Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/330/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210214757 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210214757.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO : 36062235, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka č. 5, proti odporcovi: JURKI-HAYTON, s.r.o., Bratislava, Prístavná č. 2, IČO: 31332251, zastúpeného Advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., Bratislava, Mlynské Nivy č. 45, o zaplatenie 521,08 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C 174/2010-65 zo dňa 2. júna 2011 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 521,08 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 08. 10. 2010 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 232,01 €, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (navrhovateľ žiadal priznať úroky vo výške 14,75 % od 17.2.2007) súd návrh zamietol. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že dňa 17. 5. 2006 V. F. po natankovaní LPG do svojho vozidla I. B. XXXBK odišiel k pokladni zaplatiť načerpané hmoty. Po zaplatení nastúpil do svojho motorového vozidla, nevšimol si, že nie je odpojená hadica LPG, ktorú mala odpojiť zodpovedná osoba čerpacej stanice a s vozidlom sa pohol, pričom došlo k poškodeniu hadice a stojana LPF, ktorého vlastníkom bol odporca. Vinník L.. F. bol povinný oznámiť poistnú udalosť do 15 dní v poisťovni, kde má uzatvorenú zákonnú poistku. Z likvidačnej správy číslo ŠU: 23684 vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil vodič V. F.. Dôvodom plnenia bola skutočnosť, že vozidlo nebolo poistené. Odškodnenie predstavuje sumu 604,06 € (18.198,- Sk) a poškodeným subjektom je odporca. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/261/2009-119 prvostupňový súd zistil, že menovaný súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Galanta tak, že žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že V. F. nie je ani len spoluzodpovedný za vznik škody zo dňa 17. 5. 2006. Z Prevádzkového a manipulačného poriadku čerpacej stanice kvapalnej fázy propán-bután Jurki, Prístavná zo dňa 1. 6. 2000 vyplýva, že LPG vydáva obsluhovateľ, ktorý bol riadne poučený a zacvičený pre manipuláciu so zariadením čerpacej stanice. Z výpočtu poistného plnenia zo dňa 5. 2. 2007 súd zistil, že výška škody k výplate predstavuje sumu 521,08 € (15.698,- Sk) a túto sumu navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 16.2.2007. Z pokusu o zmierne vybavenie veci zo dňa 8. 1. 2010 vyplýva, že navrhovateľ odporcu vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 15 dní od doručenie tohto oznámenia. Navrhovateľ doručenie listu odporcovi súdu nepreukázal. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania zotrval na tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania. K veci ďalej uviedol, že pri plnení vychádzal z toho, že škodu zavinil V. F. a z toho dôvodu odporcovi plnil. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave však jednoznačne preukázalo kto za škodu zodpovedá a z tohto dôvodu má za to, že bezdôvodné obohatenie na strane odporcu je dané. Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že navrhovateľ plnil na základe poistnej udalosti z dôvodu, že škodca nebol poistený a odporcovi vznikla škoda. Vznik škody pri prevádzke motorového vozidla je objektívnou skutočnosťou bez ohľadu na zavinenie. Odporca bol poškodeným v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľovi nič nebráni, aby voči odporcovi podal žalobu na náhradu škody v zmysle § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. K bezdôvodnému obohateniu však nedošlo. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázané, že navrhovateľ nebol povinný poskytnúť odporcovi z garančného fondu poistné plnenie, nakoľko za škodu na tankovacom zariadení nezodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ navrhovateľ odporcovi z poistného garančného fondu plnil, urobil tak bez právneho dôvodu a odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil tým, že toto plnenie prijal. Povinnosťou navrhovateľa bolo poistnú udalosť riadne prešetriť a poistné plnenie poskytnúť len v prípade, že mal za preukázané, že je povinný plniť. V tomto prípade je však zrejmé, že i samotný navrhovateľ sa toho času mylne domnieval, že na toto plnenie je povinný, nakoľko mal za to, že za škodu zodpovedá V. F. ako vodič motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a opak bol preukázaný až rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, ktorý s konečnou platnosťou určil, že V. F. (vodič) za škodu nezodpovedá. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ nebol povinný z tejto poistnej udalosti plniť, nakoľko nebol splnený ani jeden z predpokladov na poskytnutie poistného plnenia z garančného fondu, tak ako je uvedené v § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Súd v tomto konaní neriešil otázku, kto je zodpovedný za škodu spôsobenú dňa 17. 5. 2006 na tankovacom zariadení, nakoľko posúdenie tejto otázky by šlo nad rozsah predmetu tohto konania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ zákonnú povinnosť plniť za vzniknutú škodu nemal a teda plnenie ktoré odporcovi poskytol, predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu a ktoré je odporca povinný navrhovateľovi v plnej výške vydať. S poukazom na vyššie uvedené v návrhu navrhovateľa v časti istiny v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 521,08 €. Rozhodnutie v časti úrokov z omeškania prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keď uviedol, že odporca bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi do dnešného dňa nevydal, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Omeškanie odporcu vzniklo najskôr dňom nasledujúcim po doručení platobného rozkazu a návrhu na začatie konania, nakoľko odporca doručenie účinnej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia súdu nepreukázal. Navrhovateľovi preto popri istine patrí aj úrok z omeškania vo výške 9 % z istiny ročne od 8. 10. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti príslušenstva prvostupňový súd nárok navrhovateľa zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 201,01 € a súdneho poplatku vo výške 31,-€. Proti tomuto rozsudku, v časti ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Mal za to, že prvostupňový súd vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, vec nesprávne právne posúdil a z jeho odôvodnenia nie je jednoznačné, na základe akých skutočností a zákonných ustanovení došiel k uvedeným záverom a ktoré skutkové okolnosti považuje za rozhodujúce, preto je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Ak prvostupňový súd vyhovel návrhu z dôvodu, že V. F. (vodič) za škodu nezodpovedá, tak tento názor vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, nakoľko zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku (motorového vozidla), je založená na objektívnom princípe, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla patriaceho V. F.. Prvostupňový súd sa nevysporiadal so subjektom zodpovednosti ani povahou zodpovednosti za spôsobenú škodu a nesprávne sa vysporiadal s podmienkami pre vznik nároku na poskytnutie plnenia z poistného garančného fondu. Prvostupňový súd opiera svoje rozhodnutie o skutočnosť, že V. F. nezodpovedá za škodu spôsobenú na tankovacom zariadení ako osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“). Viaže vznik škody, ako aj zodpovednosti za túto škodu, na osobu vodiča motorového vozidla a jeho zavinenie, ale absolútne prehliada skutočnosť, že uvedená škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a je právne irelevantné, kto viedol motorové vozidlo vrátane jeho zavinenia na spôsobenej škode. Zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou a je založená na objektívnom princípe a podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie, ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Zodpovednosť vodiča má k zodpovednostnému vzťahu prevádzateľa na jednej strane a poškodeného na druhej strane len povahu akcesorickú, t.j. v podobe solidárnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla a vodiča alebo samostatného zodpovednostného vzťahu medzi vodičom a prevádzateľom titulom regresného postihu. Prvostupňový súd na uvedené skutočnosti, na povahu zodpovednosti za škodu neprihliadol a vo svojom odôvodnení opomenul príslušné zákonné ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že zákon č. 381/2001 Z.z. ustanovuje, že povinnosť uzavrieť zmluvu má prevádzkovateľ (osoba ktorá má na základe zákona alebo zmluvy právnu a faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom), pri aplikácii argumantu a contrario, za osobu bez poistenia zodpovednosti je nutné považovať len osobu prevádzateľa motorového vozidla, ktorá bola povinná uzavrieť zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z toho dôvodu pri uplatnení regresného práva podľa § 24 ods. 7 zákona je vždy treba vychádzať z objektívneho princípu