Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211217147 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211217147.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XX, zastúpenej JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou, Bratislava, Jungmannova 8, a otec - F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.12.2011, č.k. 27P/274/2011-77, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti vo výrokoch o bežnom a zročnom výživnom m e n í tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od XX.XX.XXXX zvyšuje na sumu XXX euro mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2010 do 30.11.2011 v celkovej sume XXX,XX euro sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.12.2004, č.k. P 249/04-33 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.09.2005, č.k. 11CoP 156/05-50.
Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa:
- zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XX,XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, počnúc dňom 01.09.2010,
- zročné výživné na maloletého ku dňu 30.11.2011 v sume XXX,XX euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným, od decembra 2011, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky pod následkom straty výhody splátok,
- vo zvyšku návrh matky zamietol,
- zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti,
- rozsudkom zmenil výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 11CoP /156/2005-50 zo dňa 20.09.2005,
- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, §77 ods. 1, 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 156/05-50 zo dňa 20.09.2005 (meniacim prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. P 249/04-33 zo dňa 02.12.2004) tak, že od 01.09.2001 do 31.08.2004 bolo výživné otca zvýšené zo sumy XXX,-Sk na sumu X.XXX,-Sk a od 01.09.2004 na sumu X.XXX,-Sk mesačne. Súd prvého stupňa s prihliadnutím na časové obdobie od poslednej úpravy , kedy bol maloletý E.
11CoP 89/12-103
žiakom X. ročníka Základnej školy a v súčasnosti je študentom X. ročníka SPŠ elektrotechnickej v Bratislave konštatoval na strane maloletého od septembra 2010 jeho nástupom na strednú školu podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu primerané zvýšenie výživného. Mal za to, že náklady vynakladané na potreby maloletého sa výrazne zvyšujú a je nevyhnutné, aby sa na zabezpečovaní zvýšených potrieb E. podieľali obaja rodičia v rozsahu primeranom ich reálnym možnostiam a schopnostiam. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného neprihliadol na argumenty otca o tom, že v súčasnosti nie je z ekonomických dôvodov schopný platiť ani doposiaľ určené výživné dôvodiac tým, že pokiaľ sú príjmy otca z jeho živnosti dlhodobo nízke a hodlá ju i napriek tomu vykonávať ďalej, mal by hľadať aj iný zdroj príjmov, aby mohol bez citeľnejšieho zníženia vlastnej životnej úrovne a v primeranejšom rozsahu než doteraz plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi.
Súd prvého stupňa v rozhodnutí napokon ustálil výšku zročného výživného za obdobie od 01.09.2010 do 30.11.2011 vyčíslenú ako rozdiel medzi v tomto rozhodnutí určeným výživným a výživným, ktoré otec maloletému uhrádzal (13 x XX,XX euro), ktorú mu súd podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať v mesačných splátkach po XX euro.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ho zaviaže k povinnosti prispievať na výživu maloletého od 01.01.2012 sumu XX euro mesačne a vo zvyšku návrh zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Otec maloletého uviedol, že v roku XXXX si založil živnosť a do technológie, výrobných zariadení a úpravy priestorov investoval za tie roky toľko úsilia a finančných prostriedkov, že je pre neho obtiažne uvažovať o zrušení firmy. Dôsledky hospodárskej krízy sa negatívne odrazili na jeho príjmoch, kedy od roku XXXX bol jeho základ dane v mínuse . Na pojednávaniach súdu prvého stupňa predložil všetky
svoje účtovné doklady, peňažný denník, príjmové a výdavkové faktúry, ktoré súd a matka podrobne preskúmali. Jeho momentálny príjem je nízky a nedosahuje ani
