Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/176/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220735 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210220735.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: O. A., S. Y. XX, I., proti odporcovi: Slovenská Pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, o zaplatenie 71,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo 16. 2. 2011, č.k. 20C/76/2010-83 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo 16. 2. 2011, č.k. 20C/76/2010-83, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 12,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti čo do zaplatenia sumy 58,- eur návrh zamietol. V časti čo do zaplatenia sumy 1,- euro konanie zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 21. 9. 2010 domáhal od odporcu zaplatenia 20,- eur titulom náhrady škody za nedoručenie poštovej zásielky, 50,- eur titulom náhrady skutočnej škody za stratu 50,- eur bankovky vloženej do nedoručenej zásielky a 1,- eur titulom náhrady škody za zaplatenú sadzbu za doporučenú zásielku. V priebehu konania zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 1,- eur, predstavujúcej náhradu za zaplatenú sadzbu za doporučenú zásielku späť, odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil, a preto súd konanie v tejto časti zastavil. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 23 ods. 1, ods. 2, § 29 ods. 3 písm. d), § 34, § 35 ods. 1, ods. 4 veta prvá, veta druhá, zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách (ďalej len "zákon o poštových službách") a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne, a to čo do zaplatenia sumy 12,- eur, t.j. sumy zodpovedajúcej 20-násobku poštovej sadzby za službu doporučene podľa tarify, ktorá činí 0,60 eur (nie 1,- euro ako sadzby za doporučený list 2. triedy, z ktorej vychádzal pri výpočte náhrady navrhovateľ), nakoľko v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že odporca nedodal doporučenú zásielku navrhovateľa podanú na pošte dňa 20. 10. 2009 pod podacím č. 14778808, čím porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy (§ 23 ods. 1) a navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody v zákonom stanovenej výške [§ 35 ods. 1 písm. a)]. V zostávajúcej časti, t.j. čo do zaplatenia sumy 58,- eur, súd návrh ako nedôvodný zamietol, z toho čo do sumy 50,- eur, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady skutočnej škody, s tým, že navrhovateľ v konaní výšku tejto škody ničím nepreukázal. Nepreukázal, že do listovej zásielky takúto sumu peňazí vložil a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Navyše súd uviedol, že ak by aj mal uvedenú skutočnosť za preukázanú, nebolo by možné ani v tomto prípade navrhovateľovi priznať náhradu skutočnej škody, nakoľko ustanovenia o náhrade škody upravené zákonom o poštových službách sú špeciálnymi vo vzťahu k ustanoveniam upravujúcim náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, a teda pri posudzovaní zodpovednosti a rozsahu náhrady škody treba postupovať podľa zákona o poštových službách. Na daný prípad pritom nedopadá ani jedno z ustanovení § 35 zákona o poštových službách, podľa ktorého by bol odporca povinný poskytnúť navrhovateľovi náhradu skutočnej škody v sume 50,- eur. K tvrdeniam navrhovateľa, že ho odporca neupozornil na skutočnosť, že peniaze sú vylúčené z distribúcie, súd uviedol, že odhliadnuc od toho, že sa jedná o všeobecne známu skutočnosť, toto tvrdenie je vo vzťahu k uplatnenému nároku bez právneho významu, nakoľko uvedené vyplýva jednak priamo zo zákona [§ 29 ods. 3 písm. d)] a navrhovateľ sám uviedol, že bežným spôsobom nebolo možné zistiť, že v obálke sa nachádzajú peniaze, teda odporca, resp. jeho pracovník nemal žiaden dôvod navrhovateľa osobitne upozorniť na povinnosť poistenia zásielky. Taktiež treba uviesť, že na samotnom podacom lístku, ktorý založil navrhovateľ ako dôkaz, je na