Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/210/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210217581 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210217581.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. X., O..I.., so sídlom: S. XX, J., IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou TORA Legal, s.r.o., IČO: 36 866 326, Advokátska kancelária so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti odporcovi: I. W., U. Ú. pre W. I.P. V., so sídlom D. XX, D., IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody vo výške 6.815.853,415 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 04.02.2011, č. k. 21C 119/2010-91, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody vo výške 6.815.853,415 eur z dôvodu vzniknutej škody, ktorá navrhovateľovi vznikla neoprávneným vyúčtovaním poplatku a zároveň prvostupňový súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil po právnej stránke ust. § 420, § 488, § 489, § 494 Občianskeho zákonníka a tiež § 1 ods. 1 písm. a), § 2, § 3 ods. 1 písm. a), § 5, § 6 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zák. č. 514/2003 Z. z.“) a po vecnej stránke tým, že súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázanú skutočnosť, že podmienky pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nie sú v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. dané, nakoľko navrhovateľ nesplnil základné predpoklady pre možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím na súde, a to podmienku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a podmienku, že sporné rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj „URSO“) číslo XXXX/XXXX/E zo dňa 04.12.2007 vydané pre regulovaný subjekt - Slovenská E. N. I., O..I.., I. I. K. R. XX/A, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „SEPS“) na obdobie odo dňa 01.01.2008 do 31.12.2008 nebolo zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť a uviedol, že nárok navrhovateľa je potrebné posúdiť jedine podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko je súd prvého stupňa povinný uplatňovať vnútroštátne právo, ktorým je viazaný, pričom rozpor s komunitárnym právom navrhovateľ nenamietal. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a súd mu ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Uviedol, že nespochybňuje platnosť zák. č. 514/2003 Z.z. pre uplatňovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, avšak pre daný prípad ho považuje za neaplikovateľný. V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. URSO je orgánom verejnej moci v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek existencii súkromnoprávneho záväzku medzi navrhovateľom a SEPS, obsah tohto záväzku bol určený rozhodnutím URSO vydaným v správnom konaní, t. j. pri výkone verejnej moci. K rozhodnutiu URSO navrhovateľ uviedol, že je to síce rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, nejedná sa však o rozhodnutie, ktoré bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť. Taktiež uvádza, že navrhovateľa nemožno považovať za osobu oprávnenú na uplatnenie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko navrhovateľ nebol účastníkom správneho konania o vydanie rozhodnutia URSO, s navrhovateľom sa ako s účastníkom takéhoto konania nemalo konať a rozhodnutie URSO bolo vydané v konaní, na ktoré sa vzťahujú predpisy o správnom konaní. Nakoľko navrhovateľ nebol v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. oprávnený uplatniť právo na náhradu škody nezákonným rozhodnutím, nebol navrhovateľ ani oprávnený podať žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku na URSO, a preto pristúpil k podaniu návrhu vo veci samej. K aplikácii komunitárneho práva uviedol, že súdy majú povinnosť rozhodovať nielen na základe platného právneho poriadku Slovenskej republiky, ale aj na základe práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie a v prípade rozporu medzi týmito dvoma právnymi systémami, je potrené uprednostniť komunitárne právo. V závere podaného odvolania navrhovateľ poukázal na súdom prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav, keď súd zamietol navrhovateľov návrh doplniť dokazovanie predvolaním odbornej osoby, ktorá sa mala vyjadriť k otázke čo tvorí jednotlivé zložky poplatku za poskytovanie systémových služieb za vývoz elektriny a to jednak v prípade ak bola elektrina preukázateľne dovezená na územie Slovenskej republiky a následne vyvezená z územia Slovenskej republiky a jednak v prípade, ak bola elektrina vyrobená na území Slovenskej republiky, t. j. nebola preukázateľne dovezená na územie Slovenskej republiky a vyvezená z územia Slovenskej republiky. Súd navyše vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe ktorého nebolo vykonané dostatočné dokazovanie tým, že súd nepripustil vykonať navrhnuté dokazovanie. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhovateľ v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadal, aby odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne podaním zo dňa 09.05.2011 vyjadril odporca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že z dôvodu jeho výkonu štátnej správy v energetike patrí medzi orgány verejnej moci. Tvrdenie navrhovateľa, že rozhodnutie URSO je síce rozhodnutím, ktorým bola spôsobená škoda, nejde však o rozhodnutie, ktoré bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť, považuje odporca za nepreukázané. Odporca nespochybňuje prednosť komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym, avšak navrhovateľ neuviedol okrem svojich domnienok, žiadny právny titul, ktorý by vyhlásil cenové rozhodnutie za rozporné s komunitárnym právom. Uviedol, že žiadny z orgánov Európskej únie nerozhodol o tom, že poplatok za systémové služby za elektrinu, ktorá nebola na územie Slovenskej republiky dovezená, je v rozpore s komunitárnym právom. K návrhu navrhovateľa na vypočutie odbornej osoby uviedol, že jej vypočutie nemôže prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu a vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nehospodárne. Preto odporca navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
Úniové právo priznáva právnickým osobám, a teda aj navrhovateľovi, viaceré práva, ktorých sa môžu domáhať priamo na základe úniového práva (primárne právo, všeobecné zásady úniového práva, medzinárodné dohody uzatvorené Úniou a medzinárodné dohody zaväzujúce Úniu, sekundárne právo, judikatúra Súdneho dvora) a ktoré práva im vnútroštátne právne poriadky vrátane právneho poriadku Slovenskej republiky musia zaručiť. Ako vyplýva z čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, z primárnej povinnosti členského štátu zabezpečiť aplikáciu práva Európskej únie vyplývajú právnickým osobám aj
niektoré sekundárne práva, okrem iného aj právo na náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva.
Zásada zodpovednosti Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie za škody, ktoré vznikli právnickej osobe z titulu porušenia úniového práva vrátane článku 30 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý napáda navrhovateľ, je súčasťou úniového právneho poriadku a preto závery súdu prvého stupňa o nemožnosti aplikácie práva Európskej únie v posudzovanej právnej veci a ako jedinej možnosti posudzovať daný stav podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nie sú správne. Je nevyhnutné poznamenať, že aj skúmanie splnenia podmienok vzniku zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením čl. 30 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti ciel a poplatkov s rovnakým účinkom ako clá prináleží súdu prvého stupňa ako vnútroštátnemu súdu, keď súd prvého stupňa musí skúmať kumulatívne podmienky zodpovednosti za škodu, in concreto: porušená úniová norma priznáva práva pre právnické osoby, resp. zakladá povinnosti pre členský štát, porušenie úniového práva je dostatočne závažné, kauzálny nexus medzi porušením úniového práva členským štátom Európskej únie a škodou spôsobenou právnickým osobám a skutočný vznik škody (napr. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci: Synthon, C - 452/2006).
Odvolací súd sa preto nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh navrhovateľa vo výške 6.815.853,415 eur z dôvodu neuplatnenia si tejto peňažnej čiastky u odporcu žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku a z dôvodu, že sporné rozhodnutie URSO nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, keď súd prvého stupňa nebral do úvahy aj zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením úniového práva. K aplikácii zák. č. 514/2003 Z.z. odvolací sú uvádza, že náhrada škody pri jej spôsobení Slovenskou republikou porušením práva Európskej únie sa riadi primárne právom Európskej únie a len subsidiárne zák. č. 514/2003 Z. z.. Aj keď platný zák. č. 514/2003 Z. z. predpokladá iba jeden spôsob porušenia práva Európskej únie (neskorá alebo nesprávna transpozícia smernice), nepochybne môže škoda právnickej osobe vzniknúť aj inou formou, napríklad ustanovením nášho právneho poriadku nezlučiteľným s právom Európskej únie.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa konať o podanom návrhu navrhovateľa v zmysle vyššie uvedených záverov a zistení odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí o veci rozhodne tiež súd prvého stupňa o náhrade trov konania v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.