Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/325/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211207017 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211207017.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L.. L. B. B., bytom Y. E..Č.. X, Q., zast. Advokátskou kanceláriou ČIČMANEC & DRAPPANOVÁ s.r.o., so sídlom Prievozská ul.č. 14/A, Bratislava, a otec - L. B., bytom ul. B. J. Č.. XX, Q., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky a plnoletej M. proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P 74/2011-78 zo dňa 11.07.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na vtedy maloletú M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk ( XX,XX € ) mesačne na sumu XXX € mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, od XX.XX.XXXX. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XX € ( po započítaní sumy XXX,XX € ) je otec povinný uhrádzať formou mesačných splátok vo výške XX € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, od XX.XX.XXXX. Vo zvyšku prvostupňový súd návrh matky zamietol. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C 88/1999 zo dňa 09.03.2000 v časti o výživnom na vtedy maloletú M.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že návrh matky ( návrh bol podaný za maloletosti M. ) je čiastočne opodstatnený. Prvostupňový súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku XXXX nastala zmena pomerov na strane dieťaťa, keďže M. dovŕšila vek XX rokov, čím nepochybne došlo k podstatnému zvýšeniu výdavky na dieťa v súvislosti so zabezpečením jej bežných potrieb, školských alebo mimoškolských aktivít. Prvostupňový súd porovnal príjem oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v súčasnom období a dospel k záveru, že na strane matky došlo k miernemu zvýšeniu príjmu z cca XX.XXX,-Sk mesačne, t.j. XXX € na sumu približne X.XXX € mesačne, u otca nastala taktiež zmena zvýšením príjmu zo sumy X.XXX,-Sk mesačne, t.j. cca XXX,XX € na sumu v priemere XXX,XX € mesačne, so započítaním preplatenej dovolenky, pričom bežný priemerný príjem otca činí cca XXX € mesačne. Prvostupňový súd však nemohol prehliadnuť skutočnosť, že otec dobrovoľne zvýšil výživné na dcéru pred piatimi rokmi, kedy poukazoval sumu XXX € mesačne, t.j. v čase, kedy dieťa malo nižší vek, pričom otec v uvedenom období pracoval v zahraničí a jeho príjem bol vyšší. Prvostupňový súd tiež zohľadnil skutočnosť, že dieťa trávilo u otca obdobie troch mesiacov, kedy otec znášal všetky náklady na výživu, štúdium, úhradu letenky pre dieťa. Naviac bolo potrebné konštatovať, že u oboch rodičov došlo k zmene osobného stavu, keďže matka sa opäť rozviedla, žije sama s dieťaťom, otec uzavrel nové manželstvo, pričom jeho manželka bola nezamestnaná, od februára XXXX sa zamestnala. Konanie otca v súvislosti s úhradou pobytu dcéry v zahraničí je potrebné klasifikovať, ako plnenie nad rámec, výživného, naopak od uplatneného nároku na zvýšenie výživného, od podania návrhu matkou v marci XXXX, otec prispieva len platbou dobrovoľne zvýšeného výživného v sume XX € mesačne. Sám potvrdil svojím konštatovaním, že s dcérou prerušil kontakt, aj, keď možno urobil chybu aj on. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že súdom určené výživné vo výške 11CoP 325/11-99 XX,XX € je nepostačujúce na pokrytie potrieb Natálie vzhľadom na jej vek a potreby, pri zvýšení výživného je však potrebné prihliadnuť i výdavky rodičov v súvislosti so zabezpečením platieb pôžičky matky a výdavkov a majetkových pomerov otca, pričom je potrebné konštatovať, že matka s dieťaťom žije v tri a pol izbovom byte, otec s manželkou obýva 2 izbový prenajatý byt, pričom majetkové pomery otca sú nulové. Pokiaľ ide o obdobie, kedy bol otec nezamestnaný, je nesporné, že v uvedenom období poberal podporu v nezamestnanosti prevyšujúcu výšku súčasného príjmu. Na základe uvedených dôvodov, prihliadajúc na príspevky nad rámec výživného prvostupňový súd považoval za primerané zvýšenie výživného na XXX € mesačne, prihliadajúc na zmenu pomerov na strane maloletej, rodičov, a príjmy, výdavky a majetkové oboch rodičov. Návrh matky vo zvyšku zamietol, ako nedôvodný. Prvostupňový súd zvýšil výživné dňom podania návrhu, v zmysle návrhu matky, čím vzniklo zročné výživné vo výške XX €, ktoré povolil splácať podľa § 160 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka a plnoletá Natália. Poukázala na článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2, článok 46 ods. 1 a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázala na ust. § 1, § 2, § 3, § 132, § 205 ods. 2 písm. a/, d/, § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p., ako aj na ust. Zák. o rodine, a to § 62, § 75, § 77, § 78 ods. 1, 3. Poukázala na skutočnosť, že ustanovenia článku 152 ods. 4 ústavy má povahu generálneho príkazu adresované všetkým subjektom, ktoré vo svojej činnosti interpretujú a aplikujú pramene práva. V ods. 4 citovaného ustanovenia ústava zakladá povinnosť orgánov verejnej moci postupovať podľa článku 152 ods. 4 ex offo. Predpokladom uplatnenia článku 152 ods. 4 ústavy v činnosti orgánov verejnej moci teda nie je uplatnenie nároku oprávnenou osobou s voliteľnými právnymi účinkami, pri ktorých ten, kto požiada, aby sa voči nemu konalo v súlade s článkom 152 ods. 4 ústavy, má právo vyžadovať dodržanie ústavného príkazu, kým ten, kto výslovne nepožiada o rešpektovanie príkazu článku 152 ods. 4 ústavy, nezíska oprávnenie na postup podľa článku 152 ods. 4 ústavy. Orgány súdnej moci vrátane moci verejnej v súlade s ústavnou požiadavkou vytvárania a zachovávania právnej istoty musia pri aplikácii právnych noriem zachovávať platné zásady interpretácie právnych noriem, a mali by rešpektovať všeobecne a dlhodobo uznávané zásady právnej teórie a právnej logiky. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 vety prvej dohovoru vyžaduje, aby rozhodnutia boli riadne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Vyššie citované požiadavky vo vzťahu k činnosti súdov sú premietnuté do úpravy § 1, § 2, § 3 O.s.p.. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Plnoletá Natália ani matka sa nestotožňujú so skutkovým záverom súdu, že čistý mesačný príjem otca za obdobie apríl, máj, jún XXXX predstavoval čiastku XXX,XX €, pričom súd prihliadal na jej započítanie preplatenej dovolenky za mesiac jún XXXX. v prípade matky však nebral do úvahy, že výška jej mesačného príjmu je pohyblivá, odvíja sa aj od vyplácania 13. mzdy a odmien, ktoré sú vyplácané taktiež 2-krát ročne. V prípade, že zamestnávateľ matke nevyplatí odmeny, pretože tieto príjmy zamestnávateľ negarantuje, priemerný mesačný čistý príjem matky predstavuje sumu XXX,XX €. Absentuje dokazovanie súdu so zameraním sa na príjem otca a jeho manželky za rok XXXX, napriek tomu, že ho žiadali založiť do spisu. Napriek tomu, že otec bol X mesiace v roku XXXX nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti, predstavoval spoločný príjem otca s jeho manželkou XX.XXX € za rok. Zároveň predmetnom dokazovania pred súdom nebol príjem manželky otca, ktorý mal predstavovať len na základe výpisov z účtov výšku XXX € mesačne. Neobstojí ani tvrdenie, že ak otec žil s manželkou v zahraničí, táto bola nezamestnaná, pretože táto zamestnaná bola. Záver súdu, že otcove majetkové pomery sú nulové, sú len v rovine dohodu, lebo nekorešpondujú so skutočnosťou, že otec bol účastníkom dedičského konania po otcovi, v ktorom dedil určitú finančnú čiastku, ktorá nie je známa. Údaje a závery súdu uvedené v bodoch 5, 6 sú skreslené, nesprávne, neobjektívne, nekorešpondujú so skutkovými zisteniami súdu o možnostiach a majetkových pomeroch otca. Za extrémne voluntaristický až arbitrárny je potrebné vyhodnotiť záver súdu podľa ktorého zohľadnil i skutočnosť, že navrhovateľka trávila u otca obdobie troch mesiacov, kedy otec znášal všetky náklady na výživu, 11CoP 325/11-100 štúdium a úhradu letenky pre dieťa, lebo bez ďalšieho náležitého, procesnému právu zodpovedajúcemu dokazovaniu, súd vôbec nezisťoval, že počas tohto obdobia otec neplatil na ňu súdom ustanovené výživné a že štúdium bolo bezplatné. Taktiež nie je správny záver súdu, že čiastka XXX € je neprimeraná vzhľadom na príjem otca a jeho možnosti. Súd je pri hodnotní dôkazov viazaný skutkovým stavu veci, a teda nie je prípustné eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Súd má povinnosť hodnotiť dôkazy v súvislosti s výsledkami vykonaných dôkazov, pričom je povinný brať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Prvostupňový súd len formálne, paušálne a neobjektívnym spôsobom prevzal tvrdenia otca o jeho zlej finančnej situácii a zlých majetkových pomeroch. Na druhej strane súd nebral vôbec do úvahy matkou plnoletej predložené argumenty, ktorými poukazovala na svoju neuspokojivú