Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/135/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222670 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211222670.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti Y. A., nar. XX.XX.XXXX, T. A.Q., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky R.. D.. J. A., bytom W. XX, U., zastúpenej Niku & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otca Z.. J. A., bytom Y. X, J., adresa pre doručovanie: X. X, U., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.2.2012, č.k. 28P/444/2011-114, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, k maloletej T. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne a k maloletému X. A., nar. X.X.XXXX zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne od X.X.XXXX, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, - otcovi povolil splácať zročné výživné k maloletej Y. za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX euro v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec XXXX, pod následkom straty výhody splátok, - otcovi povolil splácať zročné výživné k maloletej T. za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX euro v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec XXXX, pod následkom straty výhody splátok, - otcovi povolil splácať zročné výživné k maloletému X. za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX euro v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec XXXX, pod následkom straty výhody splátok, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/208/2009-49 zo dňa 10.3.2010 v časti výroku o výživnom na maloleté deti, - vo zvyšku návrh matky zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie rozhodujúcich skutočností a po porovnaní pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov, maloletý X. začal navštevovať základnú školu, maloletá T. sa začala venovať záujmovej činnosti a u maloletej Y. sa zvýšili náklady na záujmovú činnosť. K zmenám výdavkov došlo aj v dôsledku vývoja životných nákladov. Súd prvého stupňa konštatoval, že k zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorej sa oproti stavu v čase posledného rozhodnutia o výživnom ( o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 10.3.2010, č.k. 18 C/2008/2009-49 v konaní o rozvod manželstva, v ktorom schválil rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu upravujúcu i výšku výživného otca na tri maloleté deti narodené z manželstva ) zvýšil príjem zo sumy X.XXX,XX euro na sumu X.XXX euro mesačne. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, ale aj ďalšie odôvodnené 11CoP 135/2012-139 potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považoval súd za primeranú možnostiam otca, ktorému nepribudla žiadna iná vyživovacia povinnosť, a ktorý oproti príjmu v roku XXXX vo výške X.XXX euro mesačne dosiahol v roku XXXX základ dane XX.XXX euro a vznikla mu daňová povinnosť vo výške XXXX,XX euro a v období od októbra XXXX až do septembra XXXX dosiahol zo závislej činnosti ( v pracovnom pomere ) priemerný mesačný príjem XXX euro netto. Súd prvého stupňa neprihliadol na záväzky otca plynúce z hypotekárneho úveru v W. U., ktorého splátka predstavuje sumu XXX euro mesačne a na mesačnú splátku vo výške XX,XX euro za úver poskytnutý mu R. Y. Y. z dôvodu, že tieto záväzky by otec mohol plniť z finančných prostriedkov získaných z nájmu bytu v U. na Y. I... Okolnosť, že otec tento byt prenecháva do užívania svojim známym je jeho dobrovoľné rozhodnutie a súd ho vyhodnotil ako vzdanie sa príjmu. Súd ďalej v rozhodnutí uviedol, že na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí, ktorých výdavky je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov. Matka v konaní žiadala oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti zvýšenie výživného o cca 100 % u každého dieťaťa, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí a v konaní nebola preukázaná ani zmena pomerov na strane otca. Pre zvýšenie výživného nepostačuje len úvaha o tom, či doterajšie výživné bolo určené adekvátne príjmom povinného rodiča a výdavkom maloletých detí, nakoľko by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zvýšenie príjmu matky súd návrhu matky nevyhovel v plnom rozsahu a vo zvyšku jej návrh zamietol. Výživné súd prvého stupňa zvýšil od XX.XX.XXXX, kedy došlo k zmene pomerov, maloletý X. nastúpil do prvého ročníka základnej školy a maloletá Y. a T. nastúpili do vyššieho ročníka základnej školy. Pri určovaní novej výšky vyživovacej povinnosti u maloletého X. prihliadal na tú skutočnosť, že otec prispieva na jeho záujmovú činnosť. Zročné výživné určené vo výroku