výšku životného minima. Otec namietol , že pri určovaní výšky výživného konajúci súd nezohľadnil náklady, ktoré vynakladá na domácnosť, odvoz domového odpadu, daň z nehnuteľnosti a výdavky na stravu. Poukázal na nezrovnalosti v dokladoch o príjmoch a výdavkoch predložených matkou maloletého, ktorá pri práci v renomovanej reštaurácii v centre Bratislavy s kapacitou 250 miest na sedenie a s otváracou dobou od 8,00 hod. do 01,00 hod. v pracovných dňoch a do 03,00 hod. po polnoci cez víkendy dosahuje mzdu iba vo výške XXX,XX euro mesačne. Pokiaľ ide o úver poskytnutý jej K. bankou v sume XX.XXX euro, ktorý matka spláca mesačnými splátkami v sume XXX euro mesačne je zarážajúce, že matke pri jej príjme peňažný ústav úver poskytol. Z Listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Z. vyplýva, že matka maloletého je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na Q.J. R.. Č.. XX v Bratislave, ktorý je predmetom dvoch záložných práv v prospech K. banky ( z r. 2006 a 2011). Otec žiadal, aby bolo dokazovanie doplnené o vyžiadanie a preskúmanie dvoch zmlúv o úveroch poskytnutých matke maloletého, o doloženie dokladov o príjme staršieho syna matky D. B. za roky 2006-2011, ktorý podľa jeho vedomostí býva spoločne s matkou v byte na Q. R. a má povinnosť prispievať matke na chod domácnosti a platby spojené s užívaním bytu. Otec napokon poukázal na to, že v priebehu konania neboli matkou preukázané výdavky vynakladané na liečenie maloletého v súkromnej klinike, výdavky súvisiace s letným táborom v roku 2011 a kúpou bicykla v rovnakom roku , ako ani skutočnosť, či maloletý aj v roku 2011 navštevuje plavecký kurz. Náklady syna súvisiace s jeho prechodom na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na O. R.. v Bratislave nemohli podľa názoru otca oproti jeho výdavkom na druhom stupni základnej školy tak dramaticky narásť.
Matka maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. K postoju otca uviedla, že tento i napriek vyriešeniu otázky jeho otcovstva k dieťaťu túto otázku i naďalej neustále rieši a neustále tvrdí, že maloletý E. nie je jeho syn. O dieťa nejaví žiaden záujem, nestýka sa s ním a okrem bežného výživného iným spôsobom na jeho výživu a výchovu neprispieva. Pokiaľ ide o maloletého, jeho náklady súvisiace so stredoškolským štúdiom sú vyššie ako na základnej škole, keď okrem základných výdavkov si musí zabezpečovať aj nákup potrebných učebníc a elektroinštalačného
11CoP 89/12-104
materiálu. Športové aktivity ktorým sa maloletý venuje nie sú jeho svojvoľným výmyslom, ale sú doporučené odborným lekárom. Otec vlastní dom, auto, je slobodný a objektívne má možnosť si zvyšovať príjem tak, aby mohol jeho syn dôstojne žiť a vzdelávať sa. Ťažisko vyživovacej povinnosti chce preniesť len na matku, agresívne na ňu útočí ohľadne pôžičiek, ktoré si bola nútená zobrať len pre to, aby mohla zabezpečiť dôstojné prežitie a bývanie pre seba a pre syna. Výživné určené sumou XXX euro mesačne je minimom toho, čo dieťa potrebuje a ťarcha vyživovacej povinnosti aj tak zostane na nej. Skutočným problémom je to, že otec dieťaťa si nechce žiadnym spôsobom zvýšiť príjem, o zmene podnikania neuvažuje, rozšíriť predmet podnikania nechce a existujúci stav mu v skutočnosti vyhovuje.
Kolízny opatrovník mal. E.T. B. zotrval na vyjadrení prednesenom v priebehu pojednávania nariadeného na deň 07.12.2011, v ktorom doporučil zvýšiť od júla 2010 vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu XXX euro mesačne.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a návrhu otca na zníženie výživného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na
ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 62 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca na mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX a v priebehu konania uplatnený návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletého na sumu XX euro mesačne.
Ako prvoradé považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých
detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX v zmysle zvýšenia jeho potrieb, táto je nesporná -
11CoP 89/12-105
maloletý je od poslednej súdnej úpravy výživného o takmer X rokov starší, v súčasnosti je študentom X. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave, jeho výdavky tomu primerane vzrástli a súvisia najmä s jeho školskými a mimoškolskými aktivitami ( plávanie bicyklovanie, výtvarný krúžok), ako aj v zabezpečovaní jeho ďalších nevyhnutných potrieb - bývania, stravovania, ošatenia a potrebnej lekárskej starostlivosti súvisiacej s nedostatočnou hustotou kostí, ktorou maloletý trpí. Zmena pomerov bola zistená i na strane oboch rodičov maloletého - matka v súčasnosti dosahuje ako kuchárka v reštauračnom zariadení v Bratislave čistú mesačnú mzdu vo výške cca XXX euro a otec je od roku 2009 pri živnostenskom podnikaní ( výroba syra TOFU ) v strate.
