Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/289/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221460 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211221460.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: mal. E. V., nar.: XX.XX.XXXX, C. V. XX, V., zast. zákonným zástupcom (matka): K. V., C. V. XX, V., proti povinnému: E. V., nar.: XX.XX.XXXX, W. XX, V., zast.: L.. Y. M., advokátka, M. 5, Z., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Kamil Líška, so sídlom exekútorského úradu H. XX. augusta 2, V., pod č. EX 3077/2011, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/1811/2011 - 48 zo dňa 13.03.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/1811/2011 - 48 zo dňa 13.03.2012 odmieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č. k. 37Er/1811/2011 - 48 zo dňa 13.03.2012 Okresný súd Bratislava II zamietol námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom pod č. EX 3077/2011 o vymoženie výživného v časti 333 Eur a v časti 27,- Eur námietkam povinného vyhovel. Prvostupňový súd uviedol, že povinný v námietkach proti exekúcii poukazoval na prevzatie sumy 333,04 Eur zo strany matky oprávneného, pričom sa malo jednať o mzdu povinného poukázanú poštovou poukážkou zamestnávateľa na pôvodnú adresu povinného slúžiacu na úhradu výživného za mesiace júl, august a september 2011 (360,- Eur) a poštou doplatil dňa 14.09.2011 27,- Eur ako rozdiel medzi sumou výživného 360,- Eur a prevzatou sumou 333,04 Eur. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že matka oprávneného vo vyjadrení potvrdila prevzatie vyššie uvedenej sumy, avšak tá mala byť podľa dohody použitá na splatenie časti hypotekárneho úveru. Súd prvého stupňa poukázal na to, že povinný pri úhrade neuviedol účel platby (že sa jedná o výživné a za ktoré obdobie), a preto predložený doklad o úhrade nemôže akceptovať za účelom úhrady výživného za mesiace júl, august a september 2011. Na druhej strane matka oprávneného potvrdila úhradu sumy 27,- Eur, a tú považuje za doplatok na výživné, čo prvostupňový súd uznal. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvého stupňa za to, že účelom úhrady povinného, na ktorú sa odvoláva v námietkach, nebolo výživné, nakoľko povinný podal trestné oznámenie na matku oprávneného z dôvodu bezdôvodného prevzatia mzdy povinného. Išlo o sumu 333,- Eur, a preto súd námietky povinného v tejto časti zamietol. Voči tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal povinný. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam povinného v celom rozsahu vyhovuje. Poukazoval na uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. k. 2 Pv 899/11-6 zo dňa 12.12.2011, kde bol vyslovený právny názor, že povinný sa nedopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy, nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi Romanovi splnil, keď dňa 12.07.2011 bola na adresu oprávneného, resp. jeho matky poukázaná mzda povinného od zamestnávateľa vo výške 333,04 Eur, čo predstavuje výživné za mesiac júl a august 2011 a časť výživného za mesiac september 2011, pričom zvyšnú časť za mesiac september 2011 uhradil dňa 14.09.2011 vo výške 27,- Eur. Mal za to, že súd prvého stupňa vyššie citované uznesenie nezhodnotil ako dôvod na zastavenie exekúcie. Taktiež poukázal na to, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis neukladá povinnosť uviesť pri úhrade účel platby. K odvolaniu povinného sa vyjadrila matka oprávneného s tým, že poukazovala na oneskorené podanie odvolania zo strany povinného. Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Ex. por.“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 50 ods. 4 Ex. por. proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Ex. por.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie povinného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie povinného smeruje proti výroku napadnutého uznesenia týkajúceho sa zamietnutia námietok proti exekúcii o vymoženie výživného v časti 333,- Eur. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým sa námietky povinného proti exekúcii zamietli, nie je odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. prípustné. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie povinného v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Odvolací súd navyše považuje za potrebné dodať (v súvislosti s vyjadrením matky oprávneného a jej námietkou oneskorene podaného odvolania povinného), že v prípade odmietania odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd neskúma, či bolo odvolanie podané v zákonnej lehote. Napriek tomu však odvolací súd považuje odvolanie povinného za podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 57 ods. 2 a 3 O.s.p v spojení s § 204 ods. 1 O.s.p. na pošte. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.