Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211671 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211211671.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú P. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa A. U.. V. D., trvale bytom v I., O. X, a otca A.. Z. D., trvale bytom v I., O. X, t.č. v I., X.F. B. XX, zastúpeného Mgr. Jaroslavou Grambličkovou, bytom Bartoškova 4, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28P 107/2011-78 zo dňa 13.12.2011, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: - uložil otcovi povinnosť prispieť na výživu maloletej P. D., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX euro mesačne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, - uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur do XX.XX.XXXX k rukám matky - vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36, § 62 ods. 2 , 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri určovaní výšky výživného za obdobie do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov maloletej vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, že výživné slúži nielen k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa ako jedlo, ošatenie, ale aj na uspokojovanie ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. V konaní mal za preukázané, že otec dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje, aby prispieval na výživu maloletej sumou, aká je uvedená v rozhodnutí, pričom bral do úvahy tú skutočnosť, že na tejto sume sa otec dohodol v rozvodovom konaní - teda potvrdil, že je v jeho možnostiach. Súd započítal voči dlžnej sumy finančné plnenia otca, ktoré uhrádzal na účet matky v celkovej sume XXX euro a pri rozhodovaní prihliadal aj na tú skutočnosť, že matka je t.č. na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a svojou osobnou starostlivosťou čiastočne kompenzuje finančný príspevok na výživu maloletej. Na naturálne plnenia otca neprihliadal, nakoľko išlo o hračky a oblečenie, ktoré ma maloletá u otca, keď tieto plnenia zásadným spôsobom neovplyvňujú štruktúru a výšku výdavkov matky, ktorá sa o maloletú celodenne stará. O zročnom výživnom v sume XXX,XX euro vypočítanom ako súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ( alikvótna časť za mesiac máj - XX dní, X mesiace x XXX euro a alikvótna časť za mesiac september-XX dní = X.XXX,XX C.uro) po odpočítaní plnení otca vo výške XXX euro rozhodol pri použití ust. § 160 ods.1 O.s.p.. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej namietajúc, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s navrhnutými dôkazmi, nezaoberal sa skutočnosťami, ktoré boli medzi účastníkmi konania sporné, zo strany matky neboli jednoznačne preukázané výdavky na maloletú P. a rovnako nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že životná úroveň otca je nepomerne vyššia. Podľa 11CoP 105/2012-103 názoru odvolateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ; na základe tejto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd po správnom vyhodnotení dokazovaním zistených skutočností zmenil prvostupňový rozsudok tak, že zaviaže otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX vo výške XXX euro mesačne. Otec ďalej namietol, že súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tým, že v rozsudku neuviedol, nevysvetlil ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akého dôvodu a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Odôvodnenie rozsudku je všeobecné, absentuje v ňom hodnotenie vykonaných dôkazov tak zo strany otca, ako aj zo strany matky, keď sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré boli medzi účastníkmi konania sporné. Na základe vyššie uvedeného potom porušil ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. tým, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd Bratislava II v rozsudku zo dňa 16.09.2011, č.k. 52C 94/2011-54 právoplatným dňa 26.9.2011 schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazala prispievať na jej výživu sumou 250 euro mesačne . Otec uviedol, že svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletej P. si plne uvedomuje a túto si riadne plnil aj v minulosti a plní aj v súčasnosti. Súd nevykonal dokazovania týkajúce sa reálnych, teda skutočne vynaložených mesačných nákladov na odôvodnené potreby dcéry a uspokojil sa len s tvrdeniami matky, ktorá ich deklarovala, no z väčšej časti ich nepreukázala , keď otec bol povinný dokazovať a zdôvodňovať každý jeden výdaj, resp. príspevok na dcéru, čo sa od matky nevyžadovalo. Súd sa nezaoberal viacerými spornými tvrdeniami, či už zo strany otca, alebo matky a nevyporiadal sa ani s dôkazmi ohľadne vynaložených nákladov na maloletú Lauru v období od apríla do septembra XXXX. V súvislosti s predloženou špecifikáciou