Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/288/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211202830 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211202830.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého I. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, V., Vazovova 7/A, dieťa rodičov: C.. C. U., bytom V., E. XX, a C.. R. U., bytom Š., F. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 12.07.2011, č.k. 28P 34/2011-132, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II svojim rozsudkom zo dňa 12.07.2011, č.k. 28P 34/2011-132 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. U., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy X XXX,-Sk na sumu XXX € mesačne od XX.XX.XXXX. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 30.06.2011 vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl XXXX pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P 401/2006-137 zo dňa 26.02.2007 vo výroku o výživnom. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku XXXX došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletého, a to dôsledkom nástupu na strednú školu, ako aj uplynutia X rokov od poslednej úpravy. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, pričom zdôraznil, že odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, ale výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Určené výživné považoval za priemerné aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, u ktorých zistil nárast príjmu, u otca zlepšenie majetkových pomerov nadobudnutím nehnuteľnosti, avšak aj pribudnutím splátok úveru, ktorým je nadobudnutá nehnuteľnosť zaťažená. Argumenty otca ohľadne jeho výdavkov akceptoval len čiastočne. Nespochybnil právo otca na dôstojné bývanie, keď podľa jeho názoru aj pri riešení bytovej otázky musí brať otec do úvahy vyživovaciu povinnosť k jeho deťom, a musí vyberať také možnosti, ktoré budú zohľadňovať aj potreby maloletých detí a ich zabezpečenie oboma rodičmi. Dal na úvahu, či by si otec v Bratislave nenašiel lacnejšie bývanie, pokiaľ by aj bolo v cene rodinného domu, otcovi by sa znížili náklady na cestovanie. Pri rozhodovaní bral do úvahy aj skutočnosť, že časť finančných prostriedkov z úveru nebola použitá, a otec z nich môže hradiť zvýšené výživné. Na druhej strane však konštatoval, že od otca nemožno žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletého. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, je však nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Vzhľadom na odôvodnené výdavky otca, návrhu matky v plnom rozsahu nevyhovel. Zmenu pomerov ustálil podaním návrhu matky na súd. Zročné výživné, ktoré otcovi od podania návrhu do rozhodnutia súdu vzniklo vyčíslil, a otcovi povolil splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, 11CoP 288/11-160 ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého zvýšiť zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX € mesačne od XX.XX.XXXX. Súdu prvého stupňa vytkol, že argumenty a dôkazy ohľadne jeho výdavkov akceptoval len čiastočne, súčasne však akceptoval všetky výdavky matky, pričom nijako nepreskúmal pravdivosť, ani opodstatnenosť nepravdivo uvedených mesačných výdavkov uvádzaných matkou. Súd v odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, nebral však zreteľ na skutočnosť, že odôvodnené potreby detí majú byť závislé od schopností a možností každého rodiča. Rovnako nebral na zreteľ ani skutočnosť, že má rovnakú vyživovaciu povinnosť voči všetkým trom svojim deťom a zvýšením výživného na maloletého I. o XX € mesačne sa dostane do finančnej situácie, ktorá mu znemožní zabezpečiť dôstojné bývanie a základné potreby dôležité pre výchovu a vývoj jeho syna Samuela narodeného z manželstva, ktorý od septembra XXXX nastupuje do prvého ročníka školy pre mimoriadne nadané deti v V.. Takisto mu znemožní prispievať nad rámec určeného výživného pre plnoletého Y.. Zdôraznil, že už teraz žije na podstatne nižšej životnej úrovni ako matka a maloletý I., nemôže si dovoliť žiadne voľnočasové aktivity, svojmu maloletému synovi F. z financií je schopný zabezpečiť len oblečenie a základné školské potreby. Pokiaľ ide o riešenie bytovej otázky, súd v odôvodnení rozsudku na jednej strane nespochybnil jeho právo na dôstojné bývanie, súčasne s uvedeným tvrdením však spochybnil správnosť jeho rozhodnutia z roku XXXX pre svojpomocnú výstavbu rodinného domu XX km od V., tvrdiac, že pri rozhodovaní mal brať do úvahy vyživovaciu povinnosť k svojim deťom a vybrať také možnosti, ktoré budú zohľadňovať aj potreby maloletých detí a ich zabezpečenie oboma rodičmi. Vyslovil názor, že uvedeným konštatovaním súd bez náležitého skúmania dospel k názoru, že uprednostnenie svojpomocnej výstavby v roku XXXX bolo drahším riešením, ako kúpa hotového bytu v V., alebo nájmu bytu v V., pričom bez preskúmania ignoroval tvrdenia a dôkazy o cenách nehnuteľností v V. v roku XXXX, ktoré súdu predložil. Pokiaľ súd v rozhodnutí uvádzal, že zabezpečením bývania v V. by sa jeho náklady na cestovanie znížili, nebral do úvahy skutočnosť, že v prípade zabezpečenia bývania v Bratislave, kde on i jeho manželka pracuje, by mal rovnaké náklady na splácanie hypotekárneho úveru alebo nájmu, ale jeho mesačné náklady spojené s prevádzkou nehnuteľností by boli vyššie o cca XXX € mesačne. Pokiaľ súd v rozhodnutí s poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine uvádza, že k zmenám došlo ako na strane maloletého I., tak aj otca, a to vyšším mesačným príjmom a nadobudnutím nehnuteľnosti uviedol, že jeho príjem sa síce oproti roku XXXX zvýšil o XX,XX %, zvýšenie výživného v zmysle rozhodnutia súdu má byť však až o XX %. Pri rozhodovaní súd nebral do úvahy ani skutočnosť, že matka mesačne hospodári s vyššou sumou ako on. Nesúhlasil tiež s názorom súdu, ktorý zrejme uvedomujúc si, že jeho príjmy neumožňujú zvýšenie výživného, pri rozhodovaní bral do úvahy, že zvýšené výživné môže hradiť s časti z finančných prostriedkov z úveru, ktoré neboli použité. Uvedeným tvrdením ho však súd nabáda k porušeniu zmluvy o splátkovom úvere, keďže finančné prostriedky sú určené na dokončenie fasády jeho rodinného domu. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z nepravdivého údaju o jeho príjme, tento nepredstavuje XXX € mesačne tak, ako uvádzal súd prvého stupňa, ale XXX, XX €. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru súd prvého stupňa pri rozhodovaní na strane otca správne zohľadnil, že otec od posledného rozhodnutia o výživnom nadobudol nehnuteľnosť, zvýšil sa jeho príjem i príjem jeho manželky, rovnako správne zohľadnil, že otec sa na krytí potrieb maloletého okrem určeného výživného nepodieľa. V tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 62 ods. 4 Zák. o rodine, na ktoré súd správne prihliadal. Pokiaľ otec v konaní namietal, že zo svojho príjmu je schopný synovi F. zabezpečiť len základné potreby, a že jeho syn má právo na rovnakú životnú úroveň ako maloletý I., uviedla, že potreby XX ročného teenegera sú neporovnateľne vyššie ako potreby X ročného škôlkara. Naviac poukázala na skutočnosť, že náklady na domácnosť otca s jedným X ročným synom znášajú dve dospelé zárobkovo činné osoby, pričom náklady na domácnosť jej, XX ročného syna študujúceho na gymnáziu a 19 ročného syna študujúceho na vysokej škole v zahraničí znáša ona sama. Pokiaľ ide o nadobudnutie nehnuteľnosti otcom uviedla, že jej deti by takisto radi bývali ako ich otec a ich malý brat F. v nadštandardnom rodinnom dome s podlahovým 11CoP 288/11-161 kúrením, drevenými oknami, veľkou koženou sedačkou a indukčnou varnou doskou, ona si to však z jedného platu radového štátneho zamestnanca nemôže dovoliť. Nemôže synovi kúpiť ani počítač, ktorý dnes potrebuje každý gymnazista, čo však otca zrejme netrápi. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. Keďže predmetnom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletého, ako aj rodičov za obdobie od poslednej úpravy výživného v roku XXXX, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletého zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že od roku XXXX uplynula značná doba, počas ktorej nastala výrazná zmena v rozsahu odôvodnených potrieb maloletého. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu potrieb maloletého ako v súvislosti s fyzickým vekom, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na úhradu bežných potrieb ako je strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby, tak aj s duševným rozvojom, čo má za následok zvýšené náklady na vzdelávanie. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v roku XXXX maloletý I. bol žiakom prímy osemročného gymnázia ( t.j. X ročníka základnej školy ), od septembra XXXX navštevuje štvorročné gymnázium, naviac má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú zvýšené finančné výdavky, ako aj zvýšenú osobnú starostlivosť matky. Zvýšené výživné odvolací súd považoval za primerané aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičom, zisteným súdom prvého stupňa. Odvolací súd nespochybňuje právo na zabezpečenie výchovy a výživy syna otca z terajšieho manželstva, treba však uviesť, že maloletý F. má v súčasnej dobe X rokov, nastupuje do prvej triedy základnej školy, jeho náklady a potreby sú nesporne nižšie ako náklady XX ročného dospievajúceho chlapca, štúdiom na strednej škole pripravujúceho sa na svoje budúce povolanie. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa správne prihliadal aj na životnú úroveň v oboch rodinách, keď je nesporné, že matka sama zo svojho príjmu hradí potreby maloletého I., študenta strednej školy, ako aj potreby plnoletého syna, študenta vysokej školy, potreby ktorého len minimálne pokrýva súdom určené výživné, pričom v rodine otca príjem do domácnosti tvorí príjem otca i jeho manželky. Pri dvoch príjmoch v rodine otca, objektívne nižších výdavkoch na potreby ich syna F. nemožno sa stotožniť s názorom otca o jeho neschopnosti platiť zvýšené výživné z dôvodu, že mu to neumožňujú jeho zárobkové možnosti, keď výdavkovú položku jeho príjmu tvoria splátky hypotekárneho úveru na jeho rodinný dom. Ani odvolací súd nespochybňuje právo otca na dôstojné bývanie a právo rozhodnúť sa, kde a ako si vyrieši svoju bytovú situáciu, pri rozhodovaní o výživnom však súdy sú povinné zohľadňovať všetky rozhodujúce skutočnosti, a to ako na strane rodičov, tak aj maloletého detí, čo v danej veci znamená, že stavba rodinného domu otca a splátky hypotekárneho úveru otcom nemôžu byť na ťarchu jeho maloletého syna z predchádzajúceho manželstva, ktorý má do času, kým nebude schopný sám sa 11CoP 288/11-162 živiť, právo na zabezpečenie riadnej výchovy, starostlivosti a krytí jeho odôvodnených potrieb. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť, v danej veci túto zabezpečuje výhradne matka, otec v konaní nepreukázal, že by sa na výchove maloletého podieľal, rovnako nepreukázal, že by okrem vreckového XX € mesačne a daru k narodeninám XX € inak zabezpečoval potreby maloletého, čo znamená, že na krytí jeho potrieb participuje len určeným výživným. Za tejto situácie správne postupoval súd prvého stupňa, keď s poukazom na nárast potrieb maloletého od roku XXXX v súvislosti s jeho dospievaním a štúdium na strednej škole výživné primerane zvýšil. Keďže zvýšené výživné zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom na strane rodičov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.