Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210221048 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210221048.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Bratislava, Vajanského nábrežie 3, zastúpený : LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi : M. O., H. R. C. C., Q. XX, zastúpeného opatrovníčkou pre konanie Timeou Mačicovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 89,62 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 20C/159/2011-75 zo dňa 13.02.2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia 89,62 € s príslušenstvom, titulom nákladov spojených s výkonom núteného odtiahnutia osobného motorového vozidla zn. Fiat, G. : C.-, šedej farby dňa 21.01.2008. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Odporcovi podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil v konaní opatrovníčku R. Z., nakoľko sa mu nepodarilo zistiť pobyt odporcu. Dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že Zriaďovacou listinou miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadilo dňom 01.02.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s názvom VEPOS, so sídlom Bratislava, Žilinská ul. č. 1, s predmetom činnosti (okrem iného) výkon správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy (čl. I bod 1). Dňa 23.10.2006 uzavreli VEPOS Bratislava - Staré Mesto, ako príkazca a ASTER, spol. s r.o., ako príkazník Zmluvu o výkone odťahovej služby s územnou pôsobnosťou správcu komunikácii v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na dobu určitú do 31.12.2010. Organizácia VEPOS bola k 31.12.2008 zrušená a všetky jej práva a povinnosti prešli na navrhovateľa. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že pracovník mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy identifikovaný pod č. XXX nariadil odstránenie motorového vozidla zn. Fiat, EČV : C. - XXXOH, šedej farby dňa 21.1.2008 o 15,03 hod. z ulice Grösslingova, v Bratislave, z dôvodu státia v zóne státia, o čom svedčí Protokol o odstránení vozidla podľa zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. V protokole je uvedené, že správca komunikácie v zmysle uzavretej zmluvy poveruje spoločnosť ASTER, spol. s r.o. k uskladneniu, vydaniu vozidla a inkasovaniu vzniknutej pohľadávky v mieste prevzatia vozidla. Podľa Protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu číslo 0801211009, spol. ASTER, odťahovacia služba, dňa 21.1.2008 o 15,03 hod. naložila motorové vozidlo zn. Fiat Punto, EVČ: C. - XXXOH, šedej farby, v Bratislave, na ulici Grösslingova, z dôvodu státia v zóne státia a toto vozidlo odtiahla; dňa 21.1.2008 o 18,00 hod. si auto prevzal odporca. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. o/, § 6 ods. 1, § 40 ods. 1, § 40 ods. 4 písm. a/, § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších prepisov a ustanovením § 3d ods. 3, § 3d ods. 5 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4b ods. 1, ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon); dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, a preto ho zamietol. Súd prvého stupňa zameral pozornosť na bližšie posúdenie Zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 a zistil, že jej účelom bolo poverenie príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu, vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, pričom sa nejednalo len o technickú časť odstraňovania vozidiel. Spoločnosť ASTER konala vo vlastnom mene, na vlastný účet a v praxi vykonávala zároveň aj originálnu právomoc, zavedenú § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. výlučne správcovi cesty, ktorý nedovolene túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt. Podľa súdu prvého stupňa by správca verejnej komunikácie mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Zmluvu o výkone odťahovacej služby uzavretú medzi ASTER, spol. s.r.o. a VEPOS Bratislava - Staré Mesto v častiach čl. 3 ods. 1 a 3, v čl. 4 ods. 8, pokiaľ ide o vyhotovovanie protokolu o odtiahnutí vozidla a v čl. 5 ods. 2 považoval za neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre ich rozpor s ust. § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z. z. Súd prvého stupňa zastal názor, že neplatnosť uvedených častí tohto právneho úkonu má za následok neplatnosť celej predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 41 Obč. zák. Uvedená zmluva je rovnako neplatná aj v čl. 5 ods. 3, pokiaľ ide o dojednanie o postúpení pohľadávok na náhradu nákladov za odtiahnutie vozidla, a to pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ je absolútne neplatná Zmluva o výkone odťahovej služby a správca cesty (v danom prípade VEPOS Bratislava - Staré Mesto) sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo ponechané na ceste, kde bolo státie zakázané, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám vozidlo neodstránil, teda nevznikla mu žiadna pohľadávka (nestal sa veriteľom) a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bolo státie zakázané v zmysle ust. § 40 ods. 4, 5 zák. č. 315/1996 Z. z. sa nestala voči nemu dlžníkom. VEPOS Bratislava - Staré Mesto Bratislava, keďže sa nestal veriteľom, nemohol platne pohľadávku, ktorá mu voči žalovanému nevznikla, postúpiť na ASTER, spol. s.r.o. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem toho uviedol, že dojednanie o postúpení pohľadávok v čl. 5 ods. 3 je absolútne neplatné aj pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ, § 40 zákona o č. 315/1996 Z.z.) a to z dôvodu, že § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne ale verejnoprávne vzťahy. Náklady, ktoré vzniknú správcovi komunikácie odstránením vozidla podľa § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, sú pohľadávky vzniknuté z práva verejného a nie sú pohľadávky z práva súkromného, ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa meniť. Tieto pohľadávky nevznikajú z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného, nemôže sa tak stať na základe dohody uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného. V závere dodal, že návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Podotkol, že z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 č. k. III. ÚS 300/07-30 vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu boli len procesné dôvody, a to neúplné odôvodnenie vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutého v rozsudku krajského súdu. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože si právo na náhradu trov konania neuplatnil a tieto mu ani nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie a prizná mu aj náhradu trov celého konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že náklady odťahu motorového vozidla vymáha ako správca pozemnej komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené a striktný výklad ust. § 40 ZPPK spôsobom, aký uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by aj samotný odťah po stránke technickej bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, potom by bol správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Doslovný výklad ust. § 40 ZPPK súdom prvého stupňa je neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu a v danom prípade, podľa názoru navrhovateľa, vôbec nie je namieste. Obchodná spoločnosť ASTER, spol. s.r.o. nerozhodovala o odťahu motorového vozidla a rovnako navrhovateľovi nevymáhala náklady tohto odťahu, a teda žiadnym spôsobom nezasahovala do práv jednotlivca. V súlade s uvedenou problematikou, ako aj za účelom preukázania oprávnenosti spoločnosti ASTER, spol. s.r.o. na vykonanie technického odťahu vozidla, navrhovateľ poukázal na citáty z odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010, sp. zn. 15Co 393/2010, zo dňa 8.07.2009, sp. zn. 15Co 40/2009 a zo dňa 16.09.2009, sp. zn. 15Co 234/2009, rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2009, sp. zn. 10Co 60/2009. Vo svojom odvolaní poukázal aj na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, v ktorom Ústavný súd konštatuje, že z právnych úkonov zákona č. 315/1996 Z. z. nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol zmluvu o výkone odťahovej služby uzavrieť s podnikateľským subjektom. Navrhovateľ bol toho názoru, že predmetná zmluva o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto zriadenou navrhovateľom a medzi obchodnou spoločnosťou ASTER s.r.o. neodporuje zákonu č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a ani inému právnemu predpisu SR. Nejde o neplatný právny úkon a navrhovateľ je tak v spore aktívne legitimovaný. Ak by navrhovateľ pripustil, že ust. čl. 5 ods. 3 Zmluvy o výkone odťahovej služby je neplatné, neplatnosť tohto ustanovenia by nespôsobovala neplatnosť celej zmluvy, nakoľko túto časť zmluvy možno od obsahu ostatnej zmluvy oddeliť. Zmluva o výkone odťahu ako celok s výnimkou ust. čl. 5 ods. 3 je preto platná. Podľa navrhovateľa z ust. § 40 ZPPK mu právo na úhradu nákladov na odťah motorového vozidla vyplýva priamo. Uvedené ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla. Priamo z tohto ustanovenia potom vyplýva odporcovi povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla navrhovateľovi. Vznik nákladov preukazuje už len samotná skutočnosť, že došlo k odťahu. V súlade s rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných právnych veciach je zrejmé, že náklady odťahu nie je odporca povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti, ktorá vykonala technický odťah motorového vozidla, ale práve navrhovateľovi ako správcovi komunikácie. Skutočnosť, že medzi obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou odťah a navrhovateľom dochádza k úhrade pohľadávok za odťah, nie je predmetom tohto konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Vzhľadom na predmet konania, keď navrhovateľovi bola ako zriaďovateľovi VEPOS Bratislava - Staré Mesto postúpená pohľadávka na základe čl. 5 ods. 3 Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 a to spoločnosťou ASTER, spol. s.r.o. pohľadávka z neuhradeného núteného odťahu vozidla EČV: C.-XXX X., aj odvolací súd skúmal, či spoločnosť ASTER, spol. s r.o. bola oprávnená odstrániť vozidlo s poukazom na ustanovenie § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006. Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, ktorá tvorí súčasť spisového materiálu, VEPOS Bratislava - Staré Mesto, správca pozemných komunikácií, vykonáva na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií III. a IV. triedy. VEPOS Bratislava - Staré Mesto predmetnou zmluvou splnomocnil obchodnú spoločnosť ASTER s.r.o. na výkon odstraňovania a následného premiestnenia motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na cestách, ktoré patria do jeho správy. Túto činnosť vykonáva na základe opatrenia, ktoré nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o úradný postup v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúceho odtiahnutie motorového vozidla. V čl. 5 ods. 3 zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto zároveň postúpil pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.zák. na ASTER s.r.o., ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácií ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci je právne významné, či spoločnosťou ASTER s.r.o. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ( § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách ). Rovnako správne potom dospel k záveru, že ASTER s.r.o. nie je ani obec a ani právnická osoba obcou ( mestom Bratislava ) pre tento účel založená alebo zriadená. Vozidlo odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zmluva „o výkone odťahovacej služby“ zo dňa 23.10.2006 je preto neplatný právny úkon ( § 39 OZ ), lebo správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na obchodnú spoločnosť ASTER s.r.o. ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie ( § 451 OZ ), ktoré sa musí vydať. Navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu sa nemôže voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi. Na tomto závere nič nemení ani postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Ak teda spoločnosť ASTER, spol. s r.o. žiadnu pohľadávku nemala, nemohla túto neexistujúcu pohľadávku ani postúpiť v zmysle § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka na navrhovateľa a jeho návrh je tak voči odporcovi v plnom rozsahu z tohto dôvodu nedôvodný. Dôvod uvedený v odvolaní, v ktorom navrhovateľa odkazuje na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, ktorým ústavný súd rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 486/05-69 z 27.3.2007 porušené bolo a ktorým tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, je právne irelevantný. V danom prípade má odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa za to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu v tejto časti nie je náležite zdôvodnené (už aj tým, že sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona), a tým nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces a tým spôsobom bolo porušené s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo navrhovateľa. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 486/05-69 z 27. marca 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Odvolací súd má za to, že Krajský súd v Bratislave je len v konaní sp. zn. 8 Co 486/05 viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu, aj keď v tretej časti nálezu, v ktorom sa rozsudok krajského súdu ruší, nie je uvedené ustanovenie § 58d ods. 3 zákona o ústavnom súde (Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu) a je otázne čo za právny názor možno označiť. Celkovým nálezom ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008 sú súdy v zmysle § 135 ods.1 O.s.p viazané len v tom rozsahu, že nedostatok odôvodnenia súdnych rozhodnutí je porušením práva na spravodlivý proces poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie ( resp. tieto mu v odvolacom konaní nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.