Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/294/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210222209 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210222209.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci žalobcu: X. V. Q. F. B. H. M. , bytom N. Č.. XXX, proti žalovanému: K. Q., T.: Ú. O., E. B. E. K. Q., L. Č.. X, C., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 4. mája 2011, č.k. 51C 189/2010-61, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 4.5.2011, č.k. 51C 189/2010-61, zamietol žalobu. Žalobou, v znení jej doplnenia, sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 2.678,90 € žalovaným dôvodiac tým, že na základe rozhodnutia zo dňa 31.5.1989 vydaného v dedičskej veci vedenej pod sp.zn. D 486/1989 po poručiteľke G. V. sa stal vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako parcela registra ". č. XXXX, pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie N.. V súčasnosti je nehnuteľnosť vedená pre okres S., X. B. E. Ú. N. N. F. Č.. XXXX B.ko parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 99 m2 a parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 3.728 m2. V januári 2010 chcel predať predmetnú nehnuteľnosť a pri tom zistil, že v katastri nehnuteľností už nie je zapísaný ako jej vlastník. Na základe jeho žiadosti K. E. S. vykonala prešetrenie zápisu a zistila, že v roku 2000 bol realizovaný zápis registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území N. v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V zmysle § 7 ods. 5 tohto zákona je schválený register verejnej listiny, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Predmetné pozemky boli v rámci spracovania registra vyhotoviteľom L., K.. K. Q..X.., C. chybne zapísané na A. Z., vlastníka nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke č. XX. Správne malo byť vlastníctvo zapísané na vlastníka, resp. právneho nástupcu vlastníka, nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. V zmysle pokynov a usmernenia katastrálneho úradu vyznačila správa katastra na predmetné pozemky iný údaj o tom, že správa katastra eviduje listinu spochybňujúcu evidované vlastníctvo. Po smrti A. Z. prešli na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 38D 2126/2005, Dnot 218/2005, predmetné nehnuteľnosti na dediča F. Z., ktorý ich predal A. Q.; vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 10.9.2007 pod č. N.-XXXX/XXXX. Žalobca ďalej dôvodil, že v prípade, ak je nadobúdateľ vlastníckeho práva dobromyseľný, že nehnuteľnosť nadobudol od osoby, ktorá bola dedičom oprávneným, jeho vlastnícke právo k takejto nehnuteľnosti je nespochybniteľné. V tomto prípade ide jednoznačne o prelomenie zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Občiansky zákonník v tomto prípade chráni dobromyseľnosť, teda bona fide nadobúdateľa nehnuteľnosti tým, že poskytuje ochranu takto nadobudnutému vlastníckemu právu (§ 486 Občianskeho zákonníka). Nakoľko sa žalobca z uvedeného dôvodu nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva, požaduje náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalovaného. Výšku náhrady škody vyčíslil tak, že za 1 m2 požaduje sumu 0,70 € (keď za rovnakú cenu predal ostatné pozemky), teda pri výmere 3.827 m2 predstavuje náhrada škody sumu 2.678,90 €. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Žalobca na základe rozhodnutia štátneho notárstva zo dňa 31.5.1989, sp.zn. D 486/1989, sa stal vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako parcela registra "G. Č.. XXXX pre Obec a katastrálne územie N.R. v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. V súčasnosti je predmetná nehnuteľnosť vedená ako parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere XX Z. a parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere X.XXX Z. v liste vlastníctva č. XXXX pre Obec a katastrálne územie N.. Obvodný úrad N. S. na základe rozhodnutia č.j.: XXXX/XXXX/ROEP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2000, schválil register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území N., okres S., spracovaný zhotoviteľom L., K..Q..X.. F. Z. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.6.2005, sp.zn. PK 8D 21/2001, Dnot 18/2002, sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pre Obec a katastrálne územie N. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2 a parcela č. XXXX/X vo výmere X.XXX m2. F. Z. ako predávajúci previedol kúpnou zmluvou zo dňa 8.3.2007 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam označeným ako parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X na kupujúceho A.na Q.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušnou správou katastra dňa 10.9.2007 pod č. N.-XXXX/XXXX. Z oznámenia katastrálneho úradu vyplýva, že predmetné pozemky boli v rámci spracovania registra vyhotoviteľom L., K..Q..X.., chybne zapísané na A. Z., vlastníka z pozemnoknižnej vložky č. XX. Správne malo byť vlastníctvo zapísané na vlastníka, resp. právneho nástupcu vlastníka, z pozemnoknižnej vložky č. XXXX. V súčasnosti je vlastníkom pozemkov podľa platného stavu A. Q. titulom kúpnej zmluvy č. N.-XXXX/XXXX, zapísaný na LV č. XXXX. Súd ďalej dôvodil, že je nepochybné, že žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov vykonávajúcich pôsobnosť na úseku katastra nehnuteľností, ktorý mal spočívať v tom, že na základe objednávky príslušného orgánu došlo k nesprávnej identifikácii pozemkov z pozemnoknižných vložiek a týmto postupom bol žalobca zbavený svojho vlastníckeho práva. Pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nesprávny úradný postup daného orgánu verejnej moci, existencia škody (nemajetkovej ujmy) a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom danej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ani jeden z vyššie uvedených predpokladov v danej veci nie je naplnený. V predmetnom konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok stratu vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a vzhľadom na vzniknutú situáciu a existujúci stav, sa žalobca kedykoľvek môže na príslušnom súde domáhať svojho vlastníckeho práva žalobou na určenie vlastníckeho práva. Až v prípade, ak by bol žalobca v takomto konaní neúspešný, teda definitívne by o predmet svojho vlastníctva prišiel, prichádzala by do úvahy možnosť domáhať sa náhrady škody žalobou, tak ako to urobil žalobca v tomto konaní. Ak by sa pripustil opačný názor, mohlo by v konečnom dôsledku dôjsť k tomu, že na základe rozhodnutia súdu by napokon bol do katastra nehnuteľností žalobca zapísaný ako jediný vlastník predmetných nehnuteľností a súčasne by mu za úbytok rovnakých nehnuteľností bola priznaná náhrada škody, čo je neprijateľné. Až do definitívneho vyriešenia otázky vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam je žaloba na náhradu škody predčasná. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, podľa ktorého v prípade, ak je nadobúdateľ vlastníckeho práva dobromyseľný, že nehnuteľnosť nadobudol od osoby, ktorá bola dedičom oprávneným, jeho vlastnícke právo je nespochybniteľné, a uvedené platí aj v tomto prípade. F. Z. nie je tzv. nepravým dedičom po neb. G. V. v zmysle ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka. Zákon má v ustanovení § 486 Občianskeho zákonníka v prípade nepravého dediča na mysli situáciu, ak nadobúdateľ nadobudol vec od nepravého dediča, pričom táto vec mala pripadnúť po poručiteľovi inému dedičovi. Teda ide o prípad, keď poručiteľovi vec patrila, avšak ju nadobudla iná "neoprávnená" osoba ako dedič poručiteľa. V súčasnosti nie je definitívne vyriešená otázka vlastníctva nehnuteľností, a teda nie je definitívne vyriešené, či z majetku žalobcu tieto nehnuteľnosti ubudli (a teda či mu vznikla skutočná škoda v podobe zmenšenia jeho majetku), pričom žalobca má možnosť domáhať sa ochrany jeho práv žalobou o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na všeobecnom súde a takémuto postupu nebráni ani okolnosť, že v rámci právneho nástupníctva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam došlo aj k ich dedeniu, žaloba bola podaná predčasne. Preto súdu nezostalo nič iné, len žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 27, § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 486 Občianskeho zákonníka. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., pretože mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Začiatok podania korešponduje so žalobou na začatie konania. Zdôraznil, že v tomto prípade nemôže sa domáhať vlastníckeho práva, a preto považuje tvrdenie súdu za nesprávne právne posúdenie veci. Štátnu správu vykonávajú orgány štátnej správy v mene štátu, a preto zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy je štát. Pochybenie orgánu štátnej správy pri jeho činnosti môže mať za následok vydanie rozhodnutia, ktoré je v rozpore so zákonom alebo vadu konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia. Možno rozlišovať dva druhy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy: zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú a/nezákonným rozhodnutím, b/ nesprávnym úradným postupom. V prvom prípade musí ísť o nezákonné rozhodnutie vydané v rozpore s právnym poriadkom, protiprávne rozhodnutie, ktoré je v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, aj iným ako zákon, prípade s medzinárodnou zmluvou či právnym aktom Európskej únie. Pri zodpovednosti štátu na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je odlišná príčina vzniku škody, ktorou nie je nezákonné rozhodnutie, ale nesprávny úradný postup. O nesprávnom úradnom postupe sa hovorí vtedy, ak konkrétny úradný postup má vadu, teda nie je v súlade s upravujúcou právnou úpravou. Ním môže byť aj porušenie orgánu štátnej správy urobiť úkon či vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, nečinnosť pri výkone verejnej správy, zbytočné prieťahy v konaní či iný protiprávny zásad orgánu štátnej správy do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb aj právnických osôb. V tejto súvislosti zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cdo 60/2003, lCdo 129/2008. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že jeho žalobe vyhovie. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. V plnom rozsahu sa pridržiava svojich podaní. Zdôraznil pritom rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 6Cdo 115/2010. Žalobcom namietané pochybenie správy katastra nemožno posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Do úvahy by mohla prichádzať jedine zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, avšak ani v tomto prípade by podmienky zodpovednosti za škodu neboli splnené. Nebolo preukázané zrušenie rozhodnutia katastra zo dňa 11.10.2000, č. XXXX/XXXX/ROEP, ani rozhodnutie zo dňa 10.9.2007, č. N.-XXXX/XXXX; teda neexistuje nezákonné rozhodnutie. Nemožno ani postupovať podľa ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka, keď A. Z. (F. Z.) nebol v postavení neoprávneného dediča. Ďalším podaním zo dňa 22.8.2011 navrhol žalobca prerušiť konanie na odvolacom súde na neurčito z dôvodu snahy vyriešiť vec mimosúdne so žalovaným, resp. s terajším vlastníkom nehnuteľností. Zástupkyňa žalobcu Z.. B. Q. oznámila odvolaciemu súdu listom zo dňa 19.4.2012, že žalobcovi vypovedala plnú moc. Následne na to žalobca podaním zo dňa 20.4.2012 navrhol odvolaciemu súdu prerušiť konanie do času, kým si zvolí nového právneho zástupcu. Doteraz žalobca súdu neoznámil, že si zvolil nového právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnom konaní, neoznámil tiež (vôbec), žeby mu v tom bránili objektívne (vážne, ním neovplyvniteľné) prekážky. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. augusta 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Ako správne uvádza súd prvého stupňa, žaloba je podaná predčasne. Nič nebráni žalobcovi domáhať sa určenia vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam; na vec nemožno vzťahovať ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal dostatok času na to, aby v odvolacom konaní si zvolil zástupcu na zastupovanie, ktoré hodlal urobiť. Odvolaciemu súdu do rozhodnutia neoznámil, že sa tak nestalo z objektívnych dôvodov; rovnako neoznámil, či skutočne sa snažil dohodnúť so žalovaným mimosúdne. Tieto skutočnosti, tiež to, že mal záujem dohodnúť sa s terajším vlastníkom nehnuteľností, neboli zákonným dôvodom na prerušenie odvolacieho konania (§ 211 ods. 2, § 109 O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým žalobca, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.