Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205237 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211205237.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloletú Y. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Ž.G. U., bytom U., F. XX/X, a otec - R. U., bytom D. S., X. X/ XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P 55/2011-45 zo dňa 029.11.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd svojim rozhodnutím zveril maloletú Y. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou XX € mesačne od XX.XX.XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX € spolu s bežným od december 2011, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že mal preukázané, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú, pri určovaní výšky výživného vychádzal z potrieb maloletej, ako aj z možností otca. Prvoradou povinnosťou otca je snažiť sa nájsť si také zamestnanie, aby dokázal poskytnúť primerané výživné. Pokiaľ otec bez vážneho dôvodu nepracuje, vychádzal súd zo schopností, možností a majetkových pomerov otca, teda z takých príjmov, ktoré by dosahoval, keby sa riadne zamestnal, a to i za predpokladu, že nemá žiadnu odbornú kvalifikáciu a jeho príjem by sa pohyboval v pásme podpriemeru, nakoľko aj určené výživné je na dolnej hranici. Vyživovaciu povinnosť otca určil súd od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné určenie vyživovacej povinnosti. Zročné výživné vo výške XXX,XX € za osem mesiacov a alikvótnu časť mesiaca marca XX dní, povolil prvostupňový súd splácať v XX € mesačných splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Do zročného výživného započítal plnenie otca vo výške 40 €. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 24 ods. 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s takto určeným výživným. Poukázal na to, že má invalidný dôchodok vo výške XXX € a takéto výživné nie je spôsobilý platiť. Je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemôže si nájsť prácu primeranú svojmu zdravotnému stavu. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude na maloletú platiť výživné vo výške XX € mesačne a zročné výživné bude splácať po XX € mesačne. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 11CoP 71/2012-76 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zhodne ako uvádza súd prvého stupňa vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou a túto si musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Matka taktiež nedosahuje vysoký príjem a má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, takže nie je možné presúvať na ňu celú ťarchu vyživovacej povinnosti aj keď výživné, ktoré určil súd prvého stupňa je stanovené v dolnej hranici a hlavnou mierou sa na výžive maloletej bude podieľať matka. Nebolo možné vyhovieť návrhu otca a zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že by bola stanovená vyživovacia povinnosť vo výške XX €, pretože takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine, nedosahovalo by ani výšku XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri takto stanovenej výške výživného by na deň vychádzala suma X,XX €, z ktorej sumy matka nezabezpečí ani tie najzákladnejšie potreby maloletej. Naviac z obsahu spisu bolo zistené, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť a už vôbec neprispieva maloletej nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti. Správne postupoval súd prvého stupňa aj keď konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca maloletej, ktorý sa na pojednávanie určené na deň 29.11.2011 neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.