súdneho rozhodnutia súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX (X mesiacov ) dosahujúceho u maloletej Y. výšku XXX euro ( XX euro x X mesiacov ), u maloletej T. XXX euro ( XX,- eur x X mesiacov ) a u maloletého X. výšku XXX euro ( XX euro x X mesiacov). Vzhľadom na možnosti otca povolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých, navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovel, alternatívne podľa ust. § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že prvostupňový súd síce vykonal dostatočné dokazovanie, avšak dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach nesprávne vyhodnotil a v rozpore s výsledkami dokazovania výživné na maloleté deti zvýšil v nedostatočnej miere. Prvostupňový súd podľa jej názoru nezohľadnil skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode manželstva rodičia nežili v spoločnej domácnosti, otec býval v byte na Y. I. T. U. a hypotekárna splátka na tento byt bola vo vyššej sume, ako je v súčasnosti. Medzičasom sa pomery na strane otca zmenili - byt na Y. I. T. U. neužíva, prenajíma ho a keď tvrdí, že to tak nie je, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že by ho prenajímať mohol, čím by si zvýšil svoj mesačný príjem. Tvrdenia otca o tom, že byt užívajú sporadicky jeho rodičia pri ich návštevách v U. je účelové; práve okolnosť, že byt je prenajímaný je dôvodom, prečo jej otec neumožňuje prístup do spoločného bytu a prečo na vstupných dverách vymenil zámky. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otec uhrádzal podstatne vyššiu splátku hypotekárneho úveru spojenú s týmto bytom, ktorá sa mu medzičasom znížila o XXX euro mesačne. Byt na Y. ulici kupovali a rodinný rozpočet zaťažovali najmä z dôvodu, že otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a chcel mať vytvorené podmienky pre styk s deťmi. Otec rovnako prijíma aj celé nájomné na ďalší byt v Martine a tento príjem aj v celosti spotrebováva. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno od otca spravodlivo žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí, keď na druhej strane konštatuje, že to, že otec byt 11CoP 135/2012-140 prenecháva do užívania svojim známym je jeho dobrovoľné rozhodnutie, ktoré súd vyhodnotil ako vzdanie sa príjmu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú potom rozpory v jednotlivých tvrdeniach súdu, v ktorom nebolo naviac dostatočne zohľadnené otcovo dobrovoľné a svojvoľné vzdanie sa príjmu. Súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil aj zmenu pomerov na strane detí od poslednej úpravy výživného, keď nezvážil skutočnosť, že medzičasom obidve dievčatá začali navštevovať klub modernej gymnastiky - tanečný súbor P. D. - F., F., s návštevou ktorého sú spojené podstatne vyššie výdavky, ako tomu bolo v prípade Y. v čase, keď sa venovala športovej gymnastike. Obe maloleté dievčatá sa vzhľadom na úspechy v tejto činnosti zúčastňujú rôznych turnajov na európskej a celosvetovej úrovni, na ktorých je účasť spojená s podstatne až niekoľkonásobne vyššími výdavkami. Otec vo svojom postoji k maloletým deťom a v starostlivosti o ne výrazne uprednostňuje maloletého X.na, ktorému aj nad rámec vyživovacej povinnosti dáva dary a uhrádza poplatky za futbal. Dcéram sa však takejto jeho pozornosti absolútne nedostáva, neprejavuje o ne záujem či už po stráne materiálnej alebo citovej a neudržiava s nimi ani pravidelný styk. Maloletá Y. a T. sú už natoľko rozumovo vyspelé, že si situáciu veľmi dobre uvedomujú a veľmi ťažko psychicky znášajú, že otec k nim po rozvode manželstva zaujal takýto postoj. Matka napokon uviedla, že zvýšenie vyživovacej povinnosti v navrhovanom rozsahu rozhodnutím súdu možno považovať tiež za prostriedok zrovnoprávnenia všetkých troch maloletých detí, aspoň v materiálnej oblasti, keď preklenutie rozdielov medzi deťmi, ktoré otec svojim konaním nastolil, je nevyhnutné pre ďalší psychický vývoj maloletej Y. a T.. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté odvolaním, ako vecne a právne správne potvrdil. Mal za to, že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z dostatočne zisteného a preukázaného stavu veci, keď tvrdenia uvedené v podanom odvolaní matkou sú neúplné, klamlivé a účelové. Byt na Y. ulici v U. užíva pre potreby jeho a manželkinej rodiny, pričom náklady na tento byt hradia jeho rodičia. S touto skutočnosťou sa Okresný súd riadne vysporiadal, keďže na strane 4 v poslednom odseku je jasne a zrozumiteľne uvedené, že na záväzky otca plynúce z úverov neprihliadal, nakoľko tieto by otec mohol plniť z finančných prostriedkov získaných z nájmu bytu v U. na Y. ulici. Výška splátky hypoúveru