Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211220403 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211220403.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Inkaso pohľadávok, spol. s r. o., Jiráskova ul. č. 12, Lučenec, zast. advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, ul. Dr. Herza č. 12, Lučenec, proti žalovanej: U. I., bytom A. F.. Č.. X, K., o 35,05 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 19. decembra 2011 č. k. 20C 155/2011- 57, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 35,05 eur (1.056,- Sk) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná suma pozostáva z úrokov z omeškania zo sumy 2.000,- Sk za obdobie troch rokov pred podaním žaloby. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. 11. 1999 č. k. 21 C 231/99- 22 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni - Slovenskej poisťovni, a. s. 2 000 Sk a povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 940 Sk. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 12. 1999. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. 12. 2006 Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. postúpila žalobcovi predmetnú pohľadávku. v konaní sp. zn. 21 C 231/99 žalobkyňa (Slovenská poisťovňa, a. s.) neuplatnila nárok na úroky z omeškania zo sumy 2.000 Sk. Tento nárok uplatnila až žalobou v prejednávanej veci s tým, že ide o úroky z omeškania za tri roky pred podaním žaloby. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až dňa 22. 4. 2008, kedy podal žalobu v prejednávanej veci. Nárok tak uplatnil oneskorene - po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 Obč. zák.). Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, nebolo možné premlčaný nárok žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že nie je správny názor súdu prvého stupňa, že nárok je premlčaný. Úroky z omeškania sú dennou náhradou škody za stratu možnosti nakladať s dlžnou sumou a právo na ich zaplatenie sa preto premlčuje za každý deň omeškania samostatne. Keďže istina 2 000 Sk bola priznaná právoplatným rozsudkom, právo na úroky z omeškania sa premlčuje v 10 - ročnej premlčacej dobe. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah; ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým ku zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok. Splnením dlhu alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká tiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah; zostáva tu iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky z omeškania. Ak sa premlčí hlavný záväzkový právny vzťah, premlčí sa aj vedľajší záväzok. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými iba v budúcnosti. To okrem iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu; tým sa odlišuje od povinnosti platiť nájomné alebo ďalšie obdobné plnenia, ktoré sa síce tiež pravidelne opakujú, ale u ktorých sa ku vzniku nároku na každú ďalšiu dávku vyžaduje, aby v budúcnosti pristúpili ďalšie právne skutočnosti (napr. prípade nájomného je touto ďalšou právnou skutočnosťou bývanie v byte). Povinnosť platiť úroky z omeškania teda nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. 11. 1999 č. k. 21 C 231/99 uložil žalovanej zaplatiť právnej predchodkyni žalobcu istinu 2 000 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. 12. 1999 a vykonateľným sa stal 29. 1. 2000. Dňa 30. 1. 2000 začala plynúť 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na úroky z omeškania a táto uplynula 30. 1. 2003. Týmto dňom sa nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania premlčal ako celok. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až 22. 4. 2008, teda oneskorene. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, nebolo možné žalobcovi premlčané právo na úroky z omeškania priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.). K odvolacím námietkam žalovaného treba uviesť, že predmetný nárok na úroky z omeškania sa nepremlčuje v 10 - ročnej premlčacej dobe v zmysle § 110 ods. 1 prvá veta Obč. zák., pretože Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. 11. 1999 č. k. 21 C 231/99- 22 nepriznal právnej predchodkyni žalobcu úroky z omeškania zo sumy 2 000 Sk. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu si v konaní sp. zn. 21 C 231/99 úroky z omeškania ani neuplatnila. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.