Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/379/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200478 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211200478.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. N., nar. XX.XX.XXXX, zvereného do pestúnskej starostlivosti B.. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D. XX, t.č. umiestneného v Krízovom stredisku N., E. X, R., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: G. B., bytom R. XXX, a M. N., bytom L. D., V. XX, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, o určení výživného do ústavu a o zrušení pestúnskej starostlivosti, na odvolanie pestúnky B.. Y. G. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 13.07.2011, č.k. 49P 2/2011-73, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 13.07.2011, č.k. 49P 2/2011-73 nariadil nad maloletým D. N., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove G. T., E. X, R., pracovisko G. T.. Matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého každému výživným vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na účet príslušného ústavného zariadenia, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Týmto rozsudkom zrušil zverenie maloletého do pestúnskej starostlivosti B.. Y. G. nariadenej rozsudkom Okresného súdu v Rožňave zo dňa 26.02.1998, č.k. 1Nc 801/97-43 a rozsudok Okresného súdu v Rožňave zo dňa 18.06.1998, č.k. 1P 59/1998-14 vo výroku o výživnom na maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O nariadení ústavnej starostlivosti rozhodol podľa § 54 ods. 2 Zák. o rodine, keď mal v konaní preukázané, že nariadenie ústavnej starostlivosti bude v záujme maloletého. V konaní mal preukázané, že maloletý rozhodnutím súdu bol zverený do pestúnskej starostlivosti B.. G., v roku XXXX sa v rodine a výchove dieťaťa prejavili vážne problémy vyžadujúce si nevyhnutnosť riešenia. Vzhľadom k tomu, že maloletý mal vážne zdravotné problémy vyžadujúce pravidelnú dennú kontrolu a dozor, pričom jeho zdravotný stav sa zhoršil, bola nevyhnutná jeho dlhodobá hospitalizácia, kompenzovanie a stabilizovanie jeho stavu. Následne došlo k umiestneniu maloletého do Krízového strediska N. na základe vydaného predbežného opatrenia súdom, keďže dosahoval v škole podpriemerné výsledky, jeho správanie nebolo vhodné, v škole mal opakované absencie, vo večerných hodinách odchádzal z domu. Z vyjadrenia maloletého bolo zistené, že tento sa odmieta vrátiť do domácnosti pestúnky vzhľadom k tomu, že v tejto žije s pestúnkou osoba, ktorú si pestúnka nasťahovala do bytu s pohnútkou pomoci bezdomovcovi. Ani na opakované naliehanie Úradu práce a Krízového strediska N. pestúnka nemienila zmeniť stav osôb v byte a riešiť situáciu. Rodinné prostredie v ktorej bol maloletý umiestnený sa vyznačovalo nedôslednosťou vo výchove, čo sa neskôr prejavovalo v zhoršených výsledkoch v škole, v správaní i v liečbe cukrovky. Za danej situácie bolo potrebné posúdiť vážnosť situácie a potrebu riešenia otázky starostlivosti o maloletého, ktorý po umiestnení do Krízového Centra nastúpil nový režim, prispôsobil sa kolektívu a novým podmienkam. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zo strany pestúnky došlo k porušeniu povinností, pričom dieťa 11CoP 379/11-93 bolo značne zanedbávané, nekontrolované, nedodržiavalo liečebný režim. Z tohto dôvodu návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým a návrh na zrušenie pestúnskej starostlivosti považoval za dôvodný. Spolu s nariadením ústavnej starostlivosti rozhodol umiestnení maloletého do Detského domova T., Bratislava, pracovisko G.. Pokiaľ ide o rodičov maloletého šetrením u rodičov zistil, že ani jeden z nich nie je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého, keďže otec je ležiaci pacient s psychickými problémami vyžadujúci stálu opateru inej osoby, matka je mentálne retardovaná, žijúca v absolútne nevhodných podmienkach. Výživné zo strany rodičov určil v zmysle § 62 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, a to v minimálnej zákonom stanovenej výške 30% zo sumy životného minima, s poukazom na príjmy rodičov a ich majetkové pomery. O zrušení pestúnskej starostlivosti rozhodol podľa § 52 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o označení zariadenia do ktorého má byť maloletý umiestnený podala odvolanie pestúnka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a maloletého ponechať naďalej v Krízovom stredisku N., E. X, R.. Ako dôvod uviedla želanie maloletého, ktorý si v stredisku Dúha zvykol, blízkosť pokiaľ ide o jej bydlisko, ako aj bydlisko jej dcéry D., ktorá maloletého doučuje, čo sa prejavilo aj na zlepšenom prospechu maloletého. K odvolaniu pestúnky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že maloletý je predbežne umiestnený v Krízovom stredisku N., E. X, R., avšak ide len o dočasné riešenie. Maloletý je s prestupom do Detského domova G. - T. uzrozumený, chápe situáciu, neprejavili sa u neho vážnejšie problémy spojené s reakciou na prechod do iného zariadenia. S pracovníčkou Krízového strediska N. bola konzultovaná možnosť umiestnenia maloletého do Detského domova v rámci R., keďže vzťahy s bývalou pestúnskou rodinou sú veľmi dobré, naďalej sú v kontakte, navštevujú sa, a bolo by praktickejšie, keby maloletý zostal v R., aby im nevznikli ťažkosti spojené s dochádzaním za maloletým do G., avšak kapacity na ubytovanie sú momentálne nedostatočné a voľné miesto v rámci R. sa nepodarilo zohnať. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie pestúnky nie je nedôvodné. V prvom rade treba uviesť, že odvolanie pestúnky nesmeruje k nariadeniu ústavnej starostlivosti, ale k umiestneniu zariadenia, v ktorom sa má ústavná starostlivosť vykonávať. Pokiaľ ide o Krízové stredisko N. v ktorom žiadala pestúnka maloletého ponechať i naďalej, treba uviesť, že krízové stredisko je zariadenie, v ktorom môže byť dieťa umiestnené len do času prekonania určitej krízy, nie je možné v ňom trvale realizovať ústavnú starostlivosť v zmysle rozhodnutia súdu. Ústavnú starostlivosť realizujú detské domovy, pričom treba prisvedčiť pestúnke, že najideálnejšie by bolo umiestnenie maloletého v Detskom domove v R., a to vzhľadom na jeho väzby na pestúnku, ako aj na jej dcéru. Keďže však momentálne z kapacitných dôvodov realizácia ústavnej starostlivosti v rámci R. nie je možná, čo mal súd prvého stupňa preukázané šetrením a správou kolízneho opatrovníka, postupoval v súlade s ust. § 54 ods. 5 Zák. o rodine, keď nariadil výkon ústavnej starostlivosti v detskom domove v lokalite čo najbližšej prostrediu, v ktorom maloletý doposiaľ žil. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v prípade uvoľnenia miesta v Detskom domove v R. je možné rozhodnúť o zmene zariadenia, v ktorom sa ústavná starostlivosť bude realizovať. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. 11CoP 379/11-94 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.