Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/493/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204614 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211204614.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147 v zastúpení LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava proti odporkyni : J.A. F., M.. XX.XX.XXXX, Č. XX, Q., o zaplatenie 93,- € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C 20 / 2012-72 zo dňa 19.06. 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa žalobou podanou na súd prvého stupňa domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 93,- € spolu s príslušenstvom z titulu náhrady nákladov za odťah motorového vozidla, ktoré stálo na chodníku a tvorilo tak prekážku v cestnej premávke. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že dňa 03.09.2010 správca komunikácie rozhodol o odstránení vozidla EČV: BA-643OV, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré - 2 - Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na chodníku s tým, že nebola ponechaná voľná šírka 1,5 m, čím vznikol zákonný dôvod vymedzený v ustanovení § 43 zák.č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Odťah vozidla vykonala obchodná spoločnosť Car Towing a. s., ktorá je oprávnená na odťah na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009 a vyfakturovala žalovanému náklady odťahu vozidla. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom rozhodnutia o odstránení vozidla, poverenia zo dňa 15.02.2006, dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009, protokolu o odovzdaní vozidla, znaleckého posudku č. 4/2008, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil, že Mestská časť Bratislava -Staré Mesto ako správca miestnych komunikácií v správe mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, podľa zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy nariadila odstránenie vozidla typu Hyundai Accent , EČV BA 643OV rozhodnutím o odstránení vozidla zo dňa 03.09.2010. Dôvodom odstránenia bolo, že vozidlo parkovalo na chodníku a nebola ponechaná voľná šírka 1,5 m (§ 52 ods. 2 písm. zák. č. 8/2009 Z.z.). Podľa protokolu o odovzdaní vozidla č. 4540090312, bolo vozidlo Mestskou častou Bratislava - Staré Mesto vydané dňa 03.09.2010 odporkyni s tým, že táto pri prevzatí vozidla neuhradila poplatok za odťah v sume 93,- €. Dňa 15.02.2006 vydal starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto poverenie o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území časti Bratislava - Staré Mesto podľa ktorého poveril Mestskú políciu hlavného mesta SR Bratislavy - stanicu Staré mesto zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 315/1996. Zriaďovacou listinou Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadilo dňom 01.02.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s názvom VEPOS so sídlom na Žilinskej ul. č. 1 v Bratislave, s predmetom činnosti (okrem iného) výkon správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy (či. I bod 1.). Dňa 23. 10. 2006 uzavreli VEPOS Bratislava - Staré Mesto, Žilinská 1, Bratislava ako príkazca a ASTER s.r.o. ako príkazník Zmluvu o výkone odťahovej služby s územnou pôsobnosťou správcu komunikácií v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej medzi rozpočtovou organizáciu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto VEP0S Bratislava - Staré Mesto a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o. vykonávala obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o. odstraňovanie motorových 5Co 493/12-97 - 3 - vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky na miestnych komunikáciách III. a IV. triedy v správe mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 124/08 zo dňa 04.11.2008. VEPOS bol k 31.12.2008 zrušený, pričom všetky práva a povinnosti prešli na mestskú časť Bratislava - Staré Mesto. Obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o. zmluvou o predaji podniku predala časť podniku, ktorého predmetom činnosti je výkon odťahovej služby obchodnej spoločnosti Car Towing a. s.,. ktorá sa v zmysle § 477 Obchodného zákonníka stala jej právnym nástupcom. Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy je poriadkovým útvarom hlavného mesta SR Bratislavy, pričom hlavné mesto a mestská časť sú odlišnými samosprávnymi ako aj správnymi celkami so samostatnou sústavou orgánov a samostatnou organizačnou štruktúrou. Mestská polícia je poriadkovým útvarom Hlavného mesta SR Bratislava a okrem zákonom zverených úloh môže plniť len tie úlohy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia primátora, všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta alebo uznesenia mestského zastupiteľstva hlavného mesta, pričom iné subjekty nie sú oprávnené poveriť mestskú políciu plnením úloh. Z uvedeného je zrejmé, že starosta mestskej časti nemôže poverením poveriť príslušníkov mestskej polície rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel z miestnych komunikácií na území mestskej časti. Príslušníci mestskej polície teda nie sú oprávnení rozhodovať v mene mestskej časti ako správcu komunikácie o odstránení vozidiel z miestnych komunikácií. Súd prvého stupňa taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod spisovou značkou 3Cdo 70/2003 , kde bolo uvedené, že "odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená". Súd prvého stupňa vychádzajúc z uvedených záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a aplikáciou § 43 zákona o cestnej premávke, od ktorých nebol - 4 - ani v tomto prípade žiadny dôvod sa odchýliť, dospel súd prvého stupňa k záveru, že ak správca komunikácie poveril výkonom odťahovej služby obchodnú spoločnosť Car Towing a. s. bol takýto právny úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by došlo na základe neplatného úkonu zo strany žalovanej k plneniu vzniklo by na strane žalobcu bezdôvodné obohatenia. Súd prvého stupňa tiež poznamenal, že náklady na odťah vznikli obchodnej spoločnosti Car Towing a. s. . Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ je absolútne neplatná uvedená Zmluva o výkone odťahovej služby a správca cesty, v danom prípade žalobca, sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo ponechané na ceste, kde bolo zastavenie zakázané, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám vozidlo neodstránil, žiadne náklady, teda nevznikla mu žiadna pohľadávka (nestal sa veriteľom) a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bolo zastavenie zakázané sa nestala voči nemu dlžníkom.. Žalobca tiež nepreukázal výšku nákladov na odťah. Do spisu bol založený znalecký posudok číslo 4/2008 vypracovaný vo veci stanovenia kalkulácie odťahovej služby pre účely súdneho konania za obdobie roku 2005. V danom prípade, bolo vozidlo žalovanej odtiahnuté v roku 2010, teda znalecký posudok by nebolo možné považovať za relevantný dôkaz odhliadnuc od hore uvedených záverov. Náklady, ktoré vzniknú správcovi komunikácie odstránením vozidla podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. sú pohľadávky vzniknuté z práva verejného a nie sú pohľadávky z práva súkromného, ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto pohľadávky nevznikajú z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného, nemôže sa tak stať na základe dohody uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného. Uzavieranie dohôd o nich je možné len vo sfére práva verejného. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti, súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého vzniklo odporkyni ako úspešnej účastníčke právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech v konaní nemal. Keďže odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. Voči uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. V odvolaní uviedol, že striktný výklad § 43 zákona o cestnej premávke by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by aj samotný odťah po stránke technickej bol 5Co 493/12-98 - 5 - oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce z právneho poriadku sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Navrhovateľ za účelom preukázania oprávnenosti uplatneného nároku poukázal na niekoľko rozsudkov Krajského súdu v Bratislave napríklad sp.zn. 15 Co 40/2009, 15 Co 234/2009, Krajského súd v Trnave sp. zn.: 10 Co 60/2009 na základe ktorých, má za to , že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009 uzavretá medzi VEPOS Bratislava - Staré mesto a spoločnosťou ASTER spol. s r.o. na základe ktorej bol uskutočňovaný výkon odstraňovania a následného premiestňovania motorových vozidiel z územia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, neodporuje zákonu č. 315/1996 Z. z. o cestnej premávke ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 17 C 20/2012-72 zmenil tak, že zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 93 euro s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 19.09.2010 do zaplatenia a trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (toto rozhodnutie je možné použiť aj po zrušení cit. zákona a jeho nahradení zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. sa nezmenili). Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z, nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty tzn. že výkladom tohto - 6 - ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod. teda že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Spoločnosť Car Towing a.s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah, ako vyplýva z vykonaného dokazovania neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom (aspoň to navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal). Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy 5Co 493/12-99 - 7 - určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Keďže zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 C do 70/2003). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať paušálnu cenu 93,- eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady. - 8 - Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť Car Towing, a.s., na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to ust. § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou Car Towing, a.s. ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Nakoniec, akým iným než „technickým" je správa pozemnej komunikácie vykonávaná odstránením vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky? Rozhodnutie policajta o odstránení vozidla v takomto prípade tvorí de facto iba akési ospravedlnenie protiprávneho konania spoločnosti Car Towing, a.s. a navrhovateľ sa na základe takéhoto konania (rozhodnutia) ním poverenej mestskej polície mení z vykonávateľa verejnej správy na spolupáchateľa civilného deliktu. Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti mestskej polícii „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn. 5Co 493/12-100 - 9 - Poverenie je nezmyselné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstránení vozidiel. Sám navrhovateľ pritom vo svojich podaniach súdom tvrdí, že odstránenie vozidla a rozhodnutie o odstránení sú dva úkony. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zák. č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného zboru SR, nie príslušník mestskej polície. Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla a to z toho dôvodu, že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Car Towing, a.s. ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka obchádza ustanovenie § 40 ods. 5 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona tým, že prenáša výkon verejnej správy na inú právnickú osobu, než na takú, ktorá bola na tento účel navrhovateľom založená alebo zriadená. Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu vykonal sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti Car Towing, a.s., keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon, na základe ktorého môže nanajvýš vzniknúť právo odporcu na náhradu škody voči tejto spoločnosti. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.