Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/316/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223646 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210223646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti O.: A., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: F. B., bytom B. X, B., zast. JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou, AK Bratislava, Galvaniho 12, a J. O., bytom A. XXX, zast. JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, AK Bratislava, Ružová dolina 10, o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí a návrhu otca na zmenu úpravu styku s maloletými deťmi, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 14.06.2011, č.k. 28P 384/2010-66, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 14.06.2011, č.k. 28P 384/2010-66 návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého A. O., nar. XX.XX.XXXX a maloletej V. O., nar. XX.XX.XXXX zamietol, ohľadne styku otca s maloletými deťmi schválil dohodu rodičov, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti zamietnutia žiadosti matky o zmenu priezviska maloletých detí odôvodnil ust. § 24 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. a/, § 35, § 36 ods. 1 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že matka nepreukázala dôvody na udelenie súhlasu. Poukázal na to, že otec sa o maloleté deti zaujíma, na ich výživu prispieva, stretáva sa s nimi, resp. chcel by sa stretávať, o čom svedčí aj návrh otca na úpravu styku. Maloleté deti sa síce vyjadrili, že sa chcú volať B., ich vyjadrenie však súd považoval za ovplyvnené celkovou situáciou, v ktorej sa nachádzajú. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a sestrou, pričom vzťah medzi rodičmi nie je dobrý, o čom svedčia aj ich výpovede. Za záujem maloletých detí podľa názoru súdu nemožno považovať len splnenie ich vôle, nakoľko svoju vôľu nemôže maloleté dieťa uplatňovať neobmedzene. Podľa názoru súdu je nevyhnutné si uvedomiť, že otec má nielen rodičovské povinnosti ale aj svoje práva, a jedným z nich je rozhodovať o priezvisku svojho dieťaťa, na ktorom sa rodičia v minulosti pri uzatváraní manželstva slobodne, bez nátlaku dohodli. Rovnako nemožno považovať za záujem odstránenie rôznosti priezvisk v rodine. Vyjadrenia a postoje detí považoval súd za ovplyvnené vzhľadom na viaceré okolnosti. Je málo pravdepodobné, že ani nie X ročné dieťa bude cca X týždne po tom ako sa vydala jeho mama a prijala iné priezvisko vypisovať listy že má priezvisko ako mama, pokiaľ by nemal informácie od dospelých, a to zrejme vyššej intenzity ako je bežné. Dal do pozornosti, že v súčasnej dobe nie je výnimočné, že deti majú iné priezvisko ako niektorý z ich rodičov. Táto situácia nie je pre deti traumatizujúca, pokiaľ ju nezačnú dramatizovať dospelí, a to tým, že nedokážu túto situáciu podať deťom spôsobom ich veku primeraným. Podľa názoru súdu matka mohla tento problém ktorý opisuje ako neprijateľný pre deti riešiť iným spôsobom, napr. ponechať si priezvisko detí a k tomu si pridať priezvisko manžela, čím by vyjadrila spojitosť s deťmi z bývalého manželstva, ako aj zo súčasného manželstva. To, že sa rozviedla s otcom detí, ukončila s ním oficiálne väzby ju ešte neoprávňuje na pretrhnutie týchto oficiálnych väzieb aj u maloletých detí, pre ktoré ostáva ich biologický otec naďalej ich biologickým otcom, jeho status voči deťom sa rozvodom manželstva nezmenil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu na zmenu priezviska pre maloleté deti podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne matka maloletých detí, ktorá v napadnutej časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť v zmysle jej návrhu. Mala za to, že rozhodnutie 11CoP 316/11-92 súdu prvého stupňa je nesprávne, pretože súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa riadne s predloženými dôkazmi, na základe tých dôkazov, ktoré vykonal dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k nesprávnemu posúdeniu pokiaľ ide o zmenu priezviska detí. Poukázala na to, že v konaní dostatočne preukázala opodstatnenosť podaného návrhu na zmenu priezviska detí, a to listinnými dôkazmi, ako sú výkresy, písomky, vyjadrenie učiteľky, psychologické vyjadrenie a úradným záznamom kolízneho opatrovníka. Otec naopak vôbec nepreukázal záujem o deti, od posledného pojednávania sa im až doposiaľ neozval, okrem vyživovacej povinnosti si neplní žiadnu inú povinnosť voči deťom, ani ich nekontaktoval po skončení školského roka, ani na meniny, narodeniny, prejavuje záujem iba cez Vianoce zakúpením darčekov, ktoré si deti nemôžu zobrať, môžu sa s nimi hrať iba keď sú u otca. Podľa jej názoru otec nemá záujem o deti, obe deti k nemu stratili citový vzťah z dôvodu, že sa k nim v minulosti správal hrubo, bil ich, nadával im a v záujme ďalšieho vývoja oboch detí je zmena priezviska veľmi dôležitá, nakoľko môže mať podstatný vplyv na ich ďalší psycho-sociálny vývoj. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník detí a otec detí. Kolízny opatrovník navrhol odvolaniu matky vyhovieť, keď podľa jeho názoru zmena priezviska detí bude na prospech ich ďalšieho zdravého vývoja. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s názorom matky že súd neúplne zistil skutkový stav a nebral do úvahy matkou predložené dôkazy. Súd sa s listinnými dôkazmi ktoré matka predložila riadne oboznámil, vyhodnotil ich však objektívne, keď prijal názor, že deti sú pod vplyvom matky, čo je úplne zrejmé aj zo vzájomnej komunikácie rodičov. Je pravdou, že vzťah maloletých detí k nemu nie je ideálny, ale tento stav je výsledkom dlhodobo nefunkčného vzťahu rodičov a ich neschopnosti riešiť porozvodovú traumu maloletých detí v ich záujme. Podľa jeho názoru zhodného so súdom prvého stupňa matka nepreukázala taký závažný dôvod, ktorý by bol kvalifikovaným právnym podkladom pre udelenie súhlasu súdu na zmenu priezviska maloletých detí. Naviac vyjadril pocit, že ak by dal súhlas so zmenou priezviska, dobrovoľne by sa vzdal detí a stratil s nimi pokrvné puto, ktoré ich spája. Pripustil, že deti miestami si môžu želať, aby mali priezvisko B., ale vyjadril presvedčenie, že je tomu tak len v kritických situáciách, keď deti pociťujú, že aj ich matka a jej ďalšie dieťa sa volajú inak a nechcú sa od nich ničím odlišovať. Maloleté deti vzhľadom na ich nízky vek nemajú schopnosť rozlíšiť závažnosť a negatívny dopad niektorých situácií a nesprávnych rozhodnutí, medzi ktoré by patrila aj zmena priezviska. Uviedol, že k deťom má citový vzťah, udržiavanie intenzívneho a pravidelného kontaktu s nimi je však obtiažne, nakoľko deti sú uzrozumené s konfliktami svojich rodičov, čo sa negatívne odráža na ich vzájomnom zbližovaní. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je nedôvodné. V prvom rade treba uviesť, že zmena priezviska maloletého dieťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa, preto je namieste iba v prípade, ak sú na to závažné dôvody. Pri rozhodovaní je preto potrebné prihliadať na všetky relevantné skutočnosti významné pre posúdenie vzájomného vzťahu rodičov, ako aj vzťahu rodičov a detí za účelom zistenia, či v danej veci existujú tak závažné okolnosti, pre ktoré by zmena priezviska bola na prospech ďalšieho zdravého vývoja detí, a či existujú tak závažné okolnosti aj na strane povinného rodiča, aby bol zmenou priezviska detí obmedzený na svojich rodičovských právach. V danej veci takéto skutočnosti ako na strane detí, tak aj rodičov nezistil ani odvolací súd. Z obsahu spisu vyplýva, že jediným dôvodom pre ktorý matka podala predmetný návrh je prianie detí. Prianie detí v tomto smere tak ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia bolo potrebné usmerniť matkou už v počiatočnom štádiu nepripustením, aby si maloletý Kristián ešte pred rozvodom manželstva - koncom roka XXXX, keď manželstvo rodičov maloletých detí bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX podpisoval zošity priezviskom B. a následným ponechaním detí vo viere, že po uzatvorení nového manželstva budú môcť mať priezvisko jej manžela. Keďže ide už o školopovinné deti, ktoré sú rozumovo vyspelé, minimálne z opatrnosti s poukazom na možný negatívny výsledok sporu, a tým aj možný negatívny dopad na psychiku detí mala matka deťom vysvetliť situáciu tak, aby deti neboli sklamané. Na zmenu priezviska detí 11CoP 316/11-93 nemá vplyv ani dobrý vzťah detí k manželovi matky. Budovanie vzťahu manžela matky k deťom je určite v záujme ich novej rodiny, kvalitu ich vzťahu však nemôže ovplyvniť to, či deti budú mať priezvisko O. alebo B.. Naviac návrh podaný po piatich mesiacoch po uzavretí manželstva odvolací súd považoval za predčasný. Pokiaľ ide o rodičov detí, títo po rozvode manželstva si založili nové rodiny, matka vo fungujúcom manželstve, otec v partnerskom vzťahu, je však potrebné aby si rodičia uvedomili, že ich vzťahy manželské skončili rozvodom, ich vzťahy rodičovské však pretrvávajú vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi v ich komunikácii po rozvode manželstva sú značne narušené, tieto rodičia prenášajú aj do vzťahov s deťmi, avšak napriek tvrdeniu matky, ktorá aj v súčasnej dobe poukazuje na nevhodné správanie sa otca detí k nej, rovnako aj k deťom ešte z čias ich spolužitia, z obsahu spisu v danej veci nevyplývajú na strane otca také skutočnosti, ktoré by ho vykresľovali tak negatívne v jeho úlohe otca, pre ktoré by bolo možné pristúpiť k vyhoveniu návrhu matky na zmenu priezviska maloletých detí. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého v jeho napadnutom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.