V nadväznosti na zistené okolnosti prípadu je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa a potrebnú lekársku starostlivosť o neho, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov
a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade sa odvolaciemu súdu javí byť postoj otca mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX za nie dostatočne zodpovedný. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že je povinnosťou rodiča spolupodieľať sa na zabezpečovaní aspoň základných potrieb dieťaťa, ktoré je na neho odkázané výživou. Je treba uviesť, že otec sa na výžive maloletého spolupodieľa len výživným v sume XX,XX euro mesačne určeným mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.12.2004, č.k. P 249/04-33 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.09.2005, č.k. 11CoP 156/05-50, iným spôsobom sa na výžive a výchove maloletého nespolupodieľa a ťarchu zabezpečenia jednak osobnej, ale i finančnej starostlivosti znášala a znáša výlučne matka dieťaťa. Prihliadajúc na okolnosti prípadu je potom možné konštatovať, že otec maloletého, ktorý si v minulosti dokázal zabezpečiť príjem z podnikateľskej činnosti, má i v súčasnosti povinnosť vyvinúť v rámci od roku 1996 vykonávaného živnostenského oprávnenia aktivity smerujúce k dosiahnutiu zisku, z ktorého by dokázal prispievať na základné potreby dieťaťa odkázaného na neho výživou bez ohrozenia svojich základných existenčných potrieb. V súvislosti s uvedeným je treba
prisvedčiť úvahe súdu prvého stupňa v tom, že v prípade ak vykonávaný predmet podnikania dlhodobo nevykazuje zisk, z ktorého je možné uspokojovať potreby nielen podnikateľa, ale i osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou, je namieste uvažovať o zmene predmetu podnikania, resp. o zmene zdroja svojich príjmov tým spôsobom, aby z neho mohol otec okrem svojich potrieb uspokojovať aj základné potreby svojho maloletého syna. V danom prípade potom nie je možné z okolností prípadu vyvodiť stav, ktorý by odôvodňoval vyhoveniu návrhu otca na zníženie výživného na požadovanú sumu XX euro mesačne.
Výška výživného v sume XXX euro mesačne určená súdom prvého stupňa od 01.09.2010, ktorou je otec maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX povinný prispievať na jeho výživu podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, pri zohľadnení práva dieťaťa odkázaného výživou podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o bežnom výživnom čo do určenia jeho výšky a určenia momentu zmeny pomerov odvodňujúceho zvýšenie výživného a vo výroku, v ktorom zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny potvrdil ( § 219 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, že výrok súdu prvého stupňa týkajúci sa bežného výživného ( ktoré je svojim charakterom opakujúcou sa dávkou, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti ) nezodpovedá ust. § 76 ods.1 Zákona o rodine, odvolací súd toto pochybenie odstránil vo výrokovej časti svojho rozhodnutia tým, že označený výrok súdu prvého stupňa doplnil o uloženie povinnosti otcovi zasielať výživné v sume XXX euro mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, v ktorom určil zročné výživné otca za obdobie od 01.09.2010 do 30.11.2011 v správnej výške XXX,XX euro ( 13 mesiacov x XX,XX euro ) je treba uviesť, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo
11CoP 89/12-106
odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 160 ods.1 O.s.p.). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu tohto konania nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným, t.j. v tomto prípade maloletému dieťaťu cestou matky boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorého mu vznikol nárok za minulé obdobie vyplácané neprimerane dlhé obdobie ( v danom prípade X,X roka ). Na základe týchto úvah odvolací súd s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti týkajúcej sa zročného výživného tak, že otcovi povolil zročné výživné splácať v mesačných splátkach v sume XX euro mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok.
V záujme formálnej správnosti rozhodnutia odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil i výrok súdu prvého stupňa, v ktorom deklaroval zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bolo naposledy rozhodované o vyživovacej povinnosti otca na maloletého ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.