Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/210/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216345 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210216345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: V. Z., bytom Č.. G. Č.. XX, Z., zast. Consilior Iuris, spol. s r.o., Miletičova č. 23, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého č. 2, Bratislava, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 15C 138/2010-120 z 28. marca 2011, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 23.098,25 € s 9 % úrokom z omeškania od 06. 3. 2010 a náhrady trov konania titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV. súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že J. Z. ako darujúca uzavrela dňa 26. 10. 1992 s Q. B. F. W. Y. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava 4 v Bratislave dňa 11. 11. 1992 pod č. RI 714/92. predmetom darovacej zmluvy bol (okrem iných nehnuteľností) aj prevod nehnuteľností v k. ú. E. Z. parc. č. XXXX/X roľa o výmere 2068 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 2068 m2. J.Š. Z. ako darujúca uzavrela so žalobcom ako obdarovaným písomnú darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice napísanej notárkou V.. F. B. dňa 02. 12. 1999, predmetom ktorej bol (okrem ďalších nehnuteľností) aj prevod tých istých nehnuteľností v k. ú. E. Z. parc. č. XXXX/X roľa o výmere 2068 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 2068 m2 v podieli 1/1-ina Okresný úrad Bratislava IV, odbor katastrálny v Bratislave povolil vklad tejto darovacej zmluvy rozhodnutím dňa 25. 01. 2000 pod č. V-10000/99. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 8C/39/02-266 zo dňa 08. 02. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 02. 2008 bolo určené, že Q.O. B. F. W. Y. sú každá v podiele 1/2 k celku spoluvlastníčkami vyššie uvedených nehnuteľností. každá v podieli 1/2 k celku podielovými spoluvlastníčkami týchto nehnuteľností, nebola J. Z. oprávnená tie isté nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 02. 12. 1999 previesť na V. Z. a preto je táto darovacia zmluva pre rozpor so zákonom absolútne neplatným právnym úkonom. V odôvodnení tohto rozsudku súd dospel k záveru, že ak J. Z. darovacou zmluvou zo dňa 26. 10. 1992 previedla na Q. B. F. W. Y. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a dňom 11. 11. 1992 sa stali každá v podieli 1/2 k celku podielovými spoluvlastníčkami týchto nehnuteľností, nebola J. Z. oprávnená tie isté nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 02. 12. 1999 previesť na V. Z. a preto je táto darovacia zmluva pre rozpor so zákonom absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca listom zo dňa 21.1.2010 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Bratislava 4, katastrálneho odboru, ktorý spočíval v povolení vkladu vlastníckeho práva na žalobcu napriek tomu, že v čase právneho úkonu dňa 02. 12. 1999 darkyňa J. Z. už nebola vlastníčkou darovaných nehnuteľností špecifikovaných v žiadosti. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. Z takto zisteného skutkového stavu sd prvého stupňa vyvodil záver, že právoplatné rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu je správny aktom, teda administratívnym rozhodnutím vydaným príslušným orgánom verejnej správy v správnom konaní. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd, rozhodujúci o náhrade škody, záväzné a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, nemôže sám v žiadnom smere preskúmať otázku nezákonnosti. Všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom. Súd prvého stupňa mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV., katastrálneho odboru č. V-10000/99 z 25. 01. 2000 bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Mal za to, že nie je splnená prvá a rozhodujúca podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, čo samo o sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby súd musel skúmať splnenie ďalších podmienok vzniku tejto zodpovednosti. Súd prvého stupňa mal taktiež za to, že názor žalobcu, že rozhodnutia všeobecných súdov v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dostatočne preukazujú zrušenie resp. zmenu nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru o povolení vkladu darovacej zmluvy je mylný, pretože všeobecné súdy v uvedených konaniach nerozhodovali o zrušení alebo zmene cit. rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda nevydali, resp. nevyhlásili rozhodnutia vo veci nezákonnosti správneho aktu, ktoré by boli pre tento súd rozhodujúce o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím záväzné. K uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 uviedol, že závery tohto uznesenia nie sú aplikovateľné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, keďže nejde o obdobnú vec vzťahom na to, že sa v ňom posudzuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a 6 zák. č. 514/2003 Z.z. spôsobnej začatím a vedením trestného stíhania a nie zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vydaným správnym aktom podľa § 4 ods. 1 zákl č. 58/1969 Zb, teda z iných právnych dôvodov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jeho argumentáciu, keď odmietol splnenie predpokladu zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu v dôsledku rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 39/02 - 266 zo dňa 8.2.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 185/06- 324 zo dňa 22.1.2008, nakoľko uvedené rozsudky jednoznačne stanovujú, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru č. V - 10000/99 zo dňa 25.1.2000 bolo jednoznačne nezákonné a zrušené, nakoľko zanikla jeho práva sila a v jeho dôsledku boli Q. B. F. M Y. zapísané ako vlastníčky uvedených nehnuteľností. Predmetné rozsudky sú opreté o zistenie, že nehnuteľnosti boli darovacou zmluvou registrovanou dňa 11.11.1992 pod č. RI 714/92 prevedené na Q.O. B. F. M Y. a preto nebohá nemohla následne tieto nehnuteľnosti previesť a teda vklad - rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru č. V - 10000/99 zo dňa 25.1.2000 musí byť nezákonným rozhodnutím v dôsledku ktorého mu vznikla škoda a bola založená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú týmto nezákonným rozhodnutím. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, ktoré uvádza, že pre správnu interpretáciu ustanovenia základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu v podobe zrušenia alebo zmene právoplatného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom nestačí vychádzať z jeho jazykového znenia, ale je nutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Ďalej uviedol, že názorom súdu prvého stupňa, že je nevyhnutne potrebné, aby bolo rozhodnutie zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť je mu odňaté právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to, že nezákonné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru č. V - 10000/99 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2000 a teda preskúmanie jeho zákonnosti bolo podľa vtedy platného znenia O.s.p. možné iba v lehote dvoch mesiacov, čo nebolo možné a takisto nebolo možné formálne zrušiť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru č. V 10000/99 pre nezákonnosť ani v rámci protestu prokurátora, ako ani v rámci iných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov vrátane opravných prostriedkov patriacich do systému správneho práva, nakoľko sa o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel až po ôsmich rokoch od povolenia vkladu a to až rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 5Co 185/06-234 zo dňa 22.1.2008, t.j. po všetkých lehotách umožňujúcich formálne zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru č. V-10000/99 zo dňa 25.1.2000 pre nezákonnosť. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom na čas vzniku žalobcu tvrdenej škody, bolo potrebné danú vec v zmysle ust. § 27 ods. 2 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2004) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonom posúdiť podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, tak ako to súd prvého stupňa aj správne urobil. Podľa § 1 ods. 1 prvá veta zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len štátny orgán). Podľa § 4 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 - 17 zákona je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhodnutie tak o právach o povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa ust. § 4 zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej časti zák. č. 58/1969 Zb. teda predpokladá odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4 ods. 1 zákona) a tento súd musí vychádza zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp. musí sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 250/2010). Z obsahu spisu vyplýva, že J. Z. darovacou zmluvou z 26.10.1992 darovala Q. B. F. M Y. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. E. Z. parc. č. XXXX/X roľa o výmere 2068 m2, každej do podielového spoluvlastníctva v 1. J. Z. následne tie isté nehnuteľnosti darovacou zmluvou z 2.12.1999 darovala žalobcovi. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu na základe tejto darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím správy katastra z 25.1.2000 pod č. V-10000/99. Tieto parcely boli neskôr geometrickým plánom rozčlenené parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/ X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X o celkovej výmere 4136 m2 (súčet výmer pôvodných parciel č. 1900/1 a 1900/2 je práve 4136 m2). Q. B. F. M Y. sa žalobou na súde domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníčkami každá v 1 týchto parciel. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 8.2.2006 č.k. 8C 39/02-266 ich žalobe vyhovel s odôvodnením, že darovacia zmluva z 2.12.1999 je neplatná pretože jej predmetom boli tie isté nehnuteľnosti, ktoré už predtým darkyňa J.. Z. darovala darovacou zmluvou z 26.10.1992 práve Q.. B. F. M Y.. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalobca listom zo dňa 21.1.2010 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postom Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru, ktorý spočíval v povolení vkladu vlastníckeho práva na žalobcu napriek tomu, že v čase právneho úkonu dňa 2.12.1999 darkyňa J. Z. už nebola vlastníčkou darovaných nehnuteľností špecifikovaných v žiadosti. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa že v konaní nebolo preukázané, že by právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru č. V - 10000/99 z 25.1.2000 bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a teda nie je splnená rozhodujúca podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Taktiež bol správny záver súdu prvého stupňa, že súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy nemôže sám preskúmať otázku jeho nezákonnosti, keď všeobecný súd nie je oprávnený mimo správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zaujal stanovisko, že zastavenie trestného stíhania má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Najvyšší súd SR teda považoval uznesenie o zastavení trestného stíhania za rozhodnutie, ktoré nahrádza rozhodnutie o zrušení nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. V prejednávanej veci však rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 8.2.2006 č.k. 8C 39/02-266 nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by nahrádzalo rozhodnutie o zrušení nezákonného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Vyššie spomenutým rozsudkom totiž Okresný súd Bratislava IV neurčil neplatnosť darovacej zmluvy z 2.12.1999, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu; určenie neplatnosti tejto darovacej zmluvy nebolo predmetom konania. Neplatnosť tejto darovacej zmluvy nebolo predmetom konania. Neplatnosť tejto darovacej zmluvy Okresný súd Bratislava IV konštatoval iba v odôvodnení rozsudku, ktoré však pre žalovaného nie je záväzné (§ 159 ods. 2 veta pred bodkočiarkou O.s.p.). okrem toho, proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nie je prípustný žiadny opravný prostriedok (§ 31 ods. 5 druhá veta zák. č. 162/1995 Z.z.). Nie je preto žiadny podklad pre záver, že aj keď toto rozhodnutie nemožno v správnom konaní zrušiť, môže tu byť rozhodnutie súdu, ktoré možno dať na roveň rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie o povolení vkladu ruší. V súvislosti so skutočnosťou, že žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 21.1.2010 (č.l. 31) uviedol, že sa domáha náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postom, odvolací súd poznamenáva, že predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím katastrálneho úradu z 25.1.2000 č. V - 10000/99. Katastrálny úrad postupoval nesprávne, keď vložil do katastra nehnuteľností vlastnícke právo v prospech žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti darkyňa už predtým darovala iným osobám. Tento nesprávny úradný postup však vyústil do vydania nezákonného rozhodnutia. Preto v zmysle ustálenej judikatúry tu ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, ale nakoľko mu v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.