Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218375 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211218375.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti odporcovi: H. Z.C., L. L., F. XX, zastúpený JUDr. Milanom Švecom, advokátom v Bratislave, Vajnorská 98 D 32, o zaplatenie istiny 11,94 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C 182/2011-56 zo dňa 29. novembra 2011, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania písomným podaním doručeným súdu dňa 3.11.2011 v celom rozsahu späť. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 64,25 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia a že odporcovi bude po právoplatnosti tohto uznesenia cestou Daňového úradu Bratislava II vrátený v kolkových známkach zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 9,87 €. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď mal za to, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh po začatí konania späť s poukazom na argumentáciu odporcu v odpore zo dňa 24.8.2011. Jeho tvrdenie, že on o skutočnostiach uvedených v odpore nevedel, nie sú dôvodom pre nepriznanie trov konania odporcovi. Navrhovateľ je sám zodpovedný za to do akej miery sa oboznámil so skutkovou a právnou situáciou prejednávanej veci pred podaním návrhu na súd. Nedostatočné poznanie týchto skutočností nemôže byť na ujmu práv odporcu, ktorý sa za účelom svojej obrany dal zastúpiť právnym zástupcom, s čím mu vznikli trovy konania. Navrhovateľ preto musí niesť následky vedenia súdneho konania v podobe vzniknutých trov súdneho konania, na ktoré má odporca s poukazom na to, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, nárok. S poukazom na uvedené prvostupňový súd odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu, ktoré pozostávajú z : 1/ dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 16,60 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb) prevzatie a príprava zastúpenia 3.8.2011, písomné podanie na súd vo veci samej 24.8.2011 ; 2/ Režijný paušál - 2 x 7,41 €, t.j. 14,82 € ; 3/ Zaplatený súdny poplatok - 6,63 € (nevrátená časť súdneho poplatku). Celkové trovy konania odporcu, úkony právnej služby 33,20 € + režijný paušál 14,82 €, t.j. 48,02 € + 20 % DPH, t.j. 57,62 € + súdny poplatok 6,63 €, t.j. 64,25 €. O vrátení súdneho poplatku za odpor prvostupňový súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania ako nesprávny a nespravodlivý zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že prvostupňový súd priznal odporcovi náhradu trov konania v sume 64,25 € a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil, že sa konanie zastavilo tým, že zobral návrh na začatie konania späť. S výrokom prvostupňového súdu nesúhlasil a to z dôvodu, že výška žalovanej istiny je zjavne neprimeraná výške trov konania. V zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. môže súd v tomto prípade náhradu trov konania znížiť alebo celkom nepriznať. Uviedol, že v iných konaniach, v ktorých mu prvostupňový súd nepriznal plnú náhradu trov konania, podáva odvolania voči výroku o trovách konania, požaduje plnú náhradu trov konania a poukazuje na nemožnosť uplatniť voči nemu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ale tento prípad sa od prípadov, kde mu nie je priznaná plná náhrada trov konania odlišuje predovšetkým v tom, že úkony právnej služby, ktorých náhradu trov konania požaduje, mu boli zo strany jeho právneho zástupcu poskytnuté v rokoch 2005 a 2006. V tom čase neexistovala novela O.s.p. - zákon č. 384/2008 Z.z., ktorá zaviedla ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a tým aj oprávnenie súdu znížiť náhradu trov konania v drobných sporoch. Preto tak v čase podania návrhu oprávnene očakával, že v prípade úspechu mu budú náklady spojené s uplatnením práva na súde nahradené v plnej výške. Novela O.s.p. č.384/2008 Z.z. nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008. Naopak úkony právnej služby, ktoré poskytol odporcovi jeho právny zástupca, boli vykonané až po vydaní platobného rozkazu, t.j. až v roku 2010, teda už za účinnosti spomínanej novely O.s.p. Právnemu zástupcovi odporcu ako advokátovi musela byť táto zmena O.s.p. známa a musel o možnosti nepriznania plnej náhrady trov konania svojho klienta poučiť. Keďže odporca o tejto možnosti vedel, resp. mal vedieť, nemohlo by tak dôjsť k zásahu do základného práva odporcu na majetok v zmysle ust. čl. 20 Ústavy SR, ak by prvostupňový súd náhradu trov konania znížil resp. vôbec nepriznal s odkazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Náhrada trov konania tak prevyšuje výšku pohľadávky a je tak zjavne neprimeraná uplatnenej pohľadávke. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia navrhovateľa uvedené v odvolaní považoval za právne irelevantné a účelové. Podstatnou skutočnosťou zostáva, že navrhovateľ svojim konaním zavinil, že konanie bolo začaté ako i skutočnosť, že sa konanie zastavilo a na jeho strane tak vznikli ním nezapríčinené náklady, ktoré musel vynaložiť v dôsledku toho, že sa musel brániť voči uplatňovaným domnelým nárokom navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal ho podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, je potrebné otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v prípade, že navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia spornej sumy, bol vzatý späť po podaní odporcu zo strany odporcu proti platobnému rozkazu č.k. 31 Ro 1388/2011-29, v ktorom odporca namietal svoju pasívnu legitimáciu, keď vlastníctvo k nehnuteľnosti nie je právnym titulom pre vznik povinnosti uhrádzať koncesionárske poplatky. Ako dôvod spätvzatia navrhovateľ uviedol, že sa o týchto skutočnostiach nemohol dozvedieť skôr a z tohto dôvodu podal návrh odôvodnene. Za daného stavu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je teda povinný uhradiť trovy konania odporcovi. Správne prvostupňový súd priznal odporcovi ako náhradu trov konania sumu 6,63 € (nevrátená časť súdneho poplatku) a trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčíslil podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď s poukazom na § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky určil odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 € a správne určil odmenu za 2 úkony právnej služby. Taktiež v zmysle § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky správne priznal advokátovi náhradu hotových výdavkov tzv. režijný paušál a zvýšil mu priznanú odmenu o daň z priadnej hodnoty. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd. Námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní, že v danom prípade bolo potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., nie je dôvodná. Vyššie citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby v prípadoch ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, aby ich nepriznal alebo znížil. Je nepochybné, že § 150 ods. 2 O.s.p. predstavuje moderačné právo súdu, v rámci ktorého zákonodarca ponechal súdom výraznú voľnosť úvahy. Uvedené samozrejme neznamená, že súd môže dotknuté zákonné ustanovenie využiť bez akýchkoľvek limitov. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že nepriznanie resp. zníženie časti trov konania účastníkovi a to hlavne odporcovi , ktorý nechcel byť účastníkom konania a ktorý sa v konaní úspešne bráni, nemá právny základ výlučne v aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., ale je potrebné pri jeho aplikácii vyhádzať aj s príslušného ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a skúmať aj účelnosť vynaložených trov. V danom prípade zavinil zastavenie konania navrhovateľ bezdôvodne podaným návrhom, trovy konania zo strany odporcu boli vynaložené účelne a preto nie je dôvod pri rozhodnutí o náhrade trov konania odporcu bez ďalšieho aplikovať ustanovenie na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.