Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211203555 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211203555.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: F. N., Z. N. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kulom, Mäsiarska 30, Košice, proti odporcovi: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o určenie trvania štátnozamestnaneckého pomeru, určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie náhrady mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 20C/29/2011-82, zo dňa 5. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ (po jeho poslednej pripustenej zmene) domáhal určenia, že jeho štátnozamestnanecký pomer u odporcu vo funkcii Radca - Inšpektor SOI III, organizačného útvaru Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle Organizačného poriadku SOI v odbore štátnej služby 2.04 Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví, druh štátnej služby - stála štátna služba, od 1.1.2011 trvá; určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou odporcu podľa § 47 ods. písm. b) zákona o štátnej službe danej navrhovateľovi listom zo dňa 22.10.2010 a zaplatenia 5.544 eur titulom náhrady mzdy za apríl - november 2011. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.1997, v znení jej dodatkov a rozhodnutia o trvalom preložení zo dňa 27.9.2007 vo funkcii Radca - Inšpektor SOI III. organizačného útvaru Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle Organizačného poriadku SOI, v odbore štátnej služby 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví. Z obsahu výpovede zo dňa 22.10.2010 vyplýva, že navrhovateľovi bola daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe. Výpovedným dôvodom bolo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta radca - Inšpektor SOI III., na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňom 1. januára 2011. K zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta došlo na základe rozhodnutia vedúcej služobného úradu o znížení stavu zamestnancov - Rozpis plánovaného počtu zamestnancov SOI na rok 2011, č. 1558/51/2010, zo dňa 20.10.2010, o 3 zamestnancov na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, k 1.1.2011. Z obsahu "Záznamu z odovzdávania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru" zo dňa 25.10.2010 vyplýva, že dňa 25.10.2010 o 8.15 hod., riaditeľ Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj - R.. W. W., v prítomnosti W.. M. Q. - vedúcej OTKV a OS a V.. M. R. - vedúcej právneho odboru oboznámil navrhovateľa s obsahom oznámenia č. 445/53/1/2010 zo dňa 22.10.2010 o zrušení štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa k 1.1.2011, s možnosťou trvalého preloženia na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a s tým, že v prípade nesúhlasu s touto zmenou s ním bude skončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z.. Z obsahu tejto listiny zároveň vyplýva, že nakoľko navrhovateľ nevyjadril s trvalým preložením súhlas, bol riaditeľom Inšpektorátu SOI vyzvaný, aby prevzal a podpísal obe písomné vyhotovenia listiny Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou č. 451/53/1/2010 zo dňa 22.10.2010, čo navrhovateľ odmietol. Svedkovia R.. W. W., W.. M. Q. F. V.. M. R. potvrdili, že boli prítomní pri doručovaní výpovede navrhovateľovi dňa 25.10.2010, ktorému obsah listiny - Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou - bol nahlas prečítaný riaditeľom inšpektorátu R.. W. W., pričom navrhovateľ odmietol prevzatie tejto listiny. Súd prvého stupňa tak mal preukázané písomným záznamom zo dňa 25.10.2011 (o ktorom navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že bol vyhotovený dodatočne a účelovo), ale aj výpoveďami svedkov W., Q. F. R., že navrhovateľovi bola výpoveď doručená dňa 25.10.2010 a to podľa § 38 ods. 4 Zák. práce, podľa ktorého účinky doručenia výpovede nastanú aj odmietnutím jej prevzatia. 2 - mesačná výpovedná lehota potom začala navrhovateľovi plynúť dňa 1.11.2010 a jej plynutie skončilo dňa 31.12.2010. Týmto dňom zároveň začala navrhovateľovi plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Lehota na podanie žaloby uplynula dňa 28.2.2011. Navrhovateľ sa neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou domáhal až návrhom predneseným právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní dňa 1.6.2011, na ktorom súd prvého stupňa zmenu žalobného návrhu aj pripustil. Lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru je lehotou prekluzívnu (prepadnou) a jej márnym uplynutím nemožno neplatnosť skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru napadnúť na súde. Uvedené znamená, že skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné a súd sa už ďalej nemôže zaoberať splnením ďalších hmotnoprávnych predpokladov platného skončenia pracovného pomeru (splnením ponukovej povinnosti, zákonného