Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/342/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228191 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210228191.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľa: F. Č. B. - Q. F., V. Z.Ž. X, B., zast. LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: P.. J. H., bytom B., X. XX, zast. JUDr. Martou Gahérovou, advokátkou v Bratislave, Grösslingova 58, o zaplatenie 92,94 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. mája 2011 č.k. 20C 58/2011-117, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume
28,81 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu do 3 dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 92,94 € s 8,5% ročným úrokom z omeškania ročne od 30.09.2008 do zaplatenia a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 131,75 € k rukám právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že pracovník zrejme mestskej polície O. F. Q. B. nariadil odstránenie motorového vozidla zn. O. T., EČ: B.- K., Š. farby dňa 22.09.2008 o 14.00 hod z ulice U. V. B. z dôvodu státia na vyhradenom parkovisku a podľa Protokolu o výdaji vozidla odťah tohto vozidla vykonala spoločnosť T., odťahovacia služba. Vyslovil názor, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti verejného práva a rovnako správca vykonávajúci správu je orgánom verejnej správy a jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 315/1996 Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa bez ohľadu na ust. § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z., ktoré nemožno vykladať tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem len tak, že na odstránenie prekážky premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Konštatoval, že keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ale čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy. Mal za to, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské , alebo iné subjekty, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal, avšak z ust. § 3d cestného zákona a § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný
vykonávať jedine správca cesty. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 70/2003, ktorý uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Zmluvu o výkone odťahovej služby uzavretú medzi T. Q.. Q. J..H.. a V. B. - Q. F. dňa 23.10.2006 považoval v častiach čl. 3 ods. 1 ba 3, čl.4 ods. 8, pokiaľ ide o vyhotovovanie protokolu o odtiahnutí vozidla a v čl. 5 ods. 2 za neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre ich rozpor s ust. § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. , ktoré nemožno oddeliť od ostatných častí zmluvy, čo má za následok neplatnosť celej Zmluvy o výkone odťahovej služby v zmysle § 41 Obč. zák. Rovnako ju považoval za neplatnú aj v čl. 5 ods. 3, pokiaľ ide o dojednanie o postúpení pohľadávok na náhradu nákladov za odtiahnutie vozidla voči prevádzkovateľovi vozidla podľa § 524 a nasl. Obč.zák. na príkazníka, ktoré mali vzniknúť alebo vznikli v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy pre ich neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., keď nie je zrejmé, aké konkrétne pohľadávky mali byť postúpené, resp. či tieto v tom čase už existovali a boli tak postúpenia schopné. Predmetné dojednanie o postúpení pohľadávok v čl. 5 ods. 3 považoval za neplatné aj pre jeho rozpor so zákonom podľa § 39 Obč. zák., § 40 zák.č. 315/1996 Z.z. z dôvodu, že § 40 cit. zákona spadá do oblasti verejného (správneho) práva, náklady, ktoré vzniknú správcovi komunikácie odstránením vozidla, sú pohľadávky vzniknuté z práva verejného a nie z práva súkromného, ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa meniť. Dospel tak k záveru, že pokiaľ je uvedená zmluva o výkone odťahovej služby absolútne neplatná a správca cesty sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo ponechané na ceste, kde bolo státie zakázané, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám vozidlo neodstránil (a ani nepreukázal, že by mu vznikli akékoľvek náklady, ktoré bol nútený uhradiť spoločnosti T., ktorá vykonala odťah) žiadne náklady, teda nevznikla mu žiadna pohľadávka, nestal sa teda veriteľom a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bolo státie zakázané v zmysle ust. § 40 ods.4,5 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov sa nesala voči nemu dlžníkom. Preto keď V. B. - Q. F. B. sa nestal veriteľom, nemohol platne pohľadávku, ktorá mu voči odporcovi nevznikla, postúpiť na T. Q.. Q. J..H.. (§ 488, §489 Obč.zák.). Taktiež mal za to, že návrhu navrhovateľa by nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní s poukazom na § 6 ods. 4 veta tretia zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje, keďže motorové vozidlo odporcu bolo odstránené z miestnej komunikácie III. triedy, ktorá je vo vlastníctve O. F. Q. B. a navrhovateľ vykonáva správu tejto komunikácie podľa zákona č. 138/1991 Zb. v zmysle Štatútu O. F. Q.. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že nárok správcu komunikácie vyplýva priamo z ust. § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z. a že sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej lehote a poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzku (§ 489 Obč. zák.) a záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká jedine v prípade, ak medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého osobitná právne norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu. Dospel tak k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by mu odstránením motorového vozidla odporcu vznikli akékoľvek náklady, a teda že by bol nositeľom existujúcej a platnej pohľadávky. Nezaoberal sa ďalej započítanou námietkou odporcu, keďže jedným z predpokladov možnosti započítania je existencia vzájomných pohľadávok spôsobilých k započítaniu, ktorá na strane navrhovateľa absentuje. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 12 ods. 1 O.s.p. a úspechom odporcu v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že obchodná spoločnosť T. Q.. Q. J..H.. ako jeho zmluvný partner vykonávala len samotný odťah motorového vozidla spolu s činnosťami s tým priamo súvisiacimi, bez ktorých by odťah motorového vozidla nebolo možné vykonať a spoločnosť T. Q.. Q. J..H.. o odťahu motorového vozidla nerozhodovala ani nevymáha náklady tohto odťahu. Považoval ust. čl. 5 ods. 3 zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby v danej veci za absolútne irelevantné, nakoľko náklady odťahu motorového vozidla priamo vymáha navrhovateľ ako správca komunikácie, na toto ustanovenie sa v konaní ani neodvolal a ani netvrdil, že by jeho pohľadávka mala byť pôvodne postúpená na obchodnú spoločnosť T. Q.. Q. J..H.. Mal preto za to, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovej služby nie je absolútne neplatná ani z jedného dôvodu uvádzaného súdom prvého stupňa a že z ust. § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách mu priamo vyplýva právo na úhradu