nákladov otca vynaložených na dieťa od apríla XXXX do septembra XXXX otec poukázal na to, že si riadne plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 62 ods. 2, 4, 5 Zák. o rodine, keď pri určení zročného výživného súd vôbec nebral do úvahy nevyhnutné výdavky otca a len konštatoval, že otec dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje, aby prispieval na výživu maloletej P.. Otec je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je X.XXX euro a i napriek tomu, že v čase rozvodového konania, ako aj na pojednávaní v poručenskom konaní oznamoval súdu, že v tom čase je v štádiu schvaľovania úveru na vlastné bývanie, túto skutočnosť súd nebral v úvahu. V súčasnosti nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, bol mu schválený úver za účelom kúpy bytu, nakoľko po odchode zo spoločnej domácnosti ponechal byt matke, ktorá ho má vo výlučnom vlastníctve a on sám býva u priateľky; z tohto dôvodu bolo nevyhnutné, aby si vyriešil otázku bývania. Od februára bude zaviazaný na mesačné platby za úver vo výške XXX euro + prevádzkové náklady spojené s bytom vo výške cca XXX euro mesačne. Na ním vynaložené potreby vôbec súd prvého stupňa neprihliadal a ani ich nežiadal vydokladovať a vychádzal len z jeho čistého mesačného príjmu. Otec uviedol, že odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami rodičov, ktoré môžu byť limitované. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú ale ovplyvnené nielen subjektívnymi, ale aj objektívnymi okolnosťami. V období od mája do septembra XXXX prispieval aj finančne aj hmotne na zabezpečenie starostlivosti o svoje dieťa, keď v tejto súvislosti s tvrdením súdu o takzvanom naturálnom plnení zo strany otca nesúhlasil, nakoľko aj kúpa oblečenia a hračiek ( mentálny rozvoj dieťaťa ) je jedným zo spôsobov plnenia si vyživovacej povinnosti. Otec uviedol, že taktiež prispieva na kúpu potravín, drogérie, či mlieka, čo nepotreboval zdokladovať, nakoľko to považuje za samozrejmé. Maloletá P. má v súčasnosti O. W. Z. roka, plnenia poskytované zo strany otca a hlavne v období od mája do septembra XXXX sú plne postačujúce jej veku, keď maloletá nemá žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by predstavovali nadštandardné finančné plnenia a jej záujmová činnosť je ešte vekovo obmedzená. Matka maloletej v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla, aby súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne a právne správne. Vo vyjadrení poukázala na to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie týkajúce sa príjmu, majetkových pomerov, nákladov a výdavkov tak na strane matky, ako aj na strane otca. Žiadosť o doplatenie zročného výživného za obdobie od apríla do septembra XXXX považuje naďalej za opodstatnenú a maloletej patrí v plnej výške výživné tak, ako ho požadovala od otca na súde. Žiadosť o doplatenie 11CoP 105/2012-104 zročného výživného nie je zvýšením výživného ako sa uvádza v odvolaní, ale len doplatenie finančnej čiastky, ktorá v období, keď sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, vzhľadom k výške rodičovského príspevku a výške rodinných prídavkov maloletej chýbala. V súčasnosti žije sama s maloletou v dvojizbovom byte v osobnom vlastníctve, ktorý nadobudla ešte pred uzavretím manželstva. Náklady spojené so starostlivosťou o maloletú, zabezpečením jej bývania, stravovania, ošatenia, lekárskej starostlivosti pokrýva od septembra XXXX z rodičovského príspevku, rodinných prídavkov a výživného určeného súdom. Na súd sa obrátila so zámerom stanovenia výšky výživného pre maloletú do skončenia súdneho pojednávania ohľadne rozvodu a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, nakoľko v tom čase sa bývalý manžel ospravedlňoval zo súdnych pojednávaní a nebolo zjavné, kedy sa celý proces skončí. V období od mája do septembra XXXX jej bývalý manžel prispel na výživné pre maloletú P. v sume XXX euro v mesiaci máj XXXX a po XXX euro mesačne v mesiacoch jún až september XXXX. O položkách označených otcom ako vynaložené nálady na maloletú Lauru sa dozvedela prvý krát až na súde. Na strane dieťaťa je treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, budúce povolanie. Matka uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti ( do apríla 2011 vrátane ), jej bývalý manžel neustále vo všetkom prispieval na chod domácnosti a podieľal sa na úhrade výdavkov spojených s bývaním. Je pravdou, že prispieval až do januára XXXX, avšak väčšou časťou tejto sumy boli pokryté poplatky za psie výstavy a náklady s tým spojené, ktoré absolvovali spoločne. Otec si svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletej plní, avšak len do výšky určenej súdom a nad rámec týchto určených povinností nie je ochotný prispievať čo i len vecným darom, ktorý by priniesol