v W. U. bola uvedená už pri prvom písomnom vyjadrení sa zo dňa XX.XX.XXXX, bola pri rozhodovaní zohľadnená a okresnému súdu dôkazne preukázaná, keďže k zníženiu úrokovej sadzby došlo ku dňu XX.XX.XXXX. Pred týmto dátumom spoločný hypotekárny úver, ktorý spláca výlučne on predstavoval sumu XXX euro. Klamlivá je aj skutočnosť, že by odmietal vyporiadať BSM ( do ktorého patria aj tri byty - X izbový v J., ktorý sa prenajíma, X izbový v U. na T. ulici, ktorý užíva matka , resp. jej rodina a dvojizbový na Svätoplukovej ul. v U., ktorý užíva otec, resp. jeho rodina), keď po rozvode manželstva sa bezúspešne snažil o dosiahnutie dohody a vyriešenie otázky BSM je odôvodnené i postojom matky maloletých detí s jej právnou zástupkyňou . Matka dcéry Y. a T. zámerne od neho odcudzuje, udržuje v nich pocit, že im otec ublížil a ubližuje, avšak napriek tomu, že dievčatá na styk s otcom nie sú matkou pripravované a v zmysle rozsudku poslané k ich prevzatiu otcom v mieste bydliska, doteraz matka nepodala na súd návrh na zmenu styku s deťmi - do dnešného dňa sústavne opakovane a beztrestne porušuje rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 18C/208/2009-49 do dňa 10.03.2010. To, že nad rámec vyživovacej povinnosti musel a musí platiť synovi X. futbalový krúžok je z dôvodu, že matka nielenže tento krúžok odmietla Kristiánovi platiť, ale v čase keď styk s ním nemal otec a bol deň krúžku, syna na tento krúžok ani neprivádzala. Otec má o všetky deti záujem, bránenie styku s dcérami ich matkou je v štádiu riešenia, keďže podal na Okresný súd Bratislava II návrh na súdny výkon rozhodnutia. Kolíny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky maloletých uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhujú zmeniť v zmysle vyjadrenia na pojednávaní nariadenom na deň 31.01.2012, a to tak, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej Y. A. sa zvýši na sumu XXX euro, k maloletej Vanese Fontániovej na sumu XXX euro a k maloletému X. A. na sumu XXX euro mesačne. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať 11CoP 135/2012-141 alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom Fontániovým, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku prvostupňového súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a jeho doplnenia odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí , ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloleté deti t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II , ktorý rozsudkom zo dňa 10.03.2010, č.k. 18C/2008/2009-49 schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. sumou XX euro, na výživu maloletej T. sumou XX euro a na výživu maloletého X. sumou XX euro mesačne ( v čase rozhodnutia navštevovali Y. a T. základnú školu, X. navštevoval predškolské zariadenie, otec dosahoval priemerný mesačný príjem X.XXX euro a matka dosahovala priemerný mesačný príjem X.XXX,XX euro). Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnym záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že dosahovanie príjmu za prenájom bytu na Y. ulici v U. otcom nebolo v konaní preukázané, keď okolnosť, že otec nedosahuje príjem z možného prenájmu bola súdom prvého stupňa kvalifikovaná ako vzdanie sa možného príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v konaní uvádzaný byt na Y. ulici v U., byt na Y. I. T. J., a zrejme i byt, v ktorom v súčasnosti bývajú rodičia matky, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého rozvodom manželstva účastníkov, ktoré nebolo po rozvode manželstva doposiaľ vysporiadané, z prenájmu ktorých môže dosahovať príjem i samotná matka maloletých detí. Odvolací súd konštatuje i to, že v konaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti nemôže súd preskúmavať a hodnotiť predchádzajúce súdne rozhodnutie a dostatočnosť výšky výživného na maloleté deti, na ktorej sa rodičia maloletých detí v roku XXXX v rozvodovom konaní dohodli a ktorú súd v rozsudku, ktorý 11CoP 135/2012-142 nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX schválil, ale môže iba porovnať zmenu pomerov, ktorá nastala od tohto súdneho rozhodnutia na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov, na ktorých sú výživou maloleté deti odkázané. S poukazom na uvedené, výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať na výživu maloletých detí , podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám detí, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, pri zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali na strane maloletých detí a na strane rodičov od posledného súdneho rozhodnutia . S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.