Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/70/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206624 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211206624.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľa: W. Č. Z. - M. W., O. I. X, Z., zast. LEGAL CARTELL, s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: V.. V. X., bytom W.R. X, Z., o zaplatenie 89,62 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. novembra 2011 č.k. 18C 60/2011-97, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 89,62 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 14.12.2007 do zaplatenia, titulom úhrady nákladov spojených s odťahom motorového vozidla. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že zriaďovacou listinou miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - M. W. bola dňa 30.01.1992 zriadená samostatná rozpočtová organizácia O.T. so sídlom Z. - M. W., Ž. X, Z., ktorej úlohou bolo vykonávať správu a údržbu miestnych komunikácií a ďalších činností podľa čl. 1 zriaďovacej listiny a na základe zmluvy o výkone odťahovej služby uzavretej dňa 23.10.2006 medzi správcom komunikácie a spoločnosťou F. M.. M. L..T.. ako príkazcom bol príkazník splnomocnený príkazcom výkonom odťahovania a následným premiestením motorových vozidiel na území W. Č. Z. - M. W. na cestách patriacich do správy príkazcu. Konštatoval, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone odťahovej služby vznikol záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, a to správcom komunikácie a spoločnosťou F., M..L..T.. poverená realizáciou odťahu motorových vozidiel na cestách v správe správcu W. Č. Z. - M. W.. Na spoločnosť F., M.. M. L..T.. boli postúpené všetky pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom tejto zmluvy. Z výpisu z uznesení zo 17. zasadnutia Mestského zastupiteľstva W. Č. Z. - M. W. zistil, že k 31.12.2008 bola zrušená rozpočtová organizácia Mestskej časti Z. - M. W. O. Z. - M. W. s tým, že všetky jej práva a povinnosti prechádzajú na Mestskú časť Z.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vozidlo odporcu stálo dňa 06.12.2007 na vyhradenom parkovacom mieste, teda na mieste, na ktorom je v zmysle § 24 ods. 1 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách zastavenie a státie zakázané, preto správca komunikácie bol v súlade s ust. § 40 ods. 4 písm. a / citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o jeho odstránení. Vyslovil, že samotné odtiahnutie však nebolo vykonané správcom komunikácie ani samotnou rozpočtovou organizáciou, ale spoločnosťou F., M.. M. L..T.. na základe príkaznej zmluvy a v konaní nebol ani predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by náklady za odťah znášal samotný správca cesty. Nemal tak preukázané náklady v súvislosti s odťahom vozidla odporcu vzniknuté navrhovateľovi. Ak rozpočtovej organizácii O. Z. - M. W. žiadna pohľadávka voči odporcovi nevznikla, nemohla po jej zániku ani prejsť na navrhovateľa. Konštatoval, že správca komunikácie môže požadovať náhradu len takých nákladov, ktoré boli skutočne preukázané a priamo vynaložené na odstránenie vozidla. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v konaní, náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli, ani ich náhradu nepožadoval. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že náklady odťahu motorového vozidla vymáha on ako správca komunikácie, ktorý odťah aj nariadil. Považoval výklad ust. § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách za striktný, pretože ak by aj samotný odťah po stránke technickej bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov, čo by nebolo možné realizovať tak z hľadiska personálnej, ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácii. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 č.k. III ÚS 300/07-30 a uviedol, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 medzi organizáciou O. Z. - M. W. zriadenou navrhovateľom ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou F., M..L..T.. ako príkazníkom neodporuje zákonu č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Mal za to, že nejde o neplatný úkon a je daná jeho aktívna legitimácia v konaní. Pokiaľ ide o náklady za odťah motorového vozidla, tieto boli určené súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami odťah motorového vozidla stanovenými v danom mieste a čase (napr. X. B. Z., F..M..) a ich výška bola určená na základe znaleckého posudku. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť považujúc návrh navrhovateľa za podaný neoprávnenou osobou pre nedostatok aktívnej legitimácie v danej veci, ako aj nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko predmetné motorové vozidlo požičal svojmu známemu W. W., ktorý ho na mieste odťahu odparkoval, bol hop prevziať a podpísal aj protokol o jeho prevzatí vozidla. že nebol. Poukázal na to, že otázku prenesenia výkonu verejnej správy vrátane akejkoľvek jej časti alebo zložky na súkromnú osobu už v roku 2004 interpretoval Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 26.02.2004 č.k. 3Cdo 70/2003. Taktiež Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. III ÚS 300/07-30, na ktorý navrhovateľ poukazuje, rozhodol o porušení práva spoločnosti F., M.. M. L..T.. na spravodlivé súdne konanie a zároveň zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2007 