dieťaťu do miesta trvalého bydliska a tým jej ho zveľadil ( narodeniny a Vianoce XXXX sú toho príkladom i napriek tomu, že obidva dni trávili spoločne ). Matka v písomnom vyjadrení vyčíslila výdavky na maloletú v sume XXX euro mesačne a ostatné výdavky vynakladané a súvisiace so zdravotnou starostlivosťou dieťaťa a matky a so zabezpečením bývania pre matku a pre dieťa. Poukázala na to, že už pri pojednávaní ohľadom rozvodu bolo otcovi zdôraznené, aby dôkladne zvážil dlhodobé plány vo vzťahu k zaťaženiu sa hypotekárnym úverom, nakoľko musí brať do úvahy svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej P.. Má právo na samostatné bývanie, avšak nemalo by to byť na úkor jeho dcéry. Pri schvaľovaní výšky požadovaného hypotekárneho úveru mal otec maloletej prihliadať na všetky svoje finančné záväzky a možnosti a je zarážajúce i tvrdenie, že jej „ nechal B. byt", ktorý je v jej vlastníctve od roku XXXX a ktorý nadobudla formou darovacej zmluvy od rodičov ešte pred svadbou. Tento byt v roku XXXX prešiel kompletnou rekonštrukciou na ktorú jej bývalý manžel neprispel a bola prefinancovaná s pomocou jej rodičov, voči ktorým má stále podlžnosti. Je pravdou, že v novembri XXXX podala na Okresný súd Bratislava II návrh, v ktorom žiada určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky - návrh podala z dôvodu, že bývalý manžel akúkoľvek pomoc zásadne odmieta a táto suma v prípade priznania bude slúžiť na fungovanie spoločnej domácnosti ktorú vedie s dcérou, najmä v čase jej rodičovskej dovolenky. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k otcom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že v rozhodnutí súd nemusí dať 11CoP 105/2012-104 odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok oboch rodičov k výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej P. na čas do rozvodu manželstva účastníkov ( t.j. B. XX.XX.XXXX) majúcich pre vec podstatný význam, ako i úvahy , ktorými sa riadil pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu konania ( keď v procese dokazovania nebol viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov ) riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis ( ust. § § 36, § 62 ods. 2 , 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine ) a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, keď z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú jeho skutkový nález, ku ktorému dospel. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej P., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX odvolací súd plne stotožňuje odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada 11CoP 105/2012-105 priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. V prejednávanom prípade je výška výživného v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX euro mesačne primeraná jednak v konaní matkou deklarovanými a z vykonaného dokazovania zistenými potrebami dieťaťa so zohľadnením okolnosti, že príjmom matky bol v uvedenom období len rodičovský príspevok a dávka rodinných prídavkov, ako i výške príjmu otca vyplývajúceho zo mzdového listu doloženého v priebehu konania pred prvostupňovým súdom dosahujúceho netto mzdu vo výške X.XXX euro v mesiaci máj XXXX, X.XXX euro v mesiaci jún XXXX, X.XXX euro v mesiaci júl XXXX, X.XXX euro v mesiaci august XXXX a X.XXX euro v mesiaci september XXXX a napokon i so zohľadnením medzi rodičmi nesporným finančným plnením otca v celkovej sume XXX euro. Pokiaľ ide o otcom namietanému nezapočítaniu jeho iných plnení, ako je nákup oblečenia, hračiek a pod. ( ktorých nákup a zaobstaranie v konaní pred prvostupňovým súdom nepreukázal ) je treba uviesť, že postup súdu prvého stupňa bol správny z dôvodu, že výživné je určené k uspokojeniu potrieb maloletého dieťaťa , ktoré plní rodič do rúk rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené, resp. ktorý sa o dieťa osobne stará na základe dohody rodičov. Za takéto plnenie nie je možné považovať nákup vecí, ktoré zaobstará rodič pre potreby dieťaťa dobrovoľne, keď v tomto prípade oblečenie a hračky otec matke maloletej P. ani neodovzdal. Rovnako nemohol odvolací súd prihliadnuť ani na otcom v odvolaní deklarované splácanie hypotekárneho úveru vo výške XXX euro mesačne jednak z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( § 62 ods.5 Zákona o rodine ) a jednak z dôvodu, že splátky hypotekárneho úveru začal otec splácať v neskoršom období, ktoré sa nezhoduje s obdobím, o ktorom v tomto konaní rozhodoval konajúci súd. Na základe uvedeného prihliadajúc i na správnosť výroku rozhodnutia súdu, v ktorom s použitím ust. § 160 ods.1 O.s.p. otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 2X.X.XXXX vo výške XXX,XX eur do XX.XX.XXX2 k rukám matky, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.