zadnej strane upozornenie, podľa ktorého "peniaze je potrebné zasielať predovšetkým poštovým poukazom, cenné predmety v liste alebo v balíku, ktoré sú podané so službou Poistenie". Minimálne tu teda mohol navrhovateľ získať informáciu, ako postupovať pri zásielkach s cenným obsahom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., s tým, že v konaní v prevažnej miere úspešnému odporcovi, by patrila pomerná náhrada trov konania, ale nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, že odporca nedodržal viacero ustanovení vlastného zákona - zákona o poštových službách (§ 3 ods. 2 písm. a, § 23 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. e, § 29 ods. 2 písm. c, h, i), ktorý ho zaväzuje informovať občanov o prepravných podmienkach. Z dôvodu absencie realizácie týchto ustanovení zákona bol navrhovateľ uvedený do omylu, pretože nevedel, že pošta v skutočnosti nezodpovedá za doporučené listy a veci do nich vložené. Mal za to, že doporučený list požíva vyšší stupeň ochrany ako obyčajný list, pretože sa doručuje oproti podpisu adresátovi, a teda, že je záruka jeho doručenia, čo sa v tomto prípade nestalo. Navrhovateľ ďalej uviedol, že až po niekoľkých mesiacoch po podaní jeho žaloby sa na poštách objavili informácie dostupné občanovi o poštových podmienkach, v ktorý je aj charakteristika doporučeného listu. Ani v tejto charakteristike však nie je zmienka o tom, že je zakázané vkladať peniaze do doporučeného listu. Ak je odporca podľa § 29 ods. 2 povinný vylúčiť z prepravy takýto list, mal tak urobiť, a nenechať list ukradnúť. Poučenie na zadnej strane podacieho lístka považuje navrhovateľ za informáciu, ktorá vyjadruje variabilitu, teda pripúšťa aj iný spôsob posielania peňazí. Pokiaľ poštový zákon zaručuje, že list sa nestratí, nie je navrhovateľovi jasné, prečo má ešte list pripoisťovať. Navrhovateľ tiež uviedol, že na skutočnosť, že vložil peniaze do obálky, má dvoch svedkov. Poukázal tiež na to, že krádež listovej zásielky je porušením listového tajomstva, súkromia občana a nepovolené zasahovanie do chránených osobných údajov, a preto názor, že toto všetko sa dá odčiniť zaplatením sumy 12,- eur sa mu zdá scestné a ironické. Prehlásil, že nevedel, že peniaze sa v doporučenom liste nesmú posielať a že sa na pošte kradne. Je penzista, internet nemá, a informácie poskytované telefonicky sú pre neho príliš drahé. Vzhľadom na malú výšku sporu nemôže byť v podozrení zo snahy získať majetkový prospech. Čo sa týka náhrady podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona, má navrhovateľ za to, že podľa ust. § 3 zákona za doporučený list zaplatil 1,- euro, čo je poštová sadzba, teda platil sadzbu a nie tarifu, a teda dvadsaťnásobok tejto sadzby je 20,- eur, ktoré má aj dostať. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a odporcovi uložil povinnosť uhradiť mu skutočnú škodu vo výške 50,- eur, škodu vo výške 20,- eur, ako aj súdne trovy. K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomné stanovisko odporca, ktorý v podstate zopakoval svoju obranu v konaní s tým, že ak navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že mu podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) prislúcha náhrada škody vo výške 20,- eur, pri výpočte náhrady škody nesprávne použil poštovú sadzbu uvedenú na podacom lístku, ktorá predstavuje poštovú sadzbu za doporučený list 2. triedy do 50 gramov, a nie poštovú sadzbu za službu doporučene. Podľa tarify platnej v čase podania predmetnej zásielky, bola poštová sadzba za službu doporučene 0,60 eur, a nie 1,- euro. Vzhľadom na uvedené patrí navrhovateľovi podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o poštových službách za nedodanie doporučenej zásielky náhrada škody celkovo vo výške 12,- eur. Ide o paušálnu náhradu škody, ktorej výška je stanovená zákonom o poštových službách, a teda navrhovateľovi neprislúcha v prípade nedodania doporučenej zásielky náhrada škody