Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221562 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211221562.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci navrhovateľa: X. K., bytom U. Z. B., A. XXA, proti odporcovi: K. Z., bytom I., B. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.11.2011, č.k. 27P 435/2011-27, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné ku dňu XX.XX.XXXX v sume XX,XX € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do XX.XX.XXXX. V ostanej časti sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa, nar. XX.XX.XXXX na sumu XXX € mesačne od XX.XX.XXXX, Zročné výživné vo výške XX,XX € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do XX.XX.XXXX s tým, že bežné výživné je povinný poukazovať od novembra XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľa. Týmto rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.07.2006, č.k. 28P 202/2005-91. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 78 ods. l, § 62 ods. l, 2,3 4, § 75 ods. l Zák. o rod, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od predošlej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerané zvýšenie terajšieho výživného. Zmena nastala na strane navrhovateľa, ktorého potreby ako vysokoškoláka sú podstatne vyššie ako v čase predošlej úpravy. Mal za to, že hoci časť svojich nákladov uhrádza z vlastných príjmov z brigád, je nevyhnutné, aby sa aj odporca vo zvýšenej miere podieľal na ich financovaní. Pri určení výšky vyživovacieho príspevku zohľadnil životnú úroveň rodiny odporcu aj navrhovateľa a reálne možnosti a schopnosti odporcu, ktorý inak na potreby navrhovateľa neprispieva. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dostatočne neprihliadol na jeho možnosti ako aj na majetkové pomery jeho a jeho rodiny, a najmä na potreby a životnú úroveň jeho dvoch neplnoletých nezaopatrených detí, o ktoré sa osobne stará. Vytkol súdu prvého stupňa, že výrok napadnutého rozsudku je neurčitý, nakoľko nevie, či bežné výživné v sume XXX eur mesačne je povinný poukazovať od XX.XX.XXXX- prvý odsek výrokovej časti rozsudku, alebo do novembra XXXX- druhý odsek výrokovej časti rozsudku. Poukázal na to, že spolu s manželkou vlastnia 3-izbový byt, kde ich náklady na domácnosť predstavujú XXX eur, splácajú hypotéku, pričom ich spoločný príjem je XXXX eur mesačne s tým, že po odčítaní nákladov na bývanie im ostáva k dispozícii XXX eur mesačne pre 4 člennú rodinu. Príjem rodiny navrhovateľa je XXXX eur mesačne, bývajú v rodinnom dome. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku spomenul len náklady za internát, pričom vôbec nezohľadnil jeho ďalšie náklady na stravu, mimoškolské študijné, športové a iné aktivity. Uviedol, že príjem odporcu predstavuje sumu XXXX eur, čo je o XX eur menej ako zarábal v roku XXXX. Je zamestnaný v úspešnej rodinnej firme, a z tohto dôvodu spochybnil výšku odporcom deklarovaného príjmu a žiadal 11CoP 46/2012-46 prešetriť pohyby na jeho účte. Uviedol, že výška minimálneho výživného je XX,XX eur, čo znamená, že odporca mu doposiaľ prispieval len o XX eur viac ako bezdomovec alebo upratovačka. Poukázal na to, že jeho nevlastný otec prispieva na výživu svojej dcére, ktorá sa učila za kaderníčku sumou 133 eur, a z tohto dôvodu sa mu napadnutým rozsudkom stanovená suma výživného javila ako neprimeraná a nedostatočná. Uviedol, že v rozsudku spomenuté brigády mal počas štúdia na strednej škole, v súčasnosti nepracuje, nakoľko potrebuje oveľa viac času na štúdium. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou XXX eur mesačne počnúc dňom XX.XX.XXXX. K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa sa písomne vyjadril navrhovateľ. Odvolanie odporcu považoval za neopodstatnené a účelové, s jasným zámerom zbaviť sa svojho podielu na plnení jeho opodstatnených nákladov. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je primerané ako odôvodneným potrebám navrhovateľa, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane navrhovateľa. Je nesporné, že od roku XXXX kedy bolo výživné určované naposledy sa potreby navrhovateľa nesporne zvýšili, a že výživné v sume XX,XX € ktorou sumou doposiaľ odporca prispieva na výživu navrhovateľa nestačili ani na krytie jeho základných, nieto odôvodnených potrieb. Potreby navrhovateľa sa zvýšili jednak v súvislosti s jeho fyzickým vekom, najmä však v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, keď po ukončení strednej školy od XX.XX.XXXX je študentom prvého ročníka vysokej školy Chemickotechnologickej v Z., ktoré skutočnosti správne súd prvého stupňa premietol do výšky výživného. Určené výživné je primerané aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, u ktorých od roku XXXX nedošlo k väčším zmenám, ich príjmy sa nezmenili, otec má naďalej dve ďalšie vyživovacie povinnosti. K námietkam odporcu týkajúcich sa ochladnutia vzájomných vzťahov s navrhovateľom v dôsledku zmeny priezviska taktiež nebolo možné prihliadnuť, nakoľko odporcovi rodičovské práva a povinnosti zostali zachované, čo znamená, že je povinný i naďalej zabezpečovať potreby plnoletého navrhovateľa, a to až do doby, kedy bude sám schopný sa živiť. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na peňažné záväzky voči tretím osobám, a to splácanie hypotekárneho úveru, na túto skutočnosť ani odvolací súd nemohol prihliadať, nakoľko plnenie si vyživovacej povinnosti má prednosť pre ostatnými záväzkami. Za nedôvodné odvolací súd považoval aj odvolanie navrhovateľa. Pokiaľ ide o ním namietaný príjem odporcu, tento súd prvého stupňa v konaní riadne zistil, a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Keďže výška výživného je priamo závislá na možnostiach a schopnostiach povinného rodiča, pri zistenom príjme odporcu, jeho dvoch ďalších vyživovacích povinnostiach a nákladoch na domácnosť návrh navrhovateľa na určenie výživného vo výške XXX € mesačne aj odvolací súd považoval za nedôvodný. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na minimálnu výšku výživného v sume XX,XX €, odvolací súd mu dáva do pozornosti, že v zmysle ním citovaných ustanovení Zákona o rodine minimálna výška výživného na nezaopatrené dieťa predstavuje X/X zo sumy životného minima ( ním v odvolaní vyčíslenej sumy XX,XX € ). 11CoP 46/2012-47 S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie výšky výživného, ustálenia počiatku zmeny pomerov je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 Os.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie vo výrokovej časti týkajúcej sa zročného výživného, nakoľko v ňom obsiahnuté určenie času, odkedy je odporca povinný prispievať zvýšeným výživným je nadbytočné. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.