Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/155/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211202033 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211202033.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. C., M. F. F. X, F., T. F. Š. XX, T., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Ficekom, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti odporkyni: L. C., F. F. X, F., zastúpenej advokátskou kanceláriou KRION Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu OkresnéQ. L. F. K. A. H. XX. W. XXXX Č.. V.. XC XX/XXXX-XX v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č.. V.. XC XX/XXXX-XX súd prvého stupňa zastavil podľa § 96 ods. 1-3 O.s.p. konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu a jeho vyporiadania spôsobom, že by súd tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyni, ktorú by zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške jednej polovice hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom ako náhradu navrhovateľovho spoluvlastníckeho podielu. Rozhodol tak na základe podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 26.10.2011, ktorým vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu skôr, než začalo pojednávanie o veci, preto nezisťoval súhlas odporkyne so späťvzatím návrhu, ktorý by bol za danej situácie aj tak neúčinný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. O vrátení súdneho poplatku vo výške X.XXX,XX X. navrhovateľovi rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške X.XXX X. navrhovateľovi krátil o sumu XX,XX X. (X %.). Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov konania podala včas odvolanie odporkyňa namietajúc, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa aplikoval nesprávnu právnu normu a o náhrade trov konania malo byť rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Uviedla, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ tým, že vzal podaný návrh na začatie konania späť bezdôvodne, pričom ona musela vynaložiť trovy na účelné bránenie jej práv, ktorých náhradu jej rozhodne súd prvého stupňa mal s ohľadom na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. priznať. Poukázala na ustálenú judikatúru, podľa ktorej ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť jeho trovy. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX X. a trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX X., vyčíslené podľa § 10 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z výpočtového základu, ktorým je cena navrhovateľom požadovaného podielu (62.500 eur), za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava dňa 26.11.2010, vyjadrenie k návrhu na začatie konania dňa 15.4.2011, podanie odvolania proti výroku, ktorým sa rozhodlo o trovách konania dňa 13.1.2012 - 1 odmeny), pričom základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby predstavuje XXX,XX X., spolu s režijným paušálom vo výške X D. X,XX X., X D. X,XX X. E. X,XX X. E. T. H. U. Z. U. XXX,XX X.. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu vyjadril a uviedol, že považuje odvolanie odporkyne za neodôvodnené, pretože návrh na začatie konania vzal späť na základe rozhodnutia vyhovieť návrhu odporkyne na mimosúdne vyrovnanie. Zdôraznil, že sa teda nejedná o zavinenie zastavenia konania z jeho strany a ako dôkaz priložil e-mail zo dňa 27.10.2011, v ktorom ho odporkyňa žiadala o mimosúdnu dohodu. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vecne správne. Je nesporné, že v prípade zastavenia konania aj z iného dôvodu ako z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, sa rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti spravuje § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pričom z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky podľa § 146 ods. 2 veta prvá a druhá O.s.p., a to v prvom prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy a v druhom prípade, ak sa pre správanie odporcu vzal návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný nahradiť trovy konania odporca. Ak teda súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, tzn. podľa procesného výsledku. Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom, teda druhej strane sporu náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak však nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky upravenej v § 146 ods. 2 O.s.p., platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu navrhovateľ podal dňa 1.2.2011 návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu na začatie konania, ktoré po rozvode ich manželstva užíva odporkyňa spolu s ich maloletými deťmi. Z predloženej e-mailovej komunikácie účastníkov konania je zrejmé, že otázku vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva začali spoločne riešiť už v júni 2010. Keďže ich vzájomné návrhy na vyporiadanie neboli ani z jednej strany akceptované, navrhovateľ zaslal odporkyni prostredníctvom svojho právneho zástupcu dve oficiálne predsporové výzvy na vyporiadanie dňa 9.11.2010 a 17.12.2010. Okrem zainteresovania právnych zástupcov obidvoch strán do riešenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prebiehala medzi účastníkmi konania naďalej aj neformálna diskusia o rôznych variantoch usporiadania ich vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, o čom svedčí založená e-mailová komunikácia medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že z e-mailu, ktorý zaslala odporkyňa navrhovateľovi dňa 27.10.2011 s označením predmetu správy ako „návrh“ vyplýva, že mu v tejto e-mailovej správe poslala návrh na vyrovnanie záležitostí s bytom na základe ich rozhovoru v predchádzajúci deň, t. j. dňa 26.10.2011, kedy navrhovateľ učinil späťvzatie návrhu na začatie konania. Z takéhoto správania sa účastníkov konania je možné jednoducho dovodiť, že obaja mali úmysel dohodnúť sa mimosúdne s poukazom na pretrvávajúce mimosúdne rokovania, z dôvodu ktorého nie je možné zodpovednosť za zastavenie tohto konania prisúdiť len navrhovateľovi, ale obidvom procesným stranám. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutkový stav vyplývajúci z obsahu súdneho spisu, potom súd prvého stupňa správne rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože neprichádzalo do úvahy rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že nebolo možné posúdiť, vzhľadom na priebeh a stav súdneho konania v tejto veci, zavinenie zastavenia konania a to ani u navrhovateľa ani u odporkyne, posudzujúc toto zavinenie len čisto z procesného hľadiska, tzn. podľa procesného výsledku. Odvolací súd sa tak po tom, ako vyhodnotil námietky odporkyne uvedené v odvolaní za nedôvodné, plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že za stavu, keď vo veci nebolo na preukázanie dôvodnosti návrhu vykonané žiadne dokazovanie vo veci samej, nedošlo ani k nariadeniu pojednávania a navyše došlo medzi účastníkmi konania preukázateľne k mimosúdnym rokovaniam, resp. aj k dohode, neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie o náhrade trov konania ako podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď tento si uvedenú náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil riadnym návrhom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.