Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/356/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219089 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211219089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: H. W., W. S. XX, W., zastúpeného Mgr. Ladislavom Mihalovičom, bytom Holíčska 18, Bratislava, proti odporkyni: B. W., W. X. XX, W., zastúpenej advokátkou Mgr. Mariannou Paulíkovou, Karloveské rameno 8/A, Bratislava, o zaplatenie 3.900 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/147/2011-51, zo dňa 27. marca 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.128,87 eura spolu s 2,5 % ročným úrokom z omeškania od 12.8.2009 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 187,50 eura; vo zvyšnej časti návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 3.900 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia získaného tak, že odporkyňa po smrti otca navrhovateľa vybrala uvedenú sumu z jeho účtu bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa po smrti T. W., zomrelého 11.8.2009, vybrala nasledujúci deň 12.8.2009 z jeho účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného v Dexia banka Slovensko a.s., finančné prostriedky vo výške 3.900 eur bez právneho dôvodu, nakoľko jej dispozičné oprávnenie k účtu zaniklo smrťou poručiteľa. Celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudol ako jediný dedič zo zákona navrhovateľ - syn poručiteľa; osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2010. Podľa výpovede odporkyne na pojednávaní vybrané peniaze použila na zaplatenie pohrebu vo výške 771,13 eura a karu vo výške 155,61 eura; zvyšok peňazí si započítala na pôžičku, ktorú zosnulému poskytla jej sestra vo výške 2.000 eur; pôžička mala byť poskytnutá z dôvodu, že poručiteľ mal dlhy. Súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko podľa výpovede odporkyne mala poskytnúť pôžičku 2.000 eur jej sestra a nie odporkyňa, nie je prípustné započítanie uvedenej sumy pre nedostatok vecnej legitimácie; vrátenia poskytnutej pôžičky sa môže domáhať v inom konaní ten, kto pôžičku poskytol, proti právnemu nástupcovi pôvodného dlžníka. Nakoľko navrhovateľ uznal vynaložené náklady na pohreb vo výške 771,13 eura, ktoré odporkyňa preukázala zmluvou o obstaraní veci uzavretou s pohrebnou službou PIETA s.r.o., ako aj príjmovým pokladničným dokladom (zaplatila 774,13 eura za zariadenie pohrebu), došlo podľa § 580 Obč. zák. k dobrovoľnej kompenzácii do výšky sumy 771,13 eura, pretože navrhovateľ so započítaním uvedenej sumy súhlasil. Pohľadávka sa do výšky sumy 771,13 eura znížila okamihom ich vzájomného stretnutia napriek tomu, že kompenzačný prejav bol prednesený až na pojednávaní. Súd prvého stupňa potom vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 3.128,87 eura, pretože bolo nepochybné, že odporkyňa sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa ako dediča po svojom otcovi ako poručiteľovi (§ 451 ods. 1, 2 a § 456 Obč. zák.). Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 771,13 eura návrh zamietol z dôvodu zániku záväzku započítaním. Záverom uviedol, že v danej veci nie je relevantné, či sa navrhovateľ za života o svojho otca staral a prejavoval o neho záujem alebo nie, keď k vydedeniu navrhovateľa nedošlo. Súd prvého stupňa uložil odporkyni aj povinnosť zaplatiť požadovaný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. odo dňa doručenia výzvy odporkyni na dobrovoľné vrátenie žalovanej sumy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 187,50 eura v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrhu vyhovel. Proti zaväzujúcej časti rozsudku podala odvolanie odporkyňa a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že T. W. požičala peniaze ona. Celá rodina vedela o existencii pôžičky, a to aj preto, že časť z týchto peňazí si musela požičať od sestry B. W., ktorej výsluch navrhovala. Ak by bola vypočutá, dosvedčila by existenciu pôžičky. T. W. si teda peniaze nepožičal od jej sestry, ale od nej; nakoľko však nemala takú finančnú hotovosť, časť si požičala od sestry. Namietla ďalej protokoláciu v zápisnici o pojednávaní, keď jej právna zástupkyňa nikdy neuviedla, že peniaze poskytla sestra odporkyne; v plnom rozsahu odkázala na svoje písomné vyjadrenie ohľadom poskytnutia pôžičky 2.800 eur odporkyňou, z ktorých si 2.000 eur požičala od sestry. