Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/326/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200683 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211200683.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J.. G. J., bytom Š. XX, R., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, proti odporcovi: Y. I. Š. Y. T., so sídlom Y. X, U., zastúpenému Mgr. Noémi Polákovou, advokátkou, so sídlom M. R. Štefánika 3, Levice, o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. októbra 2011, č. k. 7C 125/2011-54, v časti náhrady trov konania, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 24.10.2011 č.k. 7C 125/2011-54 súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia XXX,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, s poukazom na § 96 ods. 1 - 3 O.s.p., vzhľadom k podaniu navrhovateľa doručenému súdu dňa XX.X.XXXX, ktorým oznámil, že berie návrh na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu späť, žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok za návrh a zároveň uviedol, že trovy právneho zastúpenia si neuplatňuje. Nezisťoval súhlas odporcu so späťvzatím, nakoľko by bol neúčinný, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím prvého pojednávania, aj keď po vydaní platobného rozkazu. V doplnenom podaní doručenom súdu dňa X.X.XXXX navrhovateľ upresnil dôvod späťvzatia, ktorým bola tá skutočnosť, že vo veci bol podaný odpor a konanie je vedené v U., pričom hrozí, že by hodnota nákladov konania presiahla hodnotu sporu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. z dôvodu, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, pričom poukázal na ustálenú judikatúru (N. XX/XXXX). Keďže v danom prípade navrhovateľ nevzal návrh späť pre správanie odporcu, rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania v celkovej výške XXX,XX eur k rukám advokátky odporcu pozostávajúcich z krátenej časti zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške X,XX eur a trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur za X úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.X.XXXX, písomné podanie na súd vo veci samej - podanie odporu dňa X.X.XXXX) pri základnej sadzbe tarifnej hodnoty za X úkon vo výške XX,XX eur zo základu XXX eur spolu s režijným paušálom vo výške XX,XX eur (X x X,XX eur). Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby náhrada trov konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov konania dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v prípade, keď navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Má za to, že trovy konania by boli voči pohľadávke neprimerané, keďže odporca podal odpor a hrozí, že by hodnota nákladov konania presiahla hodnotu sporu, najmä v súvislosti s cestovným a náhradou za stratu času, keďže je z R.. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril, pričom uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ktorý aplikoval na daný prípad § 146 ods. 2 vetu prvú O.s.p. a poukázal aj na judikatúru N. XX/XXXX. Z tohto dôvodu žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Je toho názoru, že tak ako pôvodný návrh aj späťvzatie a odvolanie sú vyslovene špekulatívne a účelové, pričom odporca vzal svoj návrh späť nie (iba) kvôli trovám, ale kvôli tomu, že podľa podaného odporu videl, že by neuniesol v predmetnom konaní dôkazné bremeno. To, že konanie bude prebiehať v U. musel vedieť navrhovateľ už v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a vzhľadom na okolnosti prípadu sa dalo predpokladať, že odpor zo strany odporcu podaný bude. Taktiež musel byť navrhovateľ uzrozumený s odmenou advokáta už v čase podania návrhu, nehovoriac o tom, že to bola vlastná voľba navrhovateľa, že sa nechal zastúpiť advokátom z R. a nie napr. z U., ktorý by si nemusel účtovať vysoké cestovné náhrady a stratu času. Záverom podotkol, že navrhovateľ mu spôsobil svojim nezodpovedným správaním mnoho problémov a nepríjemností, čo zavŕšil svojim špekulatívnym návrhom na začatie konania, preto je názoru, že je dôvodné zaviazať ho na náhradu trov konania. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 151 ods. 4 O.s.p., ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (N. XX/XXXX, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X J. O. X/XXXX, tiež bod XX nálezu ÚS SR sp. zn. Z.. Ú. XXX/XX). Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Späťvzatie návrhu je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať návrh v sporovej veci, tento môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie návrhu ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle navrhovateľa, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ako správne uviedol v odôvodnení aj súd prvého stupňa, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu návrhu nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania. Pokiaľ teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane navrhovateľa i odporcu) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie XXX eur s X % úrokom z omeškania od X.X.XXXX do zaplatenia a trovami konania titulom náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov odo dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru u odporcu. Odporca podal včas prostredníctvom svojej advokátky, ktorou sa nechal pre uvedené konanie zastúpiť, proti platobnému rozkazu vydanému dňa XX.X.XXXX odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol viacero vecných dôvodov a relevantných skutočností, na základe ktorých žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov konania. Navrhovateľ následne po tom, ako mu súd prvého stupňa zaslal podaný odpor na vedomie, doručil dňa súdu späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu, pričom na výzvu súdu doplnil dôvod späťvzatia, ktorým bola tá skutočnosť, že v konaní odporca podal odpor a je tu riziko, že by hodnota nákladov konania presiahla hodnotu sporu. Z uvedeného postupu a zdôvodnenia navrhovateľa nepochybne vyplýva, že návrh na začatie konania bol vzatý späť na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia a prehodnotenia dôsledkov vyvolaných jeho návrhom a nie pre správanie sa odporcu, ktorý sa v konaní voči navrhovateľovým požiadavkám bránil a od začiatku považoval jeho návrh za nedôvodný. Určite nie je možné brať do úvahy argument navrhovateľa o vysokých nákladoch konania aj vzhľadom na náklady právneho zastúpenia, nakoľko s uvedenými skutočnosťami mal byť dostatočne a zodpovedne uzrozumený ešte pred podaním návrhu na súd a nespoliehať sa na to, že odporca sa nebude náležite brániť voči vydanému platobnému rozkazu. Preto aplikujúc prvú vetu § 146 ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy tohto konania práve navrhovateľ. Súd prvého stupňa potom správne postupoval podľa § 151 ods. 4 O.s.p. a vyzval odporcu na vyčíslenie trov konania v lehote troch dní od doručenia výzvy, ktoré si odporca vyčíslil v celkovej výške XXX,XX eur (XX,XX eur za súdny poplatok za odpor a XXX,XX eur za trovy právneho zastúpenia). Z uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel zhodne so súdom prvého stupňa, že v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa bez toho, aby k tomu odporca dal svojím správaním dôvod, procesná zodpovednosť za zastavenie konania a za zbytočne vyvolané súdne konanie musí byť vyvodená voči navrhovateľovi, čím odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Výška uplatnených trov prvostupňového konania bola súdom prvého stupňa priznaná správne celkom vo výške XXX,XX eur, a tieto trovy pozostávali z krátenej časti súdneho poplatku za odpor vo výške X,XX eur a trov právneho zastúpenia odporcu vo výške XXX,XX eur vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za X úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd) pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za X úkon vo výške XX,XX eur zo základu XXX eur spolu s režijným paušálom vo výške XX,XX eur (X x X,XX eur). Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti z hľadiska relevantných ustanovení zákona, nezistil odvolací súd žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali iné rozhodnutie o náhrade trov konania, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému odporcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odvolací súd mu ich nepriznal pre absenciu návrhu podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.