Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/497/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211223034 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211223034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a Aleny Svetlovskej, v právnej veci navrhovateľa: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, proti odporcovi: V.. I. R., T.. X. X. XXXX, H. N. X, H., o zaplatenie 29,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 27. 6. 2012, č.k. 7C/41/2012-84, r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 27. 6. 2012, č.k. 7C/41/2012-84, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29,90 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25. 11. 2010 do zaplatenia a trovy konania 17,70 eura, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že odporca je držiteľom karty Senior RailPlus, ktorá má platnosť do mája 2014. Odporca dňa 26. 10. 2010 cestoval vlakom č. 603 z Bratislavy do Kysuckého Nového Mesta, pričom si kúpil cestovný lístok so zľavou Senior. Pri kontrole cestových lístkov sprievodcovi predložil preukaz, ktorý mal platnosť zľavy iba do mesiaca apríl 2010. Podľa potvrdenia sprievodcu č. 0051360 zo dňa 26. 10. 2010, odporca nebol ochotný doplatiť celé cestovné a úhradu 1,30 eura. Faktúrou č. 1300005407 zo dňa 10. 11. 2010, splatnou dňa 24. 11. 2010, doručenou odporcovi dňa 16. 11. 2010, vyfakturoval navrhovateľ odporcovi doplatok cestovného v sume 3,90 eura vrátane DPH a poplatok podľa prepravného poriadku v sume 26,- eur. Listom zo dňa 21. 11. 2010 oznámil odporca navrhovateľovi, že s faktúrou nesúhlasí a nehodlá ju uhradiť. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 760 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5, § 8 ods. 6, § 16 ods. 4 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, a na Prepravný poriadok navrhovateľa (časť I. čl. 3 ods. 3.1, 3.2 a 3.3, časť I. čl. 4 ods. 4.2, časť I. čl. 5 ods. 5.1 písm. a), časť II. čl. 1 ods. 1.4, časť II. čl. 1 ods. 1.5, časť II. čl. 4 ods. 4.1, 4.2, 4.3, časť II. čl. 14 a časť IV.) návrhu navrhovateľa v časti istiny vyhovel v plnom rozsahu s tým, že ponuka SENIOR RAILPLUS platí 1 rok od začiatku platnosti. Odlišuje sa pritom preukaz k zákazníckemu zľavnenému cestovnému, ktorý u odporcu platí do mája 2014 a daňový doklad o zaplatení zákazníckej ponuky, pričom cestujúci je povinný preukázať sa pri kontrole vo vlaku obidvomi týmito dokladmi. Z výpovede odporcu vyplynulo, že už v minulosti si zákaznícku ponuku kupoval, teda musel vedieť, že po jej zaplatení dostal daňový doklad o nároku na zľavu, a teda nemôže tvrdiť, že o týchto skutočnostiach nebol zo strany navrhovateľa informovaný. Odporca vedel, že zakúpená zľava platí jeden rok od jej zakúpenia, na túto skutočnosť bol pri jej kúpe upozornený. Mal a mohol teda sám zistiť, že už mu zľava neplatí. Keď odporca dňa 26. 10. 2010 nastúpil do vlaku č. 603 na trati Bratislava - Kysucké Nové Mesto, mal zakúpený iba zľavnený cestový lístok, hoci nemal zakúpenú zákaznícku ponuku SENIOR RAILPLUS (platnosť predchádzajúcej mu vypršala v apríli 2010), a nemal na zľavnené cestovné nárok. Bol teda povinný priamo vo vlaku doplatiť plné nezľavnené cestovné a tzv. prirážku. Keďže odporca nezaplatil, bol vylúčený z prepravy a navrhovateľ má právo od neho požadovať doplatenie cestovného (v sume 3,90 eura) a zaplatenie sankcie vo výške stonásobku cestovného bez príplatkov a zliav v 1. tarifnom pásme v sume 26,- eur (100 x 0,26 eur). O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. a navrhovateľovi ich priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 1300005407, kedy sa odporca dostal do omeškania. Vo zvyšku súd návrh v časti príslušenstva (za obdobie od 27. 10. 2010 do 24. 11. 2010) zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal proti odporcovi plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eura a poštovné za podanie návrhu v sume 1,20 eura. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý nesúhlasí s tvrdením súdu, že „nie je jeho úlohou preskúmavať a hodnotiť vnútornú organizáciu činnosti dopravcu pri predávaní cestovných lístkov a poskytovaní jednotlivých zliav, a podmienok, za akých sa poskytujú, resp. to, akým spôsobom a kedy sa majú preukazovať a pod.“ Opätovne zdôraznil, že na čipovej karte mal vyznačenú dobu platnosti až do roku 2014, a preto nie je morálne od neho žiadať, aby pochyboval o uvedenej platnosti a zisťoval si jej skutočnú platnosť. Taktiež pri kúpe lístka, kedy predložil aj kartu, nebol upozornený na to, že táto je neplatná. Skutočnosť, že chcel lístok zaplatiť už vo vlaku platobnou kartou, nemôže preukázať inak, ako svojim slovom. Tento platobný prostriedok však sprievodca neakceptoval. On ako dôchodca nenosí so sebou vyššiu hotovosť. Domáha sa preto zrušenia povinnosti uloženej mu napadnutým rozsudkom. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca dňa 26. 10. 2010 cestoval vlakom bez platného zľavneného preukazu, na výzvu sprievodcu doplatok cestovného odmietol uhradiť, a dlžnú sumu dodnes neuhradil. Keďže jeho pohľadávka voči odporcovi je opodstatnená, trvá na nej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Námietky odporcu, uvedené v jeho odvolaní, neobstoja. Rovnaké námietky odporca vznášal už počas prvostupňového konania, a s týmito sa vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Tvrdenie odporcu, že celý systém je pre neho ako dôchodcu zložitý a že je povinnosťou navrhovateľa ho zjednodušovať, čo nerobí a naschvál je nastavený tak, aby na ňom mohol navrhovateľ zarábať, je len subjektívnym názorom odporcu a na rozhodnutie súdu nemá žiaden vplyv. Toto jeho tvrdenie, ani skutočnosť, že po skončení platnosti zákazníckej ponuky SENIOR RAILPLUS si ďalšiu neobnovil, a na túto svoju povinnosť pre zriedkavé cestovanie vlakom zabudol, ho nezbavujú jeho povinností cestujúceho riadne uhradiť cestovné, a v prípade uplatnených zliav aj samokontroly, či mu tento nárok skutočne vznikol, resp. či stále trvá. Neobstojí ani obviňovanie navrhovateľa, že ak už nemal platnú zľavu, nemal mu tento predať zľavnený lístok, resp. že pri kúpe lístka ho nikto neupozornil na jej neplatnosť. Navrhovateľ to dostatočne vysvetlil tak, že pri kúpe lístka sa nekontroluje nabitie karty, lebo by to značne spomalilo vybavovanie pri okienku. Je tak na cestujúcom, aby dbal na to, že si kupuje zodpovedajúci cestovný lístok. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, lebo návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.