dôvodu výpovede, splnením povinnosti vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov) a to ani ako otázkou prejudiciálnou v konaní o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá, ako sa nesprávne domnieval právny zástupca navrhovateľa. Tým, že ust. § 77 Zák. práce priznáva účastníkovi pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, je zároveň z aspektu ust. § 80 písm. c) O.s.p. (naliehavosti právneho záujmu) vylúčené, aby sa niektorý z účastníkov domáhal z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou podľa § 80 písm. c) O.s.p. určenia, že pracovný (štátnozamestnanecký) pomer trvá, pretože rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo je však z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vylúčené. Súd prvého stupňa preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol aj žalobu o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá. Nakoľko žaloba o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nie je dôvodná, zamietol aj návrh na zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.; úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko túto nežiadal. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že výpoveď mu nebola doručená postupom v zmysle § 38 ods. 4 Zák. práce. Po prevzatí oznámenia o zrušení štátnozamestnaneckého miesta opustil kanceláriu riaditeľa; nikto z prítomných mu výpoveď z pracovného pomeru nedoručoval. Za danej situácie (prítomnosť dvoch zamestnancov odporcu vrátane riaditeľa) nemal dôvod odopierať prevzatie výpovede, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že od 25.10.2010 do 26.12.2010 bol nepretržite na pracovisku, teda odporca mal dostatok času a možností výpoveď z pracovného pomeru doručiť na pracovisku či poštou. Súd prvého stupňa nezisťoval, prečo odporca následne riadne nedoručil výpoveď, keď navrhovateľ bol v uvedenom období nepretržite v práci; nerobil teda žiadne úkony, ktorými by doručenie výpovede z pracovného pomeru maril. Po podpise oznámenia sa vzdialil z kancelárie riaditeľa. Nikdy výslovne nepovedal, že odmieta prijatie akejkoľvek písomnosti. R.. W. F. W.. Q. neurobili žiaden úkon, ktorý by nasvedčoval, že došlo k doručeniu výpovede v zmysle § 38 ods. 4 Zák. práce. Navrhovateľ zároveň poprel prítomnosť V.. M. R. v kancelárii riaditeľa dňa 25.10.2010. K záznamu z odovzdávania výpovede uviedol, že 25.10.2010 mu bolo oznámené zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta a preradenie do Bratislavy, k čomu sa na mieste nevyjadril, ale na dokument vpísal poznámku „v priebehu týždňa sa rozhodnem, nakoľko mám veľmi závažný problém“. Štvrtý odsek logicky nenadväzuje na tretí, podľa ktorého sa p. N. nevyjadril, pričom následne sa uvádza, že „nakoľko B.. N. nevyjadril súhlas so zmenou ...“. Záznam mu nebol doručený a dozvedel sa o ňom až 23.5.2011. W.. M. Q. dokument nepodpísala, nakoľko jej podpis na zázname a podpis na zápisnici o jej výsluchu z 10.8.2011 je úplne odlišný. Záznam je potrebné považovať z pohľadu § 134 O.s.p. za súkromnú listinu a preto je potrebné skúmať jeho pravosť i pravdivosť, ktoré v konaní namietal; odporca tak mal preukazovať skutočnosti uvedené v zázname. Na uvedenom základe má za to, že záznam bol vyhotovený dodatočne pre účely súdneho konania, nakoľko mu nikdy nebol doručený. Práceneschopným sa stal až 27.12.2010; odporcovi tak nič nebránilo doručiť mu výpoveď aj záznam do uvedeného obdobia. Tvrdenie odporcu o údajnom doručení výpovede je spochybniteľné aj vzhľadom k tvrdenému zaužívanému postupu odporcu, že v prípade, ak zamestnanec nesúhlasí s preložením, bezodkladne sa mu predkladá výpoveď. V jeho prípade však k udeleniu nesúhlasu s preložením nedošlo. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov W. F. Q. ohľadom doručenia dokumentov do kancelárie riaditeľa a v postupe riaditeľa po oznámení zrušenia štátnozamestnaneckého miesta. Ani jeden zo svedkov konkrétne neuviedol, akým konaním navrhovateľ odmietol prevzatie výpovede. Záverom uviedol, že práceneschopný bol do 11.12.2011, odkedy je vedený v evidencii nezamestnaných. Jeho štátnozamestnanecký pomer tak skončil v zmysle § 64 ods. 2 Zák. práce 11.12.2011. Súd prvého stupňa sa s touto otázkou nevysporiadal; predovšetkým s tým, ako sa mal pracovný pomer s poukazom na § 64 ods. 2 Zák. práce skončiť. Súd prvého stupňa teda neúplne zistil skutkový stav, najmä ohľadom doručovania výpovede. Mal veľmi podrobne zisťovať, ktorí svedkovia boli prítomní, aké úkony robili a či tieto úkony možno považovať za úkony smerujúce k doručeniu výpovede. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že z výpovedí svedkov bolo preukázané, že navrhovateľ po tom, ako sa jednoznačne nevyjadril k možnosti trvalého preloženia, bol oboznámený s rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. So služobným záznamom nebolo potrebné navrhovateľa oboznámiť. Ku spochybňovaniu výpovedí svedkov odporca uviedol, že právny zástupca navrhovateľa bol prítomný pri výsluchu svedkov na dožiadanom súde, pričom počas konania výsluchov tieto výpovede nespochybnil. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.4.2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O. s. p.). Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý po právnej stránke aj správne posúdil. Skutočnosťami uvedenými v odvolaní navrhovateľ vecnú správnosť napadnutého rozsudku nespochybnil. Na okolnosti doručenia výpovede súd prvého stupňa vykonal dokazovanie podľa návrhov účastníkov konania. Svedok R.. W. W. uviedol, že po prečítaní „Skončenia štátnozamestnaneckého pomeru“ navrhovateľ odmietol prevzatie výpovede. S touto výpoveďou jednoznačne korešponduje aj výpoveď svedkýň W.. M. Q. F. V.. M. R. (že navrhovateľ odmietol prevzatie výpovede). Obsah týchto výpovedí zodpovedá záznamu z odovzdávania výpovede z 25.10.2010, podľa ktorého navrhovateľ bol vyzvaný na prevzatie a podpísanie listiny „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou“, čo odmietol. Doručenie výpovede nepriamo vyplýva aj z odpovede odporcu z 11.11.2010 adresovanej navrhovateľovi (doručenej 29.11.2010), v ktorej odporca uvádza, že počas dvoch mesiacov, ktoré má navrhovateľ k dispozícii na hľadanie nového zamestnania, resp. troch mesiacov, za ktoré mu bude vyplatené odstupné, využije vo svoj prospech. Ak teda k dátumu vyhotovenia odpovede, t.j. k 11.11.2010 mal navrhovateľ k dispozícii dva mesiace na hľadanie nového zamestnania, išlo o mesiace november a december ako mesiace zodpovedajúce prebiehajúcej výpovednej dobe. Odvolacia námietka týkajúca sa neúplného zistenia skutkového stavu, najmä ohľadom doručovania výpovede (keď podľa navrhovateľa mal súd prvého stupňa veľmi podrobne zisťovať, ktorí svedkovia boli prítomní, aké úkony robili a či tieto úkony možno považovať za úkony smerujúce k doručeniu výpovede), je preto nedôvodná. Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne s odporcom uvádza, že právny zástupca navrhovateľa bol prítomný pri výsluchu všetkých troch svedkov vypočutých dožiadaným súdom, pričom mal možnosť klásť svedkom ďalšie otázky; následne na pojednávaniach dňa 7.11.2011 ani 5.12.2011 nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. K námietke pravosti a pravdivosti záznamu z 25.10.2010 odvolací súd uvádza, že je povinnosťou súdu skúmať pravosť súkromnej listiny, t.j. či pochádza od vystaviteľa, a jej pravdivosť, t.j. správnosť jej obsahu. Pri popretí pravosti či pravdivosti súkromnej listiny zaťažuje dôkazné bremeno preukázania jej pravosti či pravdivosti toho, kto listinu predložil; v predmetnej veci odporcu. Súd prvého stupňa na preukázanie pravosti a pravdivosti záznamu z 25.10.2010 vypočul svedkov R.. W. (na návrh oboch účastníkov) a W.. Q. a V.. R. (na návrh navrhovateľa), pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne odôvodnil záver o preukázaní pravosti a pravdivosti záznamu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že pri hodnotení dôkazov v súlade s § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, nemožno dospieť k inému záveru, keď výpovede všetkých troch svedkov jednak k otázke spísania záznamu a jednak k otázke odmietnutia prijatia písomnosti - výpovede navrhovateľom boli jednoznačné a zodpovedali ako obsahu záznamu, tak aj obsahu odpovede z 11.11.2010. Nakoľko v konaní bola preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď, nebolo povinnosťou odporcu po 25.10.2010 opätovne mu výpoveď doručovať na pracovisku či poštou. Súd prvého stupňa preto nebol povinný zaoberať sa touto otázkou, teda nebol povinný vykonávať dokazovanie na túto skutočnosť, ani odôvodňovať ju v napadnutom rozsudku. Navrhovateľ záverom odvolania namietal, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so skončením štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 64 ods. 2 Zák. práce dňom 11.12.2011. Odvolací súd uvádza, že počiatok a plynutie lehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti výpovede nemôže ovplyvniť ani prípadná práceneschopnosť zamestnanca (R 119/99). Neplatnosť výpovede v zmysle § 77 Zák. práce možno totiž uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť; uvedená prekluzívna lehota je teda viazaná na deň, kedy sa mal pracovný pomer skončiť na základe danej výpovede. Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil ako zamietnutie návrhu v časti určenia neplatnosti výpovede, tak aj v časti určenia, že štátnozamestnanecký pomer trvá a v časti náhrady mzdy. Nebol preto povinný odôvodňovať plynutie ochrannej doby v zmysle § 64 ods. 2 Zák. práce a vzhľadom k predmetu konania ani skončenie pracovného pomeru s poukazom na uvedené ustanovenie. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mal plný úspech) tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.