nákladov na odťah motorového vozidla, toto ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla. Konštatoval, že vznik nákladov na odťah motorového vozidla
preukazuje už samotná skutočnosť, že došlo k odťahu motorového vozidla a skutočnosť, že medzi obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou odťah a ním dochádza k úhrade pohľadávok za odťah, nie je predmetom tohto konania. Poukázal na ust. § 1a ods.2 zákona č. 377/1990 Zb., čl. 74 písm. f/ Štatútu O.O. F. Q. B., § 22 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. a § 4 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. a mal jednoznačne za to, že je aktívne legitimovaný v predmetnom spore. Uviedol tiež, že pokiaľ využil na technický odťah motorových vozidiel svojho zmluvného partnera obchodnú spoločnosť T. Q.. Q. J..H.., nedošlo tým k zásahu do práv odporcu zo stany obchodnej spoločnosti T. Q.. Q. J..H.., nakoľko o odťahu rozhodol on.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa a z neho vyplývajúce závery a právne posúdenie veci za správne, vystihujúce podstatu veci a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu aj stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na skonštatovanie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnená odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca miestnej komunikácie (§ 3d ods. 5 písm. c/ zák.č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov) pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci a správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jeho výkon a nemôže ju zmluvne preniesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej, t.j. čo sa týka zabezpečenia samotného výkonu odťahu vozidla. V danom prípade k odťahu vozidla odporcu nedošlo oprávnenou osobou, nakoľko navrhovateľ nie je ani obec ani oprávnená osoba na tento účel zriadená, nemohli byť na neho prevedené právomoci správcu komunikácie, z ktorého dôvodu nebol oprávnený predmetné motorové vozidlo odporcu odtiahnuť, z ktorého dôvodu ani nebolo možné náklady za odťah vykonaný neoprávnenou osou od odporcu požadovať. Preto námietka navrhovateľa, že obchodná spoločnosť T., Q.. Q. J..H.. vykonávala len odťah motorového vozidla spolu s činnosťami s tým súvisiacimi a nerozhodovala o odťahu vozidla a nevymáha náklady tohto odťahu, nebola dôvodná, ako ani námietka, že vznik nákladov za odťah motorového vozidla je daná skutočnosťou preukazuje už samotná skutočnosť, že došlo k odťahu motorového vozidla.
K poukazu navrhovateľa na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 č.k. III ÚS 300/07-30, odvolací súd dopĺňa odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a poznamenáva, že otázku či samotný výkon odťahu možno zmluvne zabezpečiť súkromnými spoločnosťami a či následne takýmito zmluvami dochádza k postúpeniu pohľadávok tretích osôb, zreteľne interpretoval Najvyšší súd SR najmä vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 2Cdo 108/01 a sp.zn. 3Cdo 70/03, ktorý konštatoval dbajúc pritom na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, a tým aj ústavne komfortným spôsobom (čl. 152 ods. ústavy), že „odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona“ a že „odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla)“.
Nález III ÚS 300/07 sa skladá z troch bodov. V prvej časti odôvodnenia svojho nálezu ústavný súd „reprodukuje“ postoj sťažovateľa. V druhom bode rovnako preberá tvrdenia a návrhy sťažovateľa, uvádza príslušnú právnu úpravu (vrátane čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) a odvoláva sa na svoj skorší nález IIIÚS 2/01-29 zo 16.10.2001, ktorým rozhodoval o návrhu generálneho prokurátora SR na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia (ďalej „VZN“) mesta Spišská Nová Ves č. 4/99 s Ústavou SR a viacerými ustanoveniami zákonov (ktoré však neboli zhodné s ustanoveniami zákonov v tejto veci). Vyslovil pararelu, ktorá nie je odôvodnená a nemožno identifikovať ani jeho právny názor. Následne ústavný súd vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, pričom akceptoval sťažovateľom navrhované porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, aj keď nie vždy celkom jasné. Kde sa vyjadruje k arbitrárnosti a kde porušeniu čl.6 ods. 1 Dohovoru. Z jeho základnej axiómy však vyplýva, že „skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Takýto postoj ústavného súdu má základ v jeho právomociach odvodených z čl. 124 ústavy. Ústavný súd tak dospel k záveru, že rozsudkom krajského súdu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré videl práve v nutnosti odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ by tak malo ísť o viazanosť rozhodnutím ústavného súdu, ide o viazanosť rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva odôvodniť rozsudok. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že aj podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom poukazuje na rozdielnu povahu verejného práva, kedy pri uplatňovaní verejnej moci (preneseného výkonu štátnej správy) nemožno postupovať nad rámec zákona, t.j. používať analogicky inštitúty súkromného práva (napr. zmluvné zastúpenie). Správa verejných komunikácii patrí jednoznačne do oblasti správneho práva. Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je orgán verejnej správy, takže sa na neho nevzťahuje čl. 2 ods. 3 ústavy, ale čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žiadny osobitný výklad práva Ústavný súd SR nepodáva a nekonkretizuje. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd nemožno vykladať ust. § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla tak, že odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 16,60 € + 1x 7,41 € režijný paušál + 20% DPH v sume 4,80 €, spolu v sume 28,81 € v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hladov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.