č.k. 8Co 486/05-69, ktorý označil za arbitrárny a nerozhodoval o výklade zákona, preto navrhovateľ svoju argumentáciu v odvolaní opiera o rozhodnutie, ktoré sa ani autoritatívne ani interpretačne netýka predmetu sporu. K námietke navrhovateľa ohľadom striktného výkladu ust. § 40 ZPPK, uviedol, že navrhovateľ nerozlišuje medzi výkonom verejnej správy a výkonom verejnej moci a poukázal na to, že odstránenie motorového vozidla z pozemnej komunikácie, kedy na základe autoritatívneho rozhodnutia dochádza k závažným zásahom do vlastníckeho práva prevádzkovateľa motorového vozidla, je potrebné vždy chápať ako výkon verejnej moci, ktorý je za akýchkoľvek okolností povinný správca komunikácie vykonávať len sám alebo prostredníctvom ním na to založenej alebo zriadenej osoby, keď k takémuto prenosu verejnej moci má zákonné zmocnenie. Keďže mal za to, že navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy, spôsob akým si vyčíslil jej výšku považoval v tejto veci za irelevantný. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa a z neho vyplývajúce závery a právne posúdenie veci za správne, vystihujúce podstatu veci a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu aj stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na skonštatovanie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnená odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca miestnej komunikácie (§ 3d ods. 5 písm. c/ zák.č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov) pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci a správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jeho výkon a nemôže ju zmluvne preniesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej, t.j. čo sa týka zabezpečenia samotného výkonu odťahu vozidla. V danom prípade k odťahu vozidla odporcu nedošlo oprávnenou osobou, nakoľko navrhovateľ nie je ani obec ani oprávnená osoba na tento účel zriadená, nemohli byť na neho prevedené právomoci správcu komunikácie, z ktorého dôvodu nebol oprávnený predmetné motorové vozidlo odporcu odtiahnuť a požadovať od neho náhradu nákladov vzniknutých mu týmto odťahom. Preto námietky navrhovateľa neboli dôvodné. K poukazu navrhovateľa na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 č.k. III ÚS 300/07-30, odvolací súd poznamenáva, že otázku či samotný výkon odťahu možno zmluvne zabezpečiť súkromnými spoločnosťami a či následne takýmito zmluvami dochádza k postúpeniu pohľadávok tretích osôb, zreteľne interpretoval Najvyšší súd SR najmä vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 2Cdo 108/01 a sp.zn. 3Cdo 70/03, ktorý konštatoval dbajúc pritom na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb , a tým aj ústavne komfortným spôsobom (čl. 152 ods. ústavy), že „odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona“ a že „odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla)“. Nález III ÚS 300/07 sa skladá z troch bodov. V prvej časti odôvodnenia svojho nálezu ústavný súd „reprodukuje“ postoj sťažovateľa. V druhom bode rovnako preberá tvrdenia a návrhy sťažovateľa, uvádza príslušnú právnu úpravu (vrátane čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) a odvoláva sa na svoj skorší nález III ÚS 2/01-29 zo 16.10.2001, ktorým rozhodoval o návrhu generálneho prokurátora SR na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia (ďalej „VZN“) mesta Spišská Nová Ves č. 4/99 s Ústavou SR a viacerými ustanoveniami zákonov (ktoré však neboli zhodné s ustanoveniami zákonov v tejto veci). Vyslovil paralelu, ktorá nie je odôvodnená a nemožno identifikovať ani jeho právny názor. Následne ústavný súd vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, pričom akceptoval sťažovateľom navrhované porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, aj keď nie vždy celkom jasné. Kde sa vyjadruje k arbitrárnosti a kde porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z jeho základnej axiómy však vyplýva, že „skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Takýto postoj ústavného súdu má základ v jeho právomociach odvodených z čl. 124 ústavy. Ústavný súd tak dospel k záveru, že rozsudkom krajského súdu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré videl práve v nutnosti odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ by tak malo ísť o viazanosť rozhodnutím ústavného súdu, ide o viazanosť rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva odôvodniť rozsudok. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že aj podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom poukazuje na rozdielnu povahu verejného práva, kedy pri uplatňovaní verejnej moci (preneseného výkonu štátnej správy) nemožno postupovať nad rámec zákona, t.j. používať analogicky inštitúty súkromného práva (napr. zmluvné zastúpenie). Správa verejných komunikácii patrí jednoznačne do oblasti správneho práva. Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je orgán verejnej správy, takže sa na neho nevzťahuje čl. 2 ods. 3 ústavy, ale čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žiadny osobitný výklad práva Ústavný súd SR nepodáva a nekonkretizuje. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd nemožno vykladať ust. § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla tak, že odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.