Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/74/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210225455 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210225455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Blanka Podmajerská, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. X., Q. V. T. rodiny, B., V. X/ A, matka: V. A., trvale bytom v B., A. X a otec: T. B., trvale bytom v B., O. X, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P 416/2010-35 zo dňa 12.07.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 12.07.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 16.11.2010, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a zročné výživné za obdobie od 16.11.2010 do 30.06.2011 vo výške 501,- eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným od júla 2011 pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zároveň súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P 99/2008 zo dňa 17.07.2008. Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 300,- eur mesačne od podania návrhu, teda od 16.11.2010 z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane rodičov a tiež na strane maloletého. O vyživovacej povinnosti rozhodoval súd naposledy dňa 17.07.2008 schválením rodičovskej dohody, ktorou sa znížila vyživovacia povinnosť otca zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 1.000,- Sk mesačne, na základe podaného návrhu otca zo zdravotných dôvodov a vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť v sume 2.000,- Sk mesačne bola určená rozsudkom súdu zo dňa 07.05.2005. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletý navštevoval materskú školu a matka nemala inú vyživovaciu povinnosť, otec mal ďalšiu povinnosť k maloletému K. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matka poberala rodičovský príspevok a žila s otcom v spoločnej domácnosti. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem 16.000,- Sk až 17.000,- Sk. Otec bol nezamestnaný, naposledy bol zamestnaný v roku 2006, nebol evidovaný na úrade práce, býval v byte rodičov, ktorí uhrádzali náklady. V súčasnosti navštevuje maloletý tretí ročník základnej školy, za školský klub matka mesačne uhrádza 13,90 eur, maloletý je astmatik, pravidelne užíva lieky, za ktoré matka dopláca 7,- eur. Matka je slobodná nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a býva v dvojizbovom prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne 409,- eur, býva v spoločnej domácnosti s priateľom. S výdavkami jej pomáha matka, ktorá je zamestnaná a má príjem 407,47 eur netto mesačne. Matka poberá prídavok na dieťa vo výške 22,- eur mesačne, otec sa s maloletým nestretáva, na jeho výživu prispieva 33,20 eur mesačne, darčeky mu nekupuje, ani sa s ním nekontaktuje. Otec súhlasil s výživným vo výške 60,- až 70,- eur mesačne, vzhľadom k tomu, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi a svojej partnerke, ktorá je dva roky nezamestnaná, predtým bola na rodičovskej dovolenke. Otec je nezamestnaný, má príjem z brigád vo výške 40,- eur mesačne, býva v trojizbovom byte, náklady na bývanie hradia jeho rodičia a je to byt rodičov, ktorí mu tiež aj finančne pomáhajú, ako aj rodičia jeho partnerky. Otec maloletého si nevedel spomenúť, kedy naposledy pracoval a vyjadril sa, že si to musí pozrieť, má stredoškolské vzdelanie - odbor elektrotechnika, ale v tom odbore nikdy nepracoval. Za mobilný telefón mesačne uhrádza 20,- až 30,- eur, to mu uhrádzajú rodičia, ktorí mu požičiavajú aj motorové vozidlo a matka mu dáva stravné lístky, ktoré dostáva v práci a pracuje ako učiteľka a jeho otec pracuje v stavebníctve. Cez víkendy chodievajú k rodičom, kde sa aj stravujú. Na základe porovnania pomerov na strane rodičov a maloletého dieťaťa súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, vzhľadom k tomu, že došlo k zmene na strane maloletého tým, že začal navštevovať základnú školu, u matky došlo k zníženiu príjmu. K zmene pomerov došlo tiež na strane otca maloletého tým, že jeho partnerke skončila rodičovská dovolenka a má možnosť sa zamestnať. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že otec sa svojej vyživovacej povinnosti k maloletému nemôže zbaviť z dôvodu, že je nezamestnaný a nemôže nechávať vyživovaciu povinnosť len na matku. Otec je tiež povinný prispievať na výživu maloletého a to nie podľa jeho príjmu, ale podľa schopností a možností, pričom je dlhodobo nezamestnaný viac ako päť rokov a v Bratislavskom kraji je dostatok pracovných možností a preto podľa názoru súdu ide na strane otca maloletého o dobrovoľné rozhodnutie, že nebude zamestnaný a nebude tak dosahovať príjem, z ktorého by mohol platiť výživné na maloletého. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca získať príjem, z ktorého by hradil výživné v sume určenej súdom. Otec maloletého takmer tri roky uhrádzal výživné na dolnej hranici blížiacej sa k minimálnemu výživnému, z čoho vyplýva, že výživu maloletého zabezpečuje hlavne matka zo svojich prostriedkov a výživné bolo určené naposledy pred šiestimi rokmi, kedy mal maloletý štyri roky a preto sú splnené podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Zročné výživné súd vyčíslil za obdobie od 16.11.2010 do 30.06.2011 za 7 mesiacov a 15 dní vo výške 501,- eur, ktorú súd podľa § 160 O.s.p. otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na 100,- eur mesačne od 16.11.2010 podal odvolanie otec maloletého, ktorý poukázal na to, že ide o zvýšenie o 300%, ktoré nezodpovedá jeho majetkovým pomerom. Namietal, že súd neprihliadol na jeho zárobkové možnosti, ako aj zdravotné problémy, ktoré mu bránia v získaní zamestnania a nesúhlasil s názorom súdu, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si zodpovedajúci príjem na platenie výživného. Ďalej namietal, že súd vôbec neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ako aj vyživovaciu povinnosť k matke maloletého dieťaťa. Súd vychádzal z voľnej úvahy bez objektívneho podloženia svojich záverov. Uviedol, že i napriek zložitej sociálnej situácii súhlasil s výživným v sume 60,- až 70,- eur mesačne a kolízny opatrovník navrhol sumu 80,- eur mesačne, ale súd aj napriek tomu určil vyživovaciu povinnosť až v sume 100,- eur mesačne. Rozhodnutie súdu preto považuje za neodôvodnené a nesprávne a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a určil vyživovaciu povinnosť na 60,- eur mesačne. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila písomne podaním zo dňa 22.08.2011 matka maloletého, ktorá žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie otca maloletého považuje za neopodstatnené, nakoľko v roku 2004 prispieval sumou vyššou ako navrhuje vo svojom odvolaní a od toho času uplynulo už sedem rokov a náklady spojené s výchovou dieťaťa podstatne vzrástli. Nesúhlasila s námietkou otca maloletého, že si nevie nájsť prácu už niekoľko rokov v meste, kde je pracovný trh veľmi pestrý. Pokiaľ ide o námietku otca, že má zdravotné problémy, ktoré mu bránia zamestnať sa, tak v prípade odôvodnenia jeho zhoršeného zdravotného stavu by poberal invalidný dôchodok, z ktorého podľa jej názoru môže prispievať na výživu a vzdelanie maloletého sumou vyššou ako navrhuje on sám. Podľa jej názoru otec nemá záujem o výchovu a vzdelanie maloletého a hľadá dôvody ako čo najnižšou sumou prispievať na jeho ďalší vývoj, čo sa týka najmä vzdelania a záujmových krúžkov, ktoré by chcel maloletý navštevovať, preto je odvolanie neopodstatnené a rozhodnutie súdu objektívne a spravodlivé a preto matka žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie otca maloletého nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. Súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva, ako rôzne formy úverov, pôžičiek, nájmu a podobne. Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnuté, resp. súvisia so zaobstaraním nadštandardnej hodnoty súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Ide napríklad o kúpu motorového vozidla, chaty, exkluzívnej dovolenky a podobne. Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zároveň je však povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí. Odvolací súd dáva otcovi maloletej do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a tým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Za danej situácie sa javí, že otec maloletej svoje schopnosti, resp. ich využitie zanedbáva a pokiaľ sa uspokojil s tým, že jeho príjem je vo výške nedosahujúcej minimálnu mzdu, správne súd prvého stupňa uzavrel, že táto skutočnosť nemôže byť na úkor výšky jeho vyživovacej povinnosti. V danej veci súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého a aj na strane rodičov maloletého. Maloletý začal navštevovať základnú školu a preto sa zvýšili jeho výdavky v súvislosti s nákupom potrieb do školy a to najmä ošatenie, školské potreby, záujmové krúžky v škole, poplatky a podobne a maloletý v čase rozhodovania súdu navštevoval tretí ročník základnej školy. Bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že matka s maloletým býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne 400,- eur, i keď v spoločnej žije s priateľom, ten nemá vyživovaciu povinnosť na maloletého, i keď čiastočne prispieva na úhradu nákladov spoločnej domácnosti a tak na bývanie pre matku a maloletého čiastočne uhrádza náklady aj jej priateľ. Matka má príjem vo výške 407,47 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 22,- eur mesačne. Z uvedeného príjmu matka nie je schopná zabezpečiť vyživovaciu povinnosť aj za otca maloletého, ktorý nesúhlasil v konaní s tým, aby prispieval sumou, ktorá by zodpovedala odôvodneným potrebám maloletého, ale ako v odvolaní uvádza navrhuje určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 60,- eur mesačne a podľa jeho názoru je výživné určené v sume 100,- eur mesačne neprimerané a neodôvodnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, že otec maloletého je dlhodobo nezamestnaný, už si ani nepamätá kedy naposledy pracoval, preto je možné jeho správanie považovať za nezodpovedné. Otcovi maloletého vyplýva vyživovacia povinnosť zo zákona a preto je povinný túto vyživovaciu povinnosť plniť aj na úkor svojich vlastných potrieb a predovšetkým uhrádzať výživné na maloletého. Matka maloletého nie je schopná zabezpečiť finančné prostriedky tak, aby otec nemusel platiť výživné na maloletého, alebo aby platil výživné v minimálnej sume. Pokiaľ ide o určenú sumu 100,- eur mesačne, výživné v sume 100,- eur mesačne nemôže pokryť všetky odôvodnené výdavky maloletého, ktorý je žiakom základnej školy a jeho potreby sa stále zvyšujú. Súd prvého stupňa určil výživné od 16.11.2010 a ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa výživné v sume 100,- eur mesačne zodpovedá odôvodeným potrebám maloletého, pričom sa jeho výdavky stále zvyšujú a vzhľadom na vyživovaciu povinnosť otca maloletého je potrebné, aby sa zamestnal a zabezpečil dostatok finančných prostriedkov pre výživu maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.