situáciu. Prvostupňový súd sa v rozsudku nevyporiadal s § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri ktorej sa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Závery súdu ku ktorým dospel výkladom ust. § 62, § 75 a § 78 Zák. o rodine sú nelogické, založené na ľubovôli bez akejkoľvek racionálnej opore v platnej právnej úprave a v zistenom skutkovom stave veci. Prvostupňový súd sa prispôsobil úradníckemu spôsobu výkonu súdnictva. Žiadali zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Kolízny opatrovník sa na odvolanie matky a plnoletej M. nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu matky ani plnoletej Natálie nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, pričom z neho vyvodil aj správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ako vyplýva z obsahu spisu predmetnom konania je zvýšenie výživného na vtedy maloletú M., návrh podala matka za maloletosti M.. Natália dňom XX.XX.XXXX dovŕšila plnoletosť a stala sa účastníčkou konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z uvedeného vyplývajú. Prvostupňový súd správne aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Len taká zmena pomerov môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. V porovnaní pomerov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v súčasnosti správne prvostupňový súd dospel k záveru, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Prvostupňový súd správne aplikoval aj ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď skúmal odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Tieto prvostupňový súd vyhodnotil správne a ich podkladom bolo zisťovanie zárobkových pomerov obidvoch rodičov. Pre posudzovanie výšky vyživovacej povinnosti je rozhodné obdobie rok predchádzajúci dňu, ku ktorému dochádza k určeniu vyživovacej povinnosti, resp. k zmene vyživovacej povinnosti. Preto námietky matky a plnoletej týkajúce sa zárobkových možností a schopností otca za obdobie, keď pracoval v Í., ide o roky XXXX J. 2008, sú právne irelevantné. Je potrebné doplniť, že uvedené obdobie, keď otec dosahoval vyšší zárobok, toto sa premietlo aj vo zvýšenom výživnom, ktoré otec poskytoval dobrovoľne. Pre posudzovanie možnosti, schopnosti otca je teda rozhodné obdobie roku XXXX do 11CoP 325/11-101 marca roku XXXX, kde z obsahu spisu vyplýva, že otec bol nezamestnaný a poberal podporu zo zahraničia vo výške XXX € týždenne. Otec nastúpil do pracovného pomeru dňom XX.XX.XXXX so mzdou XXX € mesačne. Výšku mzdy otca a matky a jej pohyblivej čiastky prvostupňový súd náležite vyhodnotil. Zároveň za neopodstatnenú tiež možno vyhodnotiť námietku matky a plnoletej v odvolaní týkajúcej sa ust. § 62 ods. 4 Zák. o rodine, kde namietajú, že prvostupňový súd dostatočne nevyhodnotil to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Tu je potrebné zdôrazniť, že miera prihliadnutia je ponechaná na úvahe súdu a bude závisieť najmä od veku, zdravotného stavu a potrieb dieťaťa od jeho schopností a možností podieľať sa osobnou pomocou na uspokojovaní vlastných potrieb ( povinnosť dieťaťa podľa § 43 ods. 2, 3 Zák. o rodine ). Aj keď zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará, tu má zákonodarca na mysli skutočnosť, že pokiaľ ide o dieťa v útlom veku, osobná starostlivosť rodiča je postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej fungovanie spoločnej domácnosti a starostlivosť o jej členov. Uvedenú zásadu však nemožno celkom aplikovať v súvislosti s deťmi vyššieho veku, resp. plnoletými deťmi, ktoré tiež majú možnosť sami sa postarať o svoje potreby a prispieť k chodu domácnosti ak je to v prípade nepriaznivých majetkových pomerov rodičov potrebné. K samotnému vykonaniu dokazovania súdom prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že § 120 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby si súd osvojil skutkové zistenia doložené na zhodnom tvrdení účastníkov. Formulácia však neukladá súdu povinnosť akceptovať zhodné tvrdenia účastníkov, avšak zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. V konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu ( § 81 ) sa uplatňuje zásada materiálnej pravdy a teda súd je povinný vykonať vo veci aj bez návrhu účastníkov konania všetky dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie skutkového stavu, prvostupňový súd v tomto smere postupoval správne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.