Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/206/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210217993 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210217993.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, zast. JUDr. Petr Pečený, advokát, Námestí sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému S. S., nar.: XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamil Líška, Ulica 29. augusta 2, 811 07 Bratislava 811 08 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 265,55 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 56 Er/1380/2010/-10, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2011, č. k. 56Er/1380/2010-10, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 11.10.2011, č. k. 56Er/1380/2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.12.2009, sp. zn. DOB-D 19/2009, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol dňa 18.03.2006, uzavretím Úverovej zmluvy č. 3603107951 (v ďalšom iba zmluvy). Súd zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (v ďalšom Exekučného poriadku), vychádzajúc z § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa vyhodnotil túto zmluvu uzatvorenú dňa 09.11.2004 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a povinným, ako spotrebiteľom ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Podľa Hlavy 13., § 18 Záverečných ustanovení úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., /v ďalšom iba „úverových podmienok“/sa zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto Zmluvy, alebo v súvislosti s ňou, budú riešené jediným rozhodcom. jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Pre rozhodcovské konanie vedené jediným rozhodcom budú záväzné Rozhodcovské pravidlá a Poplatkové pravidlá, obe platné ku dňu začatia rozhodcovského konania. Obe zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné, a že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Ust. § 53 ods. 3 Obč. zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie do spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú § 52 a nasl. Obč. zákonníka a smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Obč. zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd považuje predložený exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto vlastnosti exekučného titulu je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie, a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru Okresný súd Bratislava II dospel k záveru o tom, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom na povinného nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Následne, povinný mal hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodcovského rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Oprávnený sa domnieva, že zo strany Slovenskej republiky došlo k neprávnej transpozícii ustanovenia Smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka. Smernica v skutočnosti nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale skôr konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou formou, v tom ktorom príslušnom štáte. Rozhodcovskú doložku preto nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený dáva do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. Na základe uvedeného oprávnený konštatuje, že napadnuté uznesenie, je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie o zamietnutí poverenia zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky s prísl. a trovy exekúcie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval správne, keď preskúmaval rozhodcovský rozsudok z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba ZoRK) aj čo do jeho materiálnej správnosti. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského súdu podľa § 35 ZoRK je totiž potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 o.s.p.. Ustanovenie § 45 ZoRK je potrebné považovať za zákonné zmocnenie , ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie. Pri preskúmavaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.12.2009, sp. zn. DOB-D 19/2009, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom so zákonom, súd prvého stupňa, že v čl. IX. ods. o) Záverečných ustanovení všeobecných obchodných podmienok k Zmluve zo dňa 18.03.2006 je upravená rozhodcovská doložka, pričom obsah týchto ustanovení nie je dohodnutý individuálne, ale núti klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť jej dojednanie ovplyvniť, takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K výhrade oprávneného, že zmluva bola uzavretá dňa 18.03.2006, a z tohto dôvodu sa právne vzťahy podľa § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka spravujú zákonom č. 513/1991 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov, bez ohľadu na povahu účastníkov, a nie ako si mylne vyložil súd prvého stupňa vychádzajúci z ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov, odvolací súd dospel k záveru, že danú zmluvu je možné subsumovať pod § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy medzi spoločnosťou Home Credit, a.s. a povinným nevyplýva, že by požičiavaná suma bola poskytnutá podnikateľovi pre jeho podnikateľskú činnosť. Súd prvého stupňa preto správne ustálil vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý podlieha režimu upravenému v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a dôvodov odvolania oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.