nad rozsah stanovený týmto zákonom. Uvedené vyplýva aj z ust. § 35 ods. 3 písm. c) zákona o poštových službách, podľa ktorého odosielateľovi nepatrí ušlý zisk, ani iná následná škoda. Nárok na náhradu skutočnej škody navrhovateľovi nepatrí napokon aj z dôvodu, že ustanovenia o náhrade škody zákona o poštových službách sú špeciálnymi vo vzťahu k ustanoveniam upravujúcim náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, a teda pri posudzovaní rozsahu náhrady škody je potrebné postupovať podľa ustanovení zákona o poštových službách. Tvrdenie navrhovateľa, že bol uvedený do omylu, lebo nevedel, že pošta nezodpovedá za doporučené listy a veci do nej vložené, je bez právneho významu, nakoľko zodpovednosť za škodu a rozsah náhrady škody sú upravené priamo v zákone o poštových službách, pričom neznalosť zákona navrhovateľa neospravedlňuje. Bez právneho významu je aj tvrdenie navrhovateľa, že nevedel o tom, že peniaze sú vylúčené z distribúcie, nakoľko táto skutočnosť vyplýva priamo z § 29 ods. 3 písm. d) zákona o poštových službách. Toto zákonné ustanovenie je záväzné tak pre poštový podnik, ako aj pre odosielateľa poštovej zásielky. Rovnako aj na podacom lístku je zverejnené upozornenie, že peniaze je potrebné zaslať predovšetkým poštovým poukazom, cenné predmety v liste alebo v balíku, ktoré sú poistené. Navrhovateľ teda mal informáciu, ako nakladať so zásielkami s cenným obsahom. Napokon poštové podmienky sú podľa zákona o poštových službách súčasťou zmluvy o poskytnutí poštových služieb, nakoľko podľa § 23 ods. 1 zákona o poštových službách sa zmluvou o poskytnutí poštovej služby poštový podnik zaväzuje odosielateľovi, že dodá vybratú poštovú zásielku adresátovi podľa poštových podmienok. K uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí poštovej služby dôjde vybratím poštovej zásielky. Je teda v dispozičnej právomoci odosielateľa predložiť poštovému podniku návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí poštovej služby tým, že si na základe vlastnej vôle určí, o poskytnutie ktorej služby má záujem, pričom na základe ustanovenia zákona o poštových službách si je vedomý, že poštový podnik sa v zmluve o poskytnutí poštovej služby zaväzuje postupovať podľa poštových podmienok. Je teda irelevantné, či sa s nimi navrhovateľ aj oboznámi. Poštové podmienky v ich úplnom znení sú prístupné na požiadanie na každej pošte a sú uverejnené aj na internetovej stránke www.posta.sk, a teda navrhovateľ sa s nimi mohol kedykoľvek oboznámiť. Na základe uvedeného má odporca za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a podané odvolanie navrhovateľa je neopodstatnené, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Odvolacie námietky navrhovateľa nemôžu obstáť, a s ich prevažnou väčšinou sa už dostatočne vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Navrhovateľ až v odvolacom konaní uviedol, že má dvoch svedkov na preukázanie svojho tvrdenia, že do doporučeného listu vložil bankovku v hodnote 50,- eur. Odvolací súd nemohol vrámci odvolacieho konania prihliadať na toto tvrdenie navrhovateľa, nakoľko nebol dôvod na postup podľa ust. § 205a O.s.p. a § 213 ods. 3 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní, ktorým je aj toto konanie, je to navrhovateľ, ktorý má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, a povinnosť vysvetliť prípadné nejasnosti, aby presvedčil súd svojimi argumentmi. Navyše účastníci konania boli súdom prvého stupňa opakovane a riadne poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., avšak žiadne návrhy na doplnenie dokazovania pred vyhlásením rozsudku nemali. Aj prípadné preukázanie skutočnosti o vložení bankovky do listovej zásielky by však bolo pre toto konanie právne irelevantné z dôvodov, ktoré už uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku. Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, lebo návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.