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa uvádza len pôžička 2.000 eur, miesto 2.800 eur. Súd prvého stupňa sa tak nezaoberal výškou celej pôžičky, rovnako ani záväzkom navrhovateľa na uhradenie nákladov za kar 155,61 eura. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že v priebehu trestného konania odporkyňa svoj čin oľutovala a prejavila záujem o vrátenie vybraných peňazí. O poskytnutí pôžičky T. W. vo výpovediach v dňoch 1.10.2009 a 9.3.2010 neuviedla žiadne skutočnosti; vôbec sa o nej nezmienila. Poskytnutie pôžičky bolo prvýkrát spomenuté až v sťažnosti odporkyne podanej 12.3.2010 prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Navrhovateľ ďalej poukázal na uznesenie vyšetrovateľa PZ z 13.12.2011, v ktorom sa konštatuje, že T. W. nebol nútený požičiavať si finančné prostriedky od iných osôb na zaplatenie exekúcie, na účtoch mal dostatok finančných prostriedkov, exekúcie sa uhrádzali aj zrážkami zo starobného dôchodku. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odporkyňa v odvolaní predovšetkým namietla nesprávny záver súdu prvého stupňa ohľadom pôžičky T. W.. Podľa odporkyne mu peniaze požičala ona a nie jej sestra B. W.; časť z týchto peňazí si musela požičať od sestry, ktorej výsluch navrhovala. V tejto súvislosti namietla aj protokoláciu v zápisnici o pojednávaní, keď jej právna zástupkyňa nemala nikdy uviesť, že peniaze poskytla sestra odporkyne. Vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu prvého stupňa 14.2.2012 odporkyňa tvrdila, že požičala T. W. 2.800 eur, pričom 2.000 eur jej na uvedený účel požičala sestra B. W.. Na pojednávaní dňa 27.3.2012 však odporkyňa vo výpovedi uviedla, že peniaze vybrané z účtu použila na pohreb a 2.000 eur vrátila svojej sestre, ktoré peniaze si od nej zosnulý požičal. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj právna zástupkyňa odporkyne s tým, že zvyšok peňazí si odporkyňa započítala na pôžičku, ktorú zosnulému poskytla sestra odporkyne. Rovnako právna zástupkyňa odporkyne v záverečnom prednese v zmysle § 118 ods. 4 veta prvá O.s.p. uviedla v konaní preukázanú skutočnosť, že odporkyňa časť peňazí použila na vrátenie pôžičky pre sestru. Námietku nesprávnej protokolácie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Poukazuje pritom na právo účastníka navrhnúť doplnenie zápisnice či namietať jej znenie priamo na pojednávaní a zároveň povinnosť súdu uviesť v zápisnici každú námietku účastníka konania proti zneniu zápisnice, ktorej nevyhovel (§ 40 ods. 3 veta druhá, tretia O.s.p.). Na pojednávaní dňa 27.3.2012 bola prítomná ako odporkyňa, tak aj jej právna zástupkyňa. Tieto však nenamietali znenie zápisnice vo vzťahu k zaprotokolovanému tvrdeniu právnej zástupkyne odporkyne ohľadom pôžičky, ktorú zosnulému poskytla sestra odporkyne. Pri konštatovaní nedôvodnosti námietky nesprávnej protokolácie odvolací súd vychádza aj zo skutočnosti, že uvedené tvrdenie právnej zástupkyne odporkyne korešponduje s obsahom výpovede odporkyne, pričom uvedené tvrdenie právna zástupkyňa odporkyne predniesla dva krát. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zápisnicu o výsluchu odporkyne ako podozrivej zo dňa 1.10.2009 (založenej navrhovateľom v konaní pred súdom prvého stupňa); odporkyňa tu žiadnu pôžičku T. W. neuviedla; vybrané peniaze mala použiť na pohreb, kar, pietu a pod. Rovnako pri výsluchu odporkyne ako obvinenej dňa 9.3.2010 (zápisnica taktiež založená navrhovateľom v konaní pred súdom prvého stupňa) odporkyňa neuviedla žiadnu pôžičku; vybrané peniaze mala použiť hlavne na pohreb, pričom prejavila ochotu dohodnúť sa na vrátení finančných prostriedkov. Na uvedenom základe sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa ohľadom nemožnosti započítania sumy 2.000 eur odporkyňou, keď táto uvedenú sumu T. W. nepožičala. Výpoveďou odporkyne ani listinami predloženými do rozhodnutia súdu prvého stupňa tak nebolo preukázané poskytnutie pôžičky z jej strany vo výške 2.800 eur (nebolo preukázané poskytnutie žiadnej pôžičky zo strany odporkyne), ako tvrdila vo vyjadrení k návrhu; z tohto dôvodu súd prvého stupňa uvádzal pôžičku 2.000 eur, ktorú mala poskytnúť jej sestra a ktorá bola tvrdená na pojednávaní a nie 2.800 eur, ktorá nevyplývala zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom prvého stupňa. Prílohou odvolania odporkyne bola sťažnosť odporkyne zo dňa 12.3.2010 proti uzneseniu o začatí trestného stíhania, zápisnica o výsluchu odporkyne ako obvinenej zo dňa 20.1.2012 a sťažnosť odporkyne zo dňa 6.2.2012 proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Na výzvu odvolacieho súdu na jeho pojednávaní dňa 18.10.2012 na dôvod, pre ktorý tieto listiny neboli označené alebo predložené ako dôkaz v konaní pred súdom prvého stupňa, právna zástupkyňa odporkyne uviedla že z dôvodu, lebo preukázanie skutočností z nich vyplývajúcich žiadala preukázať výsluchom F.. W.. Je pravdou, že vo vyjadrení k návrhu odporkyňa navrhla výsluch svedkyne B. W.. Na pojednávaní dňa 27.3.2012 však právna zástupkyňa odporkyne najprv navrhla výsluch menovanej, avšak len pokiaľ to súd bude považovať za potrebné. Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. však už právna zástupkyňa odporkyne výsluch menovanej nenavrhla - nemala žiaden návrh na doplnenie dokazovania. Na uvedenom základe potom súd prvého stupňa postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď B. W. nevypočul. Jednak na jej výsluchu už odporkyňa v zmysle § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. netrvala - dala ho na zváženie súdu; jednak vykonanie tohto dôkazu nebolo vzhľadom k obsahu výpovede odporkyne a k založeným listinám nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci v zmysle § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a jednak by vykonanie takéhoto dôkazu bolo nadbytočné na preukázanie tvrdenia odporkyne (a aj jej právnej zástupkyne) ohľadom pôžičky poskytnutej svedkyňou T.Y. W. - ktorá skutočnosť je pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantná. Nakoľko odporkyňa označené listiny pripojila až k odvolaniu napriek riadnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom netvrdila (a už vôbec nepreukázala) skutočnosť, že tieto bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, pripojené listiny nemôžu byť v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. odvolacím dôvodom. Nad rámec uvedeného odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že až v sťažnosti zo dňa 12.3.2010 proti uzneseniu o začatí trestného stíhania odporkyňa (už zastúpená advokátkou P.. P. F.) prvý krát uviedla, že T. W. niekedy v júni 2009 požičala 2.800 eur a z vybraných peňazí zaplatila pohreb, kar a splatila svoju pôžičku. Pri výsluchu odporkyne ako obvinenej dňa 20.1.2012 táto uviedla, že T. W. požičala 2.800 eur, pričom sestre Erike sa zmienila o tom, že T. požičala 2.800 eur; časť vybraných peňazí vo výške 2.800 eur potom považovala za vrátenie pôžičky jej osobe. V sťažnosti zo dňa 6.2.2012 proti uzneseniu o vznesení obvinenia uviedla odporkyňa jednak skutočnosť, že T.Y. W. požičala 2.800 eur a jednak skutočnosť, že jej sestra vie o existencii pôžičky, nakoľko jej požičala 2.000 eur, aby bola schopná odporkyňa požičať T.. Aj z uvedených listín vyplýva neustále pozmeňovanie tvrdenej skutočnosti o účele použitia vybranej sumy a o poskytnutej pôžičke; skutočnosť, že sestra jej mala požičať 2.000 eur, aby mohla požičať T. W. 2.800 eur pritom odporkyňa uviedla iba v sťažnosti zo dňa 6.2.2012. Jedinou dôvodnou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal tvrdenými nákladmi na kar. Odvolací súd preto doplnil dokazovanie výsluchom odporkyne na okolnosti karu a oboznámil pokladničný doklad zo dňa 17.8.2009 z Hostinca u Deda na sumu 155,61 eura. Odporkyňa ako dôvod, pre ktorý požaduje započítanie hodnoty v neprospech navrhovateľa uviedla, že kar bol robený na počesť nebohého a z jeho peňazí. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, keď odporkyňa neoznámila navrhovateľovi ani len skutočnosť, že jeho otec zomrel a následne ani dátum pohrebu, pričom navrhovateľ sa karu organizovaného odporkyňou pre ľudí ňou pozvanými nezúčastnil, však niet právneho titulu pre možnosť započítania uvedenej sumy. Uvedené náklady vzhľadom na všetky uvedené okolnosti nemožno považovať za primerané náklady spojené s pohrebom, za ktoré by mal navrhovateľ ako dedič zodpovedať v zmysle § 470 ods. 1 Obč. zák. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mal plný úspech) tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.