náhrady škody, teda z ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia zákona, ktorý ustanovuje, že kancelária má právo na náhradu voči tomu, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti, teda len voči prevádzkovateľovi motorového vozidla, nie vodičovi. Preto ak prvostupňový súd konštatuje, že navrhovateľ mu nebol povinný poskytnúť z poistného garančného fondu poistné plnenie, nakoľko za škodu na tankovacom zariadení nezodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, za ktorú súd označuje v ďalšom texte V. F. ako vodiča motorového vozidla, jeho právny názor je nesprávny a v rozpore s právnou úpravou. V súlade s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. je navrhovateľ, v postavení Slovenskej kancelárie poisťovateľov, vždy povinný plniť, ak nastane skutočnosť predpokladaná zákonom, t.j. ak škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla prevádzateľa, ktorý si nesplnil povinnosť uzavrieť zmluvu o poistenie zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla. V tomto prípade má právo postihu proti tomu, kto zodpovedá podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a za ktorého plnil. Vzhľadom na vyššie uvedené k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nikdy nedošlo a ani nemohlo dôjsť, lebo navrhovateľ nemohol plniť za osobu vodiča, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Navrhovateľ plnil svoju zákonnú povinnosť poskytnúť poistné plnenie za V. F. ako prevádzkovateľa motorového vozidla podliehajúceho osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ktorý nerešpektoval svoju zákonnú povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. V tejto súvislosti odporca za nesprávny považoval aj argument prvostupňového súdu, na ktorom zakladá vyvinenie V. F. zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to že rozhodnutím Krajského súdu v Trnave bolo s konečnou platnosťou určené, že V. F. (vodič) za škodu nezodpovedá a žaloba je z tohto dôvodu zamietnutá. Odporca akcentuje, že uvedenou škodovou udalosťou bola daná osobitná zodpovednosť V. F. za prevádzku motorového vozidla, na ktoré mala byť uzavretá poistná zmluva, bez ohľadu na zavinenie V. F. ako vodiča, ktorý motorové vozidlo uviedol do prevádzky. Zároveň Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil názor, že za škodu zodpovedá odporca. On v tomto konaní nebol účastníkom konania, preto sa nemohol účinne brániť. V tejto súvislosti poukázal na to, že Krajský súd v Trnave jeho zodpovednosť za škodu na tankovacom zariadení nedeklaroval vo výroku rozhodnutia, ale len v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilé vyvolávať právne a záväzné účinky. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ v tom zmysle, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a žiadal odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Predmetom konania v danej veci je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa navrhovateľ domáha od odporcu ako plnenia bez právneho dôvodu, keďže plnil odporcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez toho, aby na takéto plnenie boli splnené podmienky. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 7 prvá veta citovaného zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, že dňa 17. 5. 2006 V. F. po natankovaní LPG do svojho vozidla I. B. XXXBK odišiel k pokladni zaplatiť načerpané hmoty. Po zaplatení nastúpil do svojho motorového vozidla, nevšimol si, že nie je odpojená hadica LPG, ktorú mala odpojiť zodpovedná osoba čerpacej stanice a s vozidlom sa pohol, pričom došlo k poškodeniu hadice a stojana LPF, ktorého vlastníkom bol odporca. Motorové vozidlo nebolo poistené, a z tohto dôvodu navrhovateľ odporcovi poskytol dňa 16.2.2007 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 521,08 € (15.698,- Sk). Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na citované ustanovenia § 451, § 456 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že navrhovateľ nebol povinný z poistnej udalosti plniť, nakoľko nebol splnený ani jeden z predpokladov na poskytnutie poistného plnenia z garančného fondu, tak ako je uvedené v § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., lebo za škodu zodpovedá odporca. Plnenie, ktoré navrhovateľ odporcovi poskytol, predstavuje potom bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu a ktoré je odporca povinný navrhovateľovi v plnej výške vydať a správne zaviazal odporcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd má za to, že správne prvostupňový súd vychádzal z rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 8 C 54/2009-93 zo dňa 21.7.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24 Co 261/2009-119 zo dňa 11.11.2009, keď okresný súd s poukazom na ustanovenia § 427 ods. 1, § 441 Občianskeho zákonníka určil mieru zavinenia medzi škodcu V. F. a poškodeného, t.j. odporcu pomerom 50 % : 50 % a priznal navrhovateľovi len 50 % zo žalovanej sumy 521,08 €. Krajský súd na základe odvolania V. F. zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal za to, že V. F. nie je ani len spoluzodpovedný za vznik škody zo dňa 17. 5. 2006 a to ani v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že v zmysle Prevádzkového a manipulačného poriadku čerpacej stanice kvapalnej fázy propán-bután Jurki, Prístavná zo dňa 1. 6. 2000 došlo k nedodržaniu stanovených podmienok a za škodu v plnom rozsahu zodpovedá odporca. Ak v už skončenom občianskom súdnom konaní (konanie vedené na Okresnom súde v Galante sp. zn. 8C 54/2009) bola právoplatným rozsudkom vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu (t.j. predbežná otázka kto zodpovedá za škodu), ktorú by bolo v rámci tohto konania opätovne riešiť, je súd v konaní o tomto ďalšom nároku viazaný tým, ako bola uvedená otázka vyriešená v právoplatne skončenom občianskom súdnom konaní. Účinky právoplatnosti rozhodnutia - jeho nezmeniteľnosť a záväznosť sa chápu podstatne širšie než pojem ne bis in idem. Význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa neobmedzuje len na rovinu prekážky rei iudicatae (neodstrániteľnej procesnej podmienky konania), t. j. len na neprípustnosť nového prejednania už raz rozhodnutej veci. Právoplatnosť má aj uvedenú pozitívnu stránku spočívajúcu v pôsobení vecnom: význam v dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. To, že nejde o rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania), ešte neznamená, že už raz súdom v predošlom občianskom súdnom konaní s konečnou platnosťou medzi účastníkmi vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší) súd v inom (novom) občianskom súdnom konaní posudzovať inak ako otázku predbežnú. Bráni tomu ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p., ktoré vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. znamená osobitnú procesnú úpravu; z nej vyplýva súdu povinnosť v prípade riešenia predbežnej otázky považovať za záväzné právoplatné súdne rozhodnutie o takejto otázke. Súd má teda povinnosť pri svojom rozhodovaní o (tejto ďalšej) veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka. Zistenie súdu v predošlom občianskom súdnom konaní o práve (resp. právnom vzťahu) právoplatným rozsudkom (výrokom) neprejavuje sa (v prípade nového konania) preto iba negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a rozhodovať (ne bis in idem), t.j. len v skúmaní (danosti) tejto stránky právoplatnosti, ale má aj ďalší aspekt (dopad či zacielenie); je ním prejudicialita spájaná s právoplatným rozsudkom. Prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka je potom taká otázka, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam (uvedené zároveň aj objasňuje použitý výraz „predurčujúca otázka“). Námietka odporcu uvedená v odvolaní, že prvostupňový súd neprihliadol na povahu zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, keď pri uplatnení regresného práva podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je vždy treba vychádzať z objektívneho princípu náhrady škody, je právne irelevantná. Ako už bolo uvedené vyššie Okresný súd v Galante a Krajský súd v Trnave, riešili zodpovednosť V. F. za škodu ako prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka a aj ako vodiča v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a dospeli k záveru, že za škodu zodpovedá odporca a nie V. F.. Odvolací súd v súlade so závermi vyslovenými vo vyššie uvedených rozhodnutiach má za to, že v danom prípade došlo k naplneniu liberačného dôvodu v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Dôvodom liberácie alebo čiastočnej liberácie prevádzkovateľa môže byť aj zavinenie poškodeného. Výlučné zavinenie poškodeného (čo je daný prípad), môže síce viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa, avšak len v tom prípade, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a bola spôsobená výlučným zavinením poškodeného; v takom prípade možno použiť ustanovenie § 441 (Pozri R 80/1970, R 3/1984, s. 31 ods. 2 a 3 a s. 32 ods. 1). Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.