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia, pretože situáciu, že o poručiteľa ako jeho potomok neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere práve samotný poručiteľ svojím nezáujmom o neho, v dôsledku čoho súd prvého stupňa vec aj správne právne posúdil s poukazom na ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák., keď určil, že dôvody na vydedenie nie sú dané, pričom vychádzal vo svojom rozhodnutí z ustálenej súdnej praxe. Výkladom ust. § 469a ods. 1 písm. a/,b/ Obč.zák. sa opakovane zaoberal Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach, napr. vo svojom rozsudku sp. zn. 4Cdo 123/2009 NS SR uviedol, že skutková podstata ust. § 469a ods. 1 písm. a/ Obč.zák. predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka ( spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci ) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Skúmanie týchto predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí byť napr. brané do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť a či potrebná pomoc nebola poručiteľom bezdôvodne odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia potomka. Najvyšší súd SR považoval za správne, zaoberať sa tým, či správanie navrhovateľky ( v konaní sp. zn. 4Cdo 123/2009 ) s prihliadnutím na správanie sa poručiteľa k nej ako k dieťaťu, môže byť považované za odporujúce dobrým mravom. K ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák. uviedol, že o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Podobne Najvyšší súd SR judikoval v právnej veci sp. zn. 1Cdo 173/1996, v súvislosti s aplikáciou ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák., že navrhovateľka nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavila opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že ju ako potomka zavrhol hneď po jej narodení. Navrhovateľka sa svojím konaním nepričinila na vzniku tohto stavu, tento nezavinila ani čiastočne a ako dieťa nemohla objektívne ovplyvniť vzťahy medzi svojimi rodičmi. Za týchto okolností nebolo možné od nej požadovať zmenu v jej postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase medzi ňou a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp. citový vzťah, v ktorom by mohla pokračovať, resp. na ktorý by mohla prípadne nadviazať. Zákonné dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Obč.zák. posudzoval Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 239/2009. Dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust.§ 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák., považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák. totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. V časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Prvostupňový súd správne v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania vo vzťahu k odporcom 1./, 2./, tieto správne vyčíslil ako trovy konania vo výške 16,50 € (súdny poplatok za návrh) a trovy právneho zastúpenia vo výške 451,27 € podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne ale prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. ,vo vzťahu k odporkyni 3./, keď pri rozhodovaní o jej náhrade trov konania bolo namieste aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Vyššie citované ustanovenie § 150 Os.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na predmet konania, majetkové pomery oboch účastníkov (navrhovateľa, odporkyne 3./), okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a postoj odporkyne 3./ počas konania, keď táto bola rovnako vydedená, ale sa rozhodla vôľu poručiteľa akceptovať a preto návrh na začatie konania nepodala a nárok navrhovateľa nespochybňovala a uznávala. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviazal odporcov 1./, 2./ k náhrade trov prvostupňového konania a navrhovateľovi voči odporkyni 3./ náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a preto odvolací súd priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 66,32 €, ktorú zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniam odporcov zo dňa 27.3.2012, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2012 sumu 58,69 €. Celková odmena potom aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 66,32 € (1 x 58,69 € + 1 x 7,63 € režijný paušál). V odvolacom konaní úspešnej odporkyni 3./ náhradu trov konania nepriznal, keď absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.