Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/367/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220291 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210220291.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci navrhovateľky: K. B.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Š., zast. Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, proti odporcovi: U. - P.N. U. V., U..P..D.., F. X, V., zast. JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu a iné, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. mája 2011 č.k. 21C 141/2010-44, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 77,29 Eur, na účet jeho právnej zástupkyne, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nahradenie prejavu vôle odporcu uzatvoriť s navrhovateľkou písomnú nájomnú zmluvu o nájme hrobového miesta č. XXX/XXX, oddelenie J., na U. N. X. V., v znení podľa vzorovej nájomnej zmluvy ako aj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia 98,87 Eur, navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania 86,44 Eur a na účet súdu zaplatiť súdny poplatok 99,50 Eur. Z dokazovania, vykonaného z prednesov účastníkov konania a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k skutkovému záveru, že účastníci konania 22.06.2006 ústne uzavreli dohodu o nájme predmetného hrobového miesta na dobu určitú do 31.10.2016, z ktorej pre ním vyplývajú vzájomné práva a povinnosti a navrhovateľka zaplatila nájomné za celú nájomnú dobu. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľky, že medzi ňou a odporcom nájomný vzťah neexistuje, resp. že podľa zák. č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 470/2005 Z.z.“) a platného prevádzkového poriadku odporcu je ho možné založiť iba písomnou zmluvou. Z ustanovenia § 33 zák.č. 470/2005 Z.z. vyvodil, že nájomný vzťah účastníkov tohto konania, založený dňa 22.06.2006, zostáva zachovaný v podobe v akej bol dojednaný a to až do 31.10.2016 a že na tejto skutočnosti nič nezmenilo neskôr prijaté uznesenie Mestského zastupiteľstva B. o stanovení výšky poplatkov za užívacie právo k hrobovým miestam a Prevádzkový poriadok pohrebísk mesta V.. Návrh, aby súd odporcovi uložil povinnosť uzavrieť s navrhovateľkou novú nájomnú zmluvu na označené hrobové miesto mal za právne nedôvodný, pretože by bol týmto založený duplicitný nájomný vzťah k jednému predmetu nájmu, a tak v tejto časti návrh zamietol. K rozhodnutiu o zamietnutiu návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo odporcovi vzniknúť tým, že si ponechal rozdiel medzi dohodnutým nájomným a neskôr určeným nájomným mestským zastupiteľstvom, ktoré bolo o polovicu nižšie, poukázal na platnú zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a na to, že nájomné pri uzatváraní zmluvy účastníkmi konania bolo dohodnuté podľa vtedy platného cenníka a neskoršia úprava cenníka sa tohto vzťahu nedotkla. Odporca sa podľa súdu prvého stupňa bezdôvodne neobohatil preto, že prijal plnenie dohodnuté účastníkmi nájomnej zmluvy. Námietku premlčania vznesenú odporcom, ktorú posudzoval podľa úpravy v ustanovení § 107 ods. 2 Obč.zák., nepovažoval za dôvodnú. Vychádzal pritom z toho, že navrhovateľka sa o rozdiele medzi nájomným dohodnutým s odporcom a neskoršie určeným nájomným dozvedela až z novinového článku o prípade p. V. 10.10.2008 a návrh podala 13.09.2010, teda v stanovenej subjektívnej dvojročnej lehote. Objektívnu lehotu považoval za zachovanú pretože táto trvá počas celej doby nájmu. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu 86,44 Eur podľa jeho návrhu. Povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za návrh, uloženú navrhovateľke odôvodnil tým, že pôvodne zaplatila len za návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a poplatok za druhý návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu v sume 99,50 Eur, do rozhodnutia súdu vo veci samej zostal neuhradený. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka a žiadala ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej trovy odvolacieho konania 193,29 Eur. Namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasila s jeho záverom, že uložením povinnosti odporcovi uzavrieť s ňou nájomnú zmluvu, by došlo k duplicitnému vzťahu k jednému predmetu nájmu, a ani so záverom, že odporca sa bezdôvodne neobohatil preto, že nájomne si s ním dohodla podľa platného cenníka a jeho neskoršia úprava sa tohto ich zmluvného dojednania nedotkla. K obidvom týmto záverom poukázala na to, že odporca je povinný riadiť sa pri svojej činnosti Prevádzkovým poriadkom pohrebiska a všetkým nájomcom poskytnúť rovnaké podmienky nájmu (§ 3 písm. g/ Poriadku). Zopakovala skutkový stav veci tak ako ho zistil aj súd prvého stupňa a ktorý nebol medzi účastníkmi konania sporný, z ktorého vyvodila, že právo na uzavretie písomnej zmluvy a z nej vyplývajúcich práv a povinnosti jej vzniklo okamihom, keď odporca uzavrel písomnú nájomnú zmluvu s iným nájomcom (p. V.), ktorý bol v rovnakom postavení ako ona (v rovnakom čase uzatvoril nájomnú zmluvu a zaplatil nájomné vo vyššej sadzbe). Vytkla súdu prvého stupňa, že sa v odôvodnení nevyjadril práve k tejto jej argumentácii, ktorá bola základom jej žaloby. Za nesprávne označila aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o jej druhom nároku. Podľa nej napriek tomu, že odporca s ňou neuzavrel písomnú nájomnú zmluvu, je povinný poskytnúť jej rovnaké podmienky nájmu ako ostatným nájomcom, ktoré sú jasne definované vo vzorovej nájomnej zmluve zverejnenej na internetovej stránke odporcu. K tomuto poukázala na čl. VI bod 1 tejto vzorovej zmluvy, podľa ktorého nájomné a ceny za služby spojené s nájmom hrobového miesta za predplatené obdobie sa môžu meniť, ak prenajímateľ pristúpi k zmenám sadzieb v cenníku. Odporca žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania 77,29 Eur. Zopakoval, že s navrhovateľkou sa dohodli na poplatku za užívanie hrobového miesta podľa cenníka prác a služieb platného v období od 01.09.2005 do 31.07.2006, a to 613,- Sk za rok. Zdôraznil, že ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a/ zák.č. 470/2005 Z.z. jednoznačne určuje, že právne vzťahy týkajúce sa užívania hrobového miesta vzniknuté do prijatia tohto zákona zostávajú zachované a že uznesenie U. K. B. U. F. V. účinné od 01.08.2006 predmetné vzťahy nijako neupravuje. K prípadu p. V. uviedol, že v tomto došlo k pochybeniu zamestnanca odporcu, ktorý si neuvedomil, že tu ide o už existujúci nájomný vzťah a uzatvoril s ním ďalšiu nájomnú zmluvu, hoci na to nebol dôvod. Z tohto jediného prípadu nemožno vyvodiť, že on postupuje voči ostatným nájomcom diskriminačne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa s námietkami navrhovateľky proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom. Súd prvého stupňa pri vyvodzovaní právnych záverov v danej veci, ktoré navrhovateľka napadla, podľa odvolacieho súdu správne považoval za podstatné zistenie právnej úpravy vzťahujúcej sa na užívanie predmetného hrobového miesta a správnym bol aj ten jeho záver, že zistený skutkový stav je treba podriadiť pod prechodné ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a/ zák.č. 470/2005 Z.z. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že sa 22.06.2006 dohodli na užívaní predmetného hrobového miesta navrhovateľkou a že prevádzkový poriadok U. N. bol Mestským zastupiteľstvom B. U. F. V. podľa príkazu v § 19 ods. 2 zák.č. 470/2005 Z.z. schválený v zákonom stanovenej lehote 06.07.2006, avšak až po uzavretí dohody účastníkmi konania, že do neho bola, okrem iného, prevzatá aj úprava z ustanovenia § 24 ods. 1 zák.č. 470/2005 Z.z., že právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy a že v tomto poriadku nie je výslovná úprava, či a ako sa tento nový predpis dotýka už existujúcich právnych vzťahov. Rovnako nebolo sporným, že v dobe, keď sa účastníci konania dohodli na užívaní predmetného hrobového miesta navrhovateľkou, činnosť odporcu upravovalo Všeobecne záväzné nariadenie B. U. F. V. č. 1/1997 v znení nariadenia č. 1/2001 o správe a prevádzke cintorínov na území B., že odporca pri prenechávaní hrobového miesta do užívania počas platnosti tohto nariadenia neuzatváral písomné nájomné zmluvy s užívateľmi hrobových miest a že tento vzťah vznikol zaplatením za hrobové miesto, o čom odporca vydal užívateľovi potvrdenie. Za takto zisteného skutkového stavu právny vzťah založený medzi účastníkmi konania dohodou 22.06.2006 bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ zák.č. 470/2005 Z.z., podľa ktorého doterajšie (existujúce) právne vzťahy, týkajúce sa užívania hrobového miesta zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy pohrebníctva za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté a podľa Všeobecne záväzného nariadenia B. U. F. V. č. 1/1997 v znení nariadenia č. 1/2001 o správe a prevádzke cintorínov na území B. U. F. V. platného v rozhodnej dobe (22.06.2006). Súd prvého stupňa musel pri posudzovaní veci vychádzať z týchto prislúchajúcich právnych noriem a keďže nenašiel oporu na to, aby do vzťahu medzi účastníkmi konania založenom ich dohodou 22.06.2006 zasiahol tak, ako to žiadala navrhovateľka, nemohol odporcovi uložiť povinnosť zmeniť tento právny vzťah, resp. nahradiť ho novým a ani jeho obsah. Na tomto závere nič nemení ani ustanovenie § 3 písm. g/ Prevádzkového poriadku pohrebísk, na ktoré vo svojom odvolaní poukazovala navrhovateľka, nakoľko toto sa tiež netýkalo už uzavretých zmlúv, ale ustanovovalo, že odporca má stanoviť rovnaké všeobecné podmienky pre dojednanie nájmu hrobového miesta, avšak len do budúcnosti a nie v prípade už uzavretých zmlúv. Súdu prvého stupňa možno vytknúť len to, že medzi právne normy, ktoré sa na vec vzťahujú nezaradil i zák.č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť 01.1.2011 a ktorý bol platným v čase jeho rozhodovania (25.05.2011). Keďže však aj v tomto zákone, v jeho prechodnom ustanovení, v § 36 ods. 8 je stanovené, že doterajšie právne vzťahy týkajúce sa užívania hrobového miesta zostávajú zachované za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v právnom vzťahu, ak osoba alebo osoby oprávnené z tohto právneho vzťahu sú známe a podmienky užívania hrobového miesta sú splnené, čo je doslovne rovnaká úprava ako bola v § 33 zák.č. 470/2005 Z.z., odvolací sú nepovažoval za také pochybenie, ktorí by spôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku, navyše, ak to ani nebolo v odvolaní namietané. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby advokáta (vyjadrenie k odvolaniu z 16.09.2011), vo výške tarifnej odmeny 57,- Eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.), režijného paušálu 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl.) a DